Adrian Gubčo 20.02.2023 17:38

Mrakodrapy a slovenská architektúra? Historicky patria k sebe

Mnohí kritici súčasného rozvoja Bratislavy hovoria, že výškové budovy sem nepatria. Údajne narúšajú kolorit mesta a sú nevhodné. Slovenská architektúra je však s výstavbou výškových budov – a dokonca aj mrakodrapov – previazaná. Nie je to len realizáciami, ktoré v Bratislave v posledných rokoch vznikali, ale aj architektonickými osobnosťami, ktoré ovplyvnili tvár svetových metropol.

Vľavo Ladislav Hudec, vpravo Emery Roth. Zdroj: Pamätihodnosti.sk, Friends of Upper East Side

Bratislava získala svoj prvý „mrakodrap“ už v roku 1936. Obchodný a obytný dom Manderla podľa mena investora, mäsiara Rudolfa Manderlu, sa so svojimi 45 metrami stal dominantou centra Bratislavy. Manderla sa pri jeho výstavbe inšpiroval návštevou Chicaga, ktoré vtedy zápasilo s New Yorkom o pozíciu mesta s najväčším počtom výškových budov. Tento súboj pozorovali mnohé mestá a vo viacerých z nich investori prejavili záujem o výstavbu veží, ktoré by dali najavo rastúce sebavedomie dobových developerov.

S tým prišla príležitosť pre architektov s odvahou experimentovať. Presadili sa medzi nimi aj tvorcovia so slovenským pôvodom. Dnes sú na Slovensku takmer zabudnutí, hoci v dejinách architektúry a miest, v ktorých pôsobili, majú nezastupiteľné miesto.

 

Ladislav Hudec

Ladislav Hudec (1893-1958) bol slovenský architekt a staviteľ, ktorý sa preslávil svojou architektonickou tvorbou v Číne. Dodnes je mimoriadne spojený so Šanghajom, kde sa nachádzajú jeho vrcholné diela.

Hudec sa narodil v Banskej Bystrici v rodine staviteľa. Architektúru vyštudoval na technike v Budapešti. Počas prvej svetovej vojny bol dôstojníkom a v roku 1916 padol do ruského zajatia. Cez Rusko sa dostal do Číny, konkrétne do Šanghaja, kde sa oženil do bohatej rodiny a začal pracovať ako architekt.

V Šanghaji sa Hudec stal jedným z najuznávanejších architektov svojej doby. Vybudoval mnoho významných budov, vrátane niekoľkých domov, kostolov, hotelov, klubov, nemocníc, škôl aj bytoviek. Jeho najznámejšou stavbou je výšková budova Park Hotel, ktorá bola s 22 podlažiami považovaná za najvyššiu budovu mimo Severnú Ameriku. V rokoch 1924 až 1963 išlo aj o najvyššiu vežu v Ázii. Dnes je chránená ako kultúrna pamiatka, keďže ide aj o výnimočnú architektúru v štýle art-deco.

V roku 1947 sa po komunistickom prevrate Hudec vrátil do Európy a nasledujúce roky prežil v rôznych krajinách, vrátane Švajčiarska a Talianska. Nakoniec sa usadil v USA, kde vyučoval architektúru na University of Berkeley. Tu zomrel v roku 1958 na následky infarktu po zemetrasení vo veku 65 rokov. Jeho pozostatky boli v roku 1970 do rodnej Banskej Bystrice.

Ladislav Hudec je dodnes v Číne veľmi ctený a jeho dielo je považované za významný príspevok k čínskej architektonickej histórii. Jeho stavby sú dodnes využívané a sú považované za architektonické skvosty, ktoré zachovávajú jeho odkaz aj pre ďalšie generácie. Na Slovensku je jeho tvorba prezentovaná v rámci expozície v Banskej Bystrici. Z nášho územia pochádza jediná jeho realizácia v podobe kaplnky Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach.

 

Park Hotel Shanghai. Zdroj: Shine.cn

 

Emery Roth

Emery Roth bol významným architektom pôsobiacim v 20. storočí v Spojených štátoch. Narodil sa v Sečovciach v roku 1871 do židovskej rodiny. V trinástich rokoch sa presťahoval do USA, konkrétne do New Yorku, kde sa mu vďaka talentu v kreslení podarilo uchytiť v oblasti architektúry. Nejakú dobu pôsobil v Chicagu, neskôr sa vrátil do New Yorku, kde pracoval pre slávneho amerického architekta Richarda Morrisa Hunta. Po jeho smrti začal spolupracovať s architektom a interiérovým dekoratérom Ogdenom Codmanom Jr. Tým sa naštartovala jeho kariéra v oblasti rezidenčných projektov.

Roth bol známy svojimi návrhmi obytných budov a veží v najprestížnejších častiach New Yorku. Navrhol viacero mrakodrapov, medzi ktoré patrí napríklad Warwick Hotel, The Whitby, El Dorado, San Remo alebo The Beresford. Ide o budovy, vychádzajúce z vtedy módneho štýlu beaux-arts. Väčšinou boli zapísané medzi pamiatky mesta.

Emery Roth vytvoril aj viacero ďalších návrhov budov a projektov, ktoré sa stali významnými pamiatkami na architektúru 20. storočia. Jeho práce sa vyznačujú eleganciou a stali sa predmetom obdivu mnohých ľudí. Roth zomrel v roku 1948 vo veku 77 rokov, ale jeho vplyv na americkú architektúru zostal trvalý. Jeho diela zostávajú jedným z najvýznamnejších príkladov nadštandardnej rezidenčnej architektúry v New Yorku v prvej polovici 20. storočia.

V architektonickej kariére pokračovali aj jeho synovia. Kancelária Emery Roth & Sons sa podieľala na známych moderných mrakodrapoch v Midtowne aj Dolnom Manhattane. K legendárnym patria MetLife Building, Citigroup Center, 17 State Street a predovšetkým Svetové obchodné centrum. Slovenská stopa je tak veľmi vzdialene spojená aj s týmito budovami, ktoré tvoria alebo tvorili tvár najvýznamnejšieho mesta sveta.

 

El Dorado v New Yorku. Zdroj: Hu Totya / Wikipédia

 

Výškové budovy v Bratislave tak možno vnímať ako nabehnutie na trend, ktorý niektorí slovenskí architekti reflektovali už v minulosti. Do Európy prenikali vízie mrakodrapov pomalšie, slovenská metropola sa im však nevyhýbala – už od postavenia Manderly sa priebežne objavovali vízie vysokých domov vo viacerých lokalitách mesta. V 60-tych a 70-tych rokoch sa prvé budovy začali realizovať.

Dnes je tak slovenská metropola mestom veží, medzi ktorými sa dokončuje prvý mrakodrap. S nadsázkou by sa dalo povedať, že tým na Slovensko len prišiel trend, ktorý niektorí talentovaní architekti čiastočne slovenského pôvodu nastavili už v minulosti.

 

Tento článok bol čiastočne generovaný AI.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.