Adrian Gubčo 13.02.2024 14:44

Moderné prostredie pre špičkovú vedu. SAV odhaľuje víziu svojho areálu, pritiahnuť chce talentovaných vedcov aj verejnosť

Slovenská akadémia vied je najväčšou a najvýznamnejšou vedeckou inštitúciou na Slovensku. V konkurencii obdobných inštitútov alebo organizácii v zahraničí však zaostáva, čo chce v najbližších rokoch až desaťročiach zmeniť. Jedným z prostriedkov má byť komplexný rozvoj areálu SAV na Patrónke. Akadémia dnes predstavila výsledky veľkej urbanistickej súťaže.

SAV je obrovskou vedeckou inštitúciou, kde dnes pracuje takmer 2,5-tisíc vedcov a vedkýň, realizujúcich nezriedka špičkový výskum. Napriek tomu ostáva jeho práca verejnosti do veľkej miery neznáma. Jedným z dôvodov je aj určitá izolovanosť areálu SAV pri Dúbravskej ceste na Patrónke, kde pracuje až 1,7-tisíc ľudí.

Mohutný kampus sa nachádza v malebnej polohe v dotyku so zalesneným masívom Sitiny a vyznačuje sa výrazne zeleným charakterom. Faktom však ostáva, že voči okoliu je uzavretý. Pre verejnosť existuje len jeden vstup, ktorý pozýva ľudí dovnútra. Verejnému priestoru vnútri kampusu dominujú cestné komunikácie, pešie chodníky takmer úplne absentujú. Väčšina budov pochádza ešte zo socialistických čias, výraznú časť zástavby tvoria rozličné jednopodlažné objekty.

Vnútri SAV preto už v roku 2014 vznikla iniciatíva, ktorej cieľom bolo vyriešiť tieto nedostatky. Vedenie inštitúcie sa s ňou stotožnilo, uvedomujúc si, že pokiaľ chce pritiahnuť talentovaných pracovníkov a pracovníčky a zvýšiť svoj verejný kredit, musí pôsobiť ako moderná a otvorená inštitúcia s rozsiahlym spoločenským prínosom. Preto sa po participačnom procese medzi zamestnancami pristúpilo k vyhláseniu urbanisticko-architektonickej súťaže.

Galéria

S citlivosťou k pôvodnému kontextu

Areál SAV začal vznikať v 50-tych rokoch 20. storočia. „Ide o prvý modernistický areál na Slovensku. To si málokto uvedomuje,“ prízvukuje profesorka Henrieta Moravčíková, historička architektúry a členka poroty, ktorá posudzovala súťažné návrhy. „Nie je to pamiatka, ale od začiatku sme k tomuto dedičstvu pristupovali tak, ako by mal byť areál chránený.“ Za prvotným konceptom (resp. generelom) kampusu stál popredný architekt tej doby Karol Paluš.

Profesorka Moravčíková upozorňuje, že medzi týmto generelom a súčasným víťazným návrhom sú mimoriadne paralely. Areál bol založený na krajinárskych princípoch plánovania, teda umiestňoval voľné pavilóny v kultivovanej krajine a oddeľoval automobilovú a pešiu dopravu. Vnútri kampusu tak mala vzniknúť pešia zóna, kým automobily by chodili len po jeho obvode. Tento cieľ sa doteraz nepodarilo naplniť.

Ide však o jeden zo základných princípov, s ktorým mali architekti pracovať. Rovnako sa mal otvoriť širokej verejnosti a vytvoriť silnú a flexibilnú bázu pre ďalší rozvoj a meniace sa požiadavky sa spoločnosti. „Z pomerne strohého socialistického urbanizmu by sa areál mať stať moderným a pritom špičkovým vedeckým pracoviskom,“ zhŕňa profesor Pavol Šajgalík, predseda SAV. „Aby túto úlohu mohol plniť, musí spĺňať najnáročnejšie kritériá pre tvorivú prácu, relaxáciu a interdisciplinárnu komunikáciu. Mal by tiež vytvárať jednoduchý komunikačný priestor pre brainstorming z rôznych oblastí vedy.“

Okrem toho spomenul aj inšpiráciu pre budúce SAV – mal by pripomínať popredné univerzitné kampusy v rozvinutých krajinách alebo areály technologických firiem. Nové riešenie by malo prizývať verejnosť a poskytnúť jej miesto pre pobyt a oddych v areáli, ktorý bude plniť aj vedecko-popularizačnú funkciu.

S týmito cieľmi SAV oslovila architektonickú kanceláriu 2021, ktorá v posledných rokoch získala rozsiahle skúsenosti ako organizátor viacerých architektonických a urbanistických súťaží. Tá musela pripraviť zadanie, ktoré by nielen zohľadnilo vyššie zmienené podmienky, ale aj pripravilo inštitúciu na ďalší rozvoj: SAV totiž predpokladá, že by v budúcnosti mohlo v areáli pracovať aj tritisíc ľudí. Okrem toho sa v susedstve nachádza ZOO, budúci kultúrno-vzdelávací areál Bratislavského samosprávneho kraja a budúca centrála ESETu.

