Adrian Gubčo 21.06.2023 11:00

Prekvapenie sa nekoná: Parlament dáva zelenú rýchlejšej výstavbe

Pomalé povoľovanie výstavby patrí k významným faktorom, negatívne ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť Slovenska. Zmeniť to má nová legislatíva, ktorá vstupuje do platnosti od 1. apríla budúceho roka. Radikálne zmeny v legislatíve aj súvisiacich zákonoch však majú kritikov. Problémom je najmä vzťah povoľovania k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA).

Ilustračný záber. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Podľa viacerých organizácií navrhované zmeny, ktoré zlučujú posudzovanie vplyvov na životné prostredie s ostatnými povoľovacími procesmi, vytláčajú z konaní verejnosť. Tá nebude mať takú možnosť ovplyvniť plánovanú výstavbu. Ochranári preto varujú, že sa otvorí cesta drancovaniu národných parkov a prírodného prostredia.

Na výhrady reagovala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá zákon, schválený poslancami Národnej rady (NR) SR, nepodpísala. K časti navrhovanej legislatívy má pripomienky, v dôsledku ktorých ho vrátila na opätovné prerokovanie. Poslanci však prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Odmietli pritom pripomienky hlavy štátu.

Novelou sa majú odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy, reflektuje na zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Súčasťou integrovaného povoľovania stavieb bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).

Hlava štátu svoje veto zdôvodnila tým, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia. Podľa prezidentky sa dá rozumieť zámeru zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa nej vyvoláva viacero otázok.

Jej výhrady smerovali najmä k časti zákona novelizujúcej konanie EIA a článku súvisiaceho s novelizáciou zákona o územnom plánovaní. Tieto časti navrhla z právnej normy vypustiť. Poslanci sa s tým však nestotožnili a zákon schválili v pôvodnom znení.

Počas prípravy a schvaľovania výstavby sa tak bude uplatňovať požiadavka, aby sa procesné úkony vyplývajúce z osobitných predpisov zrealizovali v rámci jedného prerokovania tej istej veci. Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania.

V rámci neho orgány, ktoré vedú k projektu samostatné konania a vydávajú samostatné rozhodnutia, vydajú v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Predkladatelia novely z hnutia Sme rodina poukázali, že predpisy týkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu, ktorá je dnes ešte účinná. Vo veľkej miere tak nebola kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy.

„Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu“ vysvetlili poslanci.

Predkladatelia novely v dôvodovej správe tvrdia, že táto je v súlade s európskym právom aj medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovensko podpísalo. Možnosť, že by sa mohla vo zvýšenej miere devastovať príroda, odmietajú.

 

Ochranári sa obávajú, že nová legislatíva povedie k devastácii národných parkov, aj vo forme výstavby obrovských hotelov. Zdroj: Damian Jasná

 

Do akej miery sa naplnia varovania ochranárov, sa tak ukáže až v praxi. Faktom ostáva, že povoľovacie procesy – vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie – sú dnes nezriedka zneužívané na tvorbu účelových obštrukcií. Úrady sú zavalené vysporiadavaním sa s námietkami, ktoré sú niekedy úplne zbytočné. Bráni to rýchlejšiemu posudzovaniu ďalších stavieb, investorom a v neposlednom rade aj ochranárom s reálnym záujmom o zlepšenie kvality životného prostredia.

Na tomto panuje široká zhoda. Novela zákona je pomerne tvrdá, mala by však zabrániť tomu, aby sa EIA stala brzdou celého procesu. Po prvom apríli budúceho roka sa totiž zásadne zrýchlia súčasné opakované procesy v podobe územného a stavebného konania ich zlúčením, ako aj obmedzením možnosti odvolávať sa voči rozhodnutiam stavebného úradu. Kompetencia stavebných úradov sa navyše vracia späť na štát.

Minimálne v prípade Bratislavy by sa malo napokon ukázať, že pozitíva nových zmien prevažujú nad negatívami. Na pomalom posudzovaní dlho stoja viaceré zámery, ktoré prichádzajú s prísľubom tisícov nových bytov, pracovísk či obchodných priestorov. Nejasné legislatívne prostredie navyše odrádza zahraničných hráčov, ktorí by mohli priniesť zostrenie konkurencie, zvýšenie kvality a možno aj cenovú súťaž.

Z celoslovenského hľadiska zas pomalé povoľovacie procesy komplikujú realizáciu viacerých zahraničných investícií. Nadnárodné firmy sú v neistote, či sa podarí zrealizovať nové výrobné kapacity v rozumnom čase, preto uprednostňujú krajiny, kde je povoľovanie efektívnejšie. Štát tým prichádza o množstvo príjmov aj pracovných miest.

Ak sa v konečnom dôsledku ukáže, že zákon má v praxi veľké chyby, bude namieste ho novelizovať. Bolo by ale chybou vopred odmietnuť zmenu – posun pri povoľovaní je všeobecným záujmom. Vo svojom stanovisku to napokon pripúšťa aj samotná prezidentka.

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.