Adrian Gubčo 10.05.2023 15:18

Koniec obštrukciám. Poslanci parlamentu schválili dôležitú novelu

Povoľovanie novej výstavby by malo byť na Slovensku čoskoro omnoho jednoduchšie. Poslanci Národnej rady SR totiž definitívne schválili novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Úpravy majú urýchliť povoľovanie nových stavieb, zároveň sú však kritizované ochranármi.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Radikálna zmena

Základom novely je potreba odstránenia prekážok fungovania novej stavebnej legislatívy. Reflektuje na aktuálne zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Základom je vytvorenie integrovaného povoľovania stavieb, ktorého súčasťou bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Počas prípravy a schvaľovania výstavby sa bude uplatňovať požiadavka, aby sa procesné úkony, vyplývajúce z osobitných predpisov, zrealizovali v rámci jedného prerokovania tej istej veci. Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania.

Vzniknúť by tak mali tzv. megaprocesy, ktoré spoja doterajšie posudzovanie EIA, územné aj stavebné konanie, ako aj čiastkové povolenia. Po novom orgány, ktoré vedú k projektu samostatné konania a vydávajú samostatné rozhodnutia, vydajú v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Podľa Denníka N podobné megaprocesy nemá žiadna iná krajina EÚ. Novelizovaná legislatíva je však v každom prípade v súlade s legislatívou Európskej únie.

Predovšetkým ale bude nadväzovať na zmeny, ktoré prichádzajú s platnosťou novej stavebnej legislatívy. Doteraz bol medzi existujúcou a novou legislatívou nesúlad. „Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu,“ vysvetľujú predkladatelia novely Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček (všetci Sme Rodina).

Oproti pôvodnému návrhu došlo na úpravu niektorých ustanovení - posudzovanie vplyvov na životné prostredie bude realizovať Ministerstvo životného prostredia, hoci v okresanej podobe, kým schvaľovanie územných plánov bude realizovať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Povolenia bude inak vydávať stavebný úrad prostredníctvom svojich krajských pracovísk.

 

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu bude naďalej schvaľovať územné plány. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Aktivistom sa nepáči

Zmenu legislatívy negatívne hodnotia niektoré médiá aj ochranári. Podľa Denníka N sa výýrazne obmedzí možnosti verejnosti, samospráv a úradov zapojiť sa do posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie. Úplne sa ruší právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu o povinnosti posudzovať vplyv investičného zámeru na životné prostredie alebo proti záverečnému stanovisku. Pripomína, že verejnosť to mohla urobiť aj vtedy, ak nebola účastníkom konania.

Podľa novely sa na pripomienky verejnosti, ale aj záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov doručené po lehote, nebude prihliadať. Verejnosť, dotknutá obec, samosprávny kraj a ďalší už nebudú môcť predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, teda k tomu, aké stanoviská a podklady musí investor doložiť.

Veľmi ostro voči tomu vystúpila napríklad organizácia Greenpeace, podľa ktorej ide o „úplnú nehoráznosť“. Uviedla to jeho riaditeľka Katarína Juríková. „Je právom verejnosti sa v čo najväčšej miere vyjadrovať a zapájať sa do posudzovania vplyvov na životné prostredie, od ktorého sme všetci závislí. To, že schválený zákon toto právo limituje, je krokom, ktorý nemá obdoby," tvrdí.

Je tiež podľa nej neakceptovateľné, že verejnosť nebude môcť podať odvolanie proti záverečnému stanovisku. „Tento zákon dáva obrovskú moc developerom a priemyslu k bezbrehej výstavbe, ktorá nám ničí životné prostredie,“ poznamenala riaditeľka organizácie. Podľa nej tým poslanci dokazujú, že sú im prednejšie záujmy biznisu ako právo na čistú vodu, vzduch, zdravé lesy či stabilnú klímu.

 

Guthaus je príkladom projektu, ktorý sa kvôli účelovým obštrukciám omeškal o dlhú dobu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Biznisu treba pomôcť

Medzičasom, predkladatelia novely aj v dôvodovej správe konštatujú, že cieľom zmien stavebnej legislatívy je zabezpečenie zjednodušenia a optimalizácie procesov prípravy a povoľovania investičných projektov. Pripomínajú, že súčasná podoba legislatívnych predpisov predstavuje viacstupňové a časovo náročné samostatné konania, ktoré vedú jednotlivé príslušné orgány k jednému a tomu istému projektu na viacerých úrovniach. V záujme zlepšenia podnikateľského prostredia je potrebné systém sprehľadniť.

„Obvinenie“ Greenpeace z nadŕžania biznisu je teda bezpredmetné. Cieľom celej novej stavebnej legislatívy je skutočne zlepšiť situáciu v oblasti povoľovania, čo vážne narúša atraktivitu Slovenska z pohľadu domácich aj zahraničných investorov. Podľa rebríčka Doing Business je Slovensko v rýchlosti (pomalosti) povoľovania na tom horšie, ako viaceré krajiny subsaharskej Afriky. Na nutnosti zlepšenia panuje všeobecná zhoda.

Opakované vyjadrovanie sa úradov k tým istým faktom, ale aj možnosť neustáleho vstupovania verejnosti do povoľovacieho procesu počas každého jeho stupňa, je pritom kritickým problémom. Vyjadrovanie sa k zámerom má v mnohých prípadoch skôr charakter obštrukcií ako reálneho záujmu o zlepšenie kvality či zníženie negatívneho dosahu investičného zámeru na životné prostredie.

To, čo kritici prezentujú ako katastrofálne správy, je naopak pozitívnou novinkou. Hrozivé scenáre v súvislosti s výstavbou v národných parkoch majú riešiť predovšetkým kvalitné zonácie a územné plány. Na tom je napokon založená aj nová legislatíva, ktorá ustanovuje povinnosť vypracovať plán pre každú obec v krajine. Zároveň mimoriadne súvisí so vznikom tzv. digitálnej dvojičky Slovenska, ktorá by mala zabezpečiť súlad výstavby so záujmami ochrany životného prostredia či existujúcej regulácie.

Od budúceho apríla sa tak zásadne obmedzí možnosť účelovo vstupovať do procesov a spomaľovať výstavbu. Nová legislatíva má nepochybne viaceré chyby, ktoré sa odhalia až po jej uvedení do praxe. Samotné zrušenie možnosti nekonečného pripomienkovania a opakovania prakticky tých istých krokov však k nim určite patriť nebude.

 

(TASR, Denník N, YIM.BA)  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.