Nešlo tak o jednoduchú úlohu. Dvojkolová súťaž oslovila 14 kolektívov, čo organizátor súťaže označuje s ohľadom na jej charakter za potešujúci počet. Do druhého kola postúpili štyri tímy. Na zdieľanom treťom mieste sa umiestnila česká kancelária Refuel Architekti a slovenská kancelária Plural. Druhé miesto získal ateliér Between. Za najlepší však porota označila koncept od kancelárií Gro architekti a Studio Egret West.

Srdcom územia bude veľký park, otvorený aj pre verejnosť. Zdroj: Gro architekti

Otvorenosť v DNA

Bratislavskí architekti z kancelárie Gro v spolupráci s britskou kanceláriou Studio Egret West nie sú neznámi. Spoločne s hviezdnou kanceláriou Snøhetta sa presadili v obrovskej súťaži na novú zónu Southbank na pravom brehu Dunaja. Tímy kombinujú znalosť domáceho prostredia so skúsenosťami z Veľkej Británie, doplnenú o rozsiahlu expertízu v urbanistickej a krajinárskej tvorbe. Tá sa napokon prejavila aj pri návrhu pre SAV.

Juraj Palovič z Gro architekti objasňuje, že kľúčovou myšlienkou pri tvorbe areálu bola otvorenosť smerom k verejnosti. Okrem nových vstupov do kampusu to pre autorov znamenalo aj vytvorenie atraktívneho verejného priestoru, ktorý by priťahoval širokú paletu návštevníkov a stal sa samostatnou destináciou. Okrem toho by sa mohol stať pomyselnou súčasťou ťahu, ktorý by jedného dňa spájal Železnú studničku, kampus ESETu, SAV, ZOO, kampus STU až po Botanickú záhradu a nábrežie Dunaja.

Nový park by zároveň slúžil komunite vedcov a vedkýň, pracujúcich v areáli. Vďaka svojmu riešeniu by sa stal základnou súčasťou identity kampusu SAV. Architekti totiž navrhli odstrániť centrálnu cestnú komunikáciu a park vytvarovať do podoby trojzávitnice DNA (helixu), ktorá by sa tiahla naprieč areálom. Po jeho obvode by sa nachádzali jednotlivé pracoviská, usporiadané do série klastrov podľa ich zamerania.

Táto vízia sa podľa poroty ukázala ako najsilnejšia. Podporovať bude vzájomnú interakciu a rozvoj vedeckej komunity. Umožní vytesniť automobily na okraj areálu a pomôže rozvíjať životné prostredie v jeho vnútri. Nástupný bod do kampusu ostane na súčasnom mieste, bude však nahradený reprezentačným vstupom a doplnený klastrom klimatickej zmeny či centrálnou budovou s aulou, knižnicou, menzou či výstavnými priestormi.

Dané riešenie výborne splnilo predstavy SAV aj poroty. „Pozitívne vnímame víziu areálu SAV ako ukážkového príkladu vedeckého kampusu budúcnosti, ktorý stavia na svojej historickej identite a otvára potenciál pre budúcu spoluprácu s externými aktérmi,“ uvádza porota vo svojom hodnotení. Pripomína, že krajinársky výborne nadviaže na masívy Malých Karpát v susedstve. Zároveň bude vynikajúco reagovať na klimatickú krízu, keďže koncept počíta s dažďovými záhradami, poldrami či mokraďovým ekosystémom.

Samotný Juraj Palovič sa netají tým, že ideovo sa architekti do istej miery inšpirovali ESETom, čo je zreteľné na snahe prepojiť sa s okolím a nevytvárať úplne uzavretý ekosystém. Kampus má byť permeabilný, čo ale bude platiť nielen o ľuďoch, ale aj o zeleni – najmä o lese, ktorý vstupuje priamo do areálu. Všetky klastre budú mať vlastné prezentačné priestory nad rámec jedného centrálneho.

Architekti v tomto prípade neriešili architektúru jednotlivých budov. Cieľom súťaže bolo skôr nájsť partnera, ktorý by nastavil základnú stratégiu budúceho rozvoja SAV. Inštitúcia konštatuje, že sa to podarilo. Víťazný návrh sa začne čoskoro meniť na masterplán, ktorý prinesie ešte konkrétnejšiu víziu toho, ako sa kampus zmení.

Budovy sa budú stavať postupne s ohľadom na potreby a možnosti SAV. Zdroj: Studio Egret West

Premenia sa plány na realitu?

Len nedávno bola odhalená fantastická (v zmysle fantazijná) štúdia nového kampusu STU v Mlynskej doline. Kolektív českých autorov navrhol v susedstve alebo na mieste existujúcich budov STU aj UK veľkolepé budovy, vedecké centrá či ubytovacie kapacity. Prezentované plány sú tak veľkorysé, že je takmer úplne jasné, že z nich nič nebude.

