Adrian Gubčo 22.01.2023 16:11

Metropola svetového významu. Príbeh človeka, ktorý chcel zmeniť Bratislavu

O rozvoj Bratislavy sa v minulosti zasadili mnohí ľudia, ktorí prispeli k jej súčasnému obrazu aj úspechu. Spojenie výnimočných schopností s dejinnými okolnosťami niekedy vyústilo v realizáciu aktivít, ktoré majú dlhotrvajúci pozitívny vplyv. K ľuďom s tými najvyššími ambíciami patril aj Kornel Stodola, významný slovenský politik a národohospodár.

Zdroj: Eurovea, Pravda

Kornel Stodola patril do známej rodiny Stodolovcov, činorodého rodu z Liptova, ktorý má početné zásluhy na rozvoji krajiny. Kornel sa narodil v roku 1866 v Liptovskom Mikuláši, jeho otcom bol národne uvedomelý a bohatý garbiar Ondrej Stodolu. Svojich synov viedol k činorodosti – Kornelov brat Jozef bol podnikateľom, učiteľom a starostom, Emil bol politikom a právnikom, ktorý sa angažoval v národnom hnutí, Aurel bol zas slávnym fyzikom a technikom, ktorý dosiahol svetové uznanie.

Kornel sa medzi nimi nestratil. Do roku 1913 riadil rodinnú továreň, po jej krachu sa presťahoval do Viedne, kde rozbehol politickú kariéru a začal spolupracovať s Milanom Hodžom a Ivan Dérerom. Tu Kornela zasiahlo vypuknutie Prvej svetovej vojny, počas ktorej udržiaval styky s tajnou českou odbojovou organizáciou Maffia. V roku októbri 1918 sa stal členom Slovenskej národnej rady, ktorá sa 30. októbra prihlásila ku vzniku Československej republiky vydaním Martinskej deklarácie. Jej signatárom bol aj jeho brat Emil Stodola.

Po vzniku Prvej republiky sa stal poslancom Revolučného národného zhromaždenia, prechodného najvyššieho zákonodarného orgánu Československa, kým nevzniklo Národné zhromaždenie. V tomto čase sa vďaka svojim znalostiam hospodárstva stal referentom železníc, pôšt a telegrafov na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Okrem toho bol aj vedúcou osobnosťou slovenských podnikateľov a prezidentom Obchodnej a priemyselnej komory.

Práve v tomto čase, v roku 1922, sa začal vyjadrovať aj k budúcnosti Bratislavy. Podľa jeho predstavy malo byť nové slovenské hlavné mesto „metropolou svetového významu“. Kornel Stodola pritom vychádzal z výnimočnej polohy mesta na Dunaji a na križovatke obchodných ciest zo všetkých svetových strán. Bratislava sa tak mala stať medzinárodným strediskom obchodu, čo by prinieslo jej nevyhnutný rast.

V tomto smere začal realizovať konkrétne aktivity: v roku 1921 založil Orientálnu spoločnosť, ktorá každoročne organizovala v Bratislave slávny Orientálny, resp. Dunajský veľtrh. Cieľom malo byť prezentovanie výrobkov československého priemyslu pred svetom a zisk nových odbytísk. Samotná Bratislava tak mala byť výkladnou skriňou industrializácie krajiny a bratislavský prístav dôležitým európskym prekladiskom. Plánovaný bol vznik burzy cenných papierov, pričom sa pre ňu vybudovala aj reprezentatívna budova. Ešte v tom čase však bol tento plán odmietnutý a do budovy sa nasťahovala Univerzita Komenského.

Dunajské veľtrhy sa napriek tomu uchytili. Konali sa pravidelne až do Druhej svetovej vojny (do roku 1942). V roku 1944 areál zanikol počas bombardovania a neskôr sa rozhodlo o presune do nového výstavného areálu západne od mesta, resp. od osady Zuckermandel. Veľtrhy sa mali organizovať v halových objektoch pozdĺž nábrežia. Po vojne však boli Dunajské veľtrhy v Bratislave zrušené a pozíciu veľtržného mesta získalo Brno. Haly popri Dunaji boli transformované na Park kultúry a oddychu. Neskôr bola pozícia Bratislavy ako miesta konania veľtrhov obnovená založením Incheby, ktorá je dodnes aktívna.

Kornel Stodola sa už toho nedožil. Aktívnym politikom bol počas celého trvania Prvej československej republiky. V rokoch 1920-1925 bol poslancom a v rokoch 1925-1938 senátorom Národného zhromaždenia za Agrárnu stranu. Neskôr sa začal nakláňať k myšlienke slovenskej autonómie, po vzniku Slovenského štátu bol však od vplyvu na slovenské hospodárstvo odstavený. Zomrel v roku 1946 v Bratislave.

Jeho vplyv napriek tomu pretrval. Pomenovaný je po ňom železničný tunel v Telgárte – súčasť slávnej Telgártskej slučky - keďže sa zasadil za zlepšenie pracovných podmienok miestnych robotníkov. Bol priekopníkom lyžovania, ktorý v rokoch 1888-1889 priniesol z Nórska prvé lyže. Ako horolezec bol zároveň prvým človekom, ktorý vyliezol na Mengusovský Volovec, ktorý je aj po jeho manželke nazývaný Oľgin štít. Špeciálny význam má ale pre Bratislavu.

Bol jedným z prvých ľudí, ktorí otvorene formulovali víziu transformácie slovenského hlavného mesta na významné medzinárodné stredisko. Tento proces nie je doteraz ukončený – Bratislava má stále pred sebou ešte veľmi dlhú cestu, aby bolo o nej možno hovoriť ako o dôležitom veľkomeste. Mnohí dokonca o tomto smerovaní pochybujú alebo by ho chceli zaraziť. Stodolova vízia metropoly svetového významu tak ostáva výzvou aj v súčasnosti.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.