Adrian Gubčo 26.04.2021 16:50

Na Ľadovej vznikne nový polyfunkčný dom

Ľadová ulica v Starom Meste bola donedávna pomerne prehliadanou ulicou s prevažne kompaktnou, jedno- či dvojpodlažnou historickou zástavbou. Postupne sa to však začína meniť a štvrť objavujú investori. Nové projekty postupne zvyšujú mierku zástavby a menia zanedbaný charakter územia. Inak by tomu nemalo byť ani v prípade najnovšieho zámeru.

Zdroj: Google Maps

Zástavba na Ľadovej začala vznikať ku koncu 19. a začiatku 20. storočia v súvislosti s rastom Bratislavy severným a severovýchodným smerom od pôvodného historického jadra. Nikdy však nešlo o dôležitú ulicu. Tou bola susedná Šancová, kým Ľadová ju prepájala s priestorom, kde bol Blumentálsky cintorín (katolícky) a „Olivová záhrada“. Za nimi už boli vinohrady a koniec mesta. Nové domy tak boli menšieho rázu bez náročnej výzdoby či architektúry a patrili predovšetkým vinohradníkom.

Popri architektonicky nevýrazných budovách sa tu však našli aj výnimky. Jednou z nich bol (alebo je) aj jednopodlažný dom na Ľadovej 10, ktorý je predmetom aktuálneho zámeru. Budova vznikla pravdepodobne v roku 1923 a jej autorom je český architekt Klement Šilinger. Navrhol ju v duchu vtedy podporovaného rondokubizmu, „národného štýlu“, ktorý sa vyskytoval len v Československu. Priečelie je tvorené ihlanovito skosenými plochami, do sedlovej strechy bol umiestnený štít v tvare trojuholníkovej zrastlice. Dom sa zároveň vyznačuje farebnosťou, typickou pre rondokubistické domy od tohto autora. Po architektonickej stránke tak ide pravdepodobne o najhodnotnejší objekt na Ľadovej.

Budova je dnes vlastnená súkromnou osobou, ktorá plánuje masívnu prestavbu. Ako vyplýva z územného rozhodnutia, vydaného stavebným úradom v mestskej časti Staré Mesto, dom by mal mať po novom štyri nadzemné podlažia a jedno podzemné. Objekt bude naďalej nadväzovať na okolitú radovú zástavbu, vstup aj vjazd bude z Ľadovej. V podzemnom podlaží vznikne parkovanie pre 10 automobilov, na prvom podlaží budú tri tri nebytové priestory (z toho dva ateliéry) a na druhom až štvrtom šesť bytov a tri ateliéry. Strecha bude tvorená kombináciou plochých a šikmých častí, doplnená o prvky terás či balkónov.

Dôležité je, že uličná fasáda domu by mala ostať plne zachovaná. Objekt má pamiatkové hodnoty, Hlavne mesto požaduje prísne dodržiavanie nariadení, spočívajúcich v revitalizácii fasády umelecko-remeselným spôsobom. Mesto taktiež žiada, aby bola maximálna výška zosúladená s vedľajším domom, patriacim pod projekt Vila Ľadová od VI Group, a odmieta využitie plochej strechy nad štvrtým podlažím. Vnútroblok má byť podľa mesta zelený.

Pamiatkari dodávajú, že sklon šikmej časti strechy bude tradičný ako pri iných domoch, bude použitá tehlovočervená škridla a regulovaný bude vzhľad vikierov. Veľmi prísne zdôrazňujú, že strata fasády z dôvodu nedostatočného statického zabezpečenia je vylúčená. Zachovaný a obnovený bude aj pôvodný dekoratívny tympanón, okná budú repasované, klampiarske práce budú robené na mieru a architektúre budovy musí zodpovedať aj podoba vjazdu do garáže. Nové časti projektu budú bez historizujúcich prvkov.

Investor bude teraz žiadať o stavebné povolenie, po ktorom môže spustiť výstavbu. Pokiaľ bude realizácia nasledovať okamžite po udelení povolení, projekt by mohol byť dokončený možno už ku koncu roka 2023. Investor podľa všetkého nie je typickým developerom, preto ide v tejto chvíli z mojej strany skôr o špekuláciu.

 

Susedný projekt Vila Ľadová je príkladom postupnej premeny lokality, kde rastie mierka zástavby

 

Projekt sa črtá ako celkom vhodný prírastok pre Ľadovú ulicu. Zachovanie hodnotnej architektúry je pozitívom, či na tieto kvality nadviaže aj nová časť, je ale otázne. Meno architekta nie je v územnom rozhodnutí uvedené, čo vyvoláva v tomto momente určité obavy. Pamiatkari síce architektúru novostavby ovplyvňujú výrazným spôsobom, to ale neznamená, že popri vzácnej starej časti domu nemôže vzniknúť aj decentná nadstavba. Ako to bude, sa pravdepodobne ukáže až počas realizácie. S ohľadom na komornosť projektu neočakávam zriadenie samostatného webu.

Nejde o jedinú zmenu, ktorá v poslednom období ovplyvnila alebo ovplyvní vzhľad ulice. Výrazným vstupom bola zmieňovaná Vila Ľadová, ktorá je veľmi nenásilným dotvorením juhovýchodnej časti ulice. Tvár projektu od Ľadovej je odlišná oproti fasáde, obrátenej do Šancovej, čím ukazuje citlivosť ku kontextu. Podobný príklad je nadstavba objektu na Ľadovej 13, opäť jednopodlažného domu, ktorý získal ďalšie dve podlažia. Na prvý pohľad ale pôsobí nadstavba od ulice historizujúco. Dom nebol pamiatkovo chránený, na základe čoho pristupovali pamiatkari k architektúre zhovievavo. K novším budovám patrí aj Ľadová 9, zrealizovaná v roku 2009. Ide o súčasnú stavbu, projekt spracovali Fillo Architekti.

Proces postupného nadstavovania a prebudovávania starých domov prebieha aj v susedných uliciach – na Čajakovej, Beskydskej či Karpatskej – a nie je veľmi prekvapivý. Štvrť medzi Šancovou ulicou a železničnou traťou je dosť zanedbaná a chýba jej „lesk“ iných častí centra mesta, stále ale súčasťou centra je. Atraktivita zóny bude postupne rásť a developeri sa budú čoraz intenzívnejšie zaujímať o možnosti kúpy a prestavby dostupných domov alebo o vyplnenie prieluk. Mierka zástavby sa zvýši z jedného-dvoch súčasných podlaží na tri až päť.

Katalyzátorom rozvoja by mohla byť dobre spracovaná rekonštrukcia parku na Račianskom mýte. Mohlo by ísť o vynikajúci verejný priestor, pokiaľ by ponúkal viac možností pre trávenie voľného času. Využívaný je už teraz, zároveň je ale doslova „opotrebovaný“. Pripravovaná revitalizácia sa nebude týkať celého parku, ale len jeho časti. Zvyšok si bude musieť pravdepodobne na zlepšenie funkčnosti a výzoru ešte nejakú dobu počkať. V každom prípade je ale dôležitým miestom pre lokálnu komunitu, na čo zvyknú reagovať aj potenciálni kupujúci.

Čo by však územiu určite nepomohlo, je realizácia tzv. Severnej tangenty v zmysle dávnejšie navrhovanej varianty, v rámci ktorej by sa malo zabezpečiť spojenia Račianskeho mýta s tangentou. Severná tangenta (viac tu) má v budúcnosti prepojiť Pioniersku ulicu s Pražskou tunelom ponad Hlavnou stanicou. Tým by sa podarilo konečne zaokruhovať dopravu na okraji bratislavského vnútorného mesta. Spojenie s Račianskym mýtom by umožnilo aj vznik prepojenia s vnútromestským okruhom, no kým dopravný zmysel to má, urbanistický či mestotvorný nie. Okolie Ľadovej ulice, predovšetkým Smrečianska ulica, by sa premenilo na dopravnú stoku.

Zdá sa, že táto časť mesta má pred sebou ešte viaceré výzvy. Ak sa však bude postupovať citlivo – k architektúre aj mestskému prostrediu – nie je dôvod, aby tu nevznikla pekná a zaujímavá časť Bratislavy. Potenciál na to vďaka zachovanému prostrediu, polohe aj blízkosti príjemného verejného priestoru má.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.