V prípade SAV by to tak byť nemalo. Prezentovaný návrh je nielen prepracovanejší a konzervatívnejší, ale má aj nastavenú etapizáciu a dokonca má aj k dispozícii prostriedky, ktoré umožnia projekciu aj realizáciu nultej etapy. Tou je vytlačenie automobilov zvnútra areálu a vytvorenie parkovacích kapacít v rámci nového parkovacieho domu. To otvorí priestor pre zriadenie centrálneho parku.

Daný postup potvrdzuje aj SAV. Víťaz štúdie dostane zákazku na vyhotovenie štúdie a projektovej dokumentácie na realizáciu prvej etapy úprav v areáli. „SAV očakáva, že bude navrhnutá tak, aby sa dala realizovať s využitím dostupných zdrojov a minimom administratívnych úkonov, ktoré by jej realizáciu významne brzdili.“

Následne sa pristúpi k budovaniu a rozvoju jednotlivých klastrov. K prvým úlohám patrí modernizácia klastra spoločenských vied. Odborníci v rámci tohto klastra dnes pracujú v nevyhovujúcich podmienkach, prípadne sú rozptýlení na viacerých miestach v Bratislave. SAV by chcela pracoviská zjednotiť a zároveň získať prostriedky odpredajom nepotrebných budov.

Ďalšou úlohou je vybudovanie reprezentatívneho vstupu a klastra klimatických zmien. To umožní prácu SAV lepšie predstaviť verejnosti aj lepšie reagovať na aktuálne výzvy. Zároveň tým získa spoločné priestory, dôležité pre celú miestnu komunitu. Ďalšie klastre by sa mali postupne rozvíjať v ďalších fázach.

Pôjde o proces, trvajúci desiatky rokov a ktorý možno nebude nikdy (resp. v nasledujúcich dekádach) úplne ukončený. V tom má práve spočívať sila návrhu, ktorý umožňuje vysokú flexibilitu prístupov k budovaniu kampusu. SAV tak môže postupne pristavovať nové budovy s ohľadom na svoje potreby. Súčasťou areálu budú aj objekty pre tretie strany – partnerov či firmy, spolupracujúce s akadémiou, podnikateľský inkubátor alebo ubytovacie a sociálne kapacity vrátane škôlky pre deti zamestnancov. Jednotlivé budovy majú byť výsledkom samostatných architektonických súťaží.

To všetko si prirodzene vyžiada vysoké náklady. Ako ale upozorňuje profesor Šajgalík, vďaka aktuálnym výsledkom má SAV v rukách materiál, ktorý môže v budúcnosti využiť pri žiadaní o granty a podporu. Financie budú využité účelne a v súlade s dlhodobou stratégiou, ktorá maximalizuje prínosy investícií v prospech vedeckého bádania aj rozvoja spoločnosti či ekonomiky.

V areáli sa bude robiť špičková veda, ktorá sa má prezentovať vedecko-popularizačným spôsobom. Zdroj: Gro architekti

Vzorový prístup pre celé Slovensko

Súťaž na rozvoj SAV je dôležitá pre celú krajinu. S ohľadom na význam SAV a výstupy jej práce by malo byť prioritou, aby sa jej dostávalo výraznejšej podpory a aby sa skutočne zvýšila jej konkurencieschopnosť aj príťažlivosť pre vedcov a vedkyne – a to nielen z domova, pri ktorých hrozí ich odchod do zahraničia alebo do súkromného sektora, ale aj zo zahraničia. V tomto smere má Bratislava i Slovensko medzery.

SAV dosiaľ postupovalo vzorovo. Podmienky súťaže nastavila s ohľadom na želania a potreby zamestnancov, zorganizovala ju na vysokej úrovni, prizvala výborných porotcov (okrem prof. Moravčíkovej aj architekta Pavla Paňáka alebo českých architektov Petra Pelčáka a Michala Kohouta, príp. zástupcov kľúčových stakeholderov) a vybrala realistický koncept, ktorý je realizovateľný.

Takto by mali pristupovať k riešeniu rozvojových projektov aj iné obdobné inštitúcie – univerzity, nemocnice, zdravotnícke zariadenia a vo všeobecnosti samosprávy a organizácie verejnej správy. Mohli by tak efektivizovať investície pri maximalizácii úžitku aj celkovej úrovne zámeru.

Pre Bratislavu aj celú republiku predstavuje rozvoj SAV obrovský potenciál pre zvýšenie odolnosti ekonomiky, hľadanie odpovedí na spoločenské či environmentálne problémy, udržanie talentov a celkovo zvyšovanie kvality života. Táto šanca teraz musí nájsť odpoveď vo verejnej podpore: akadémia bude potrebovať prostriedky pre financovanie vzniku nových budov, budovanie kampusu a podporu výskumu. V opačnom prípade zostane Slovensko zúfalo priemerným štátom, ktorý nebude pre šikovných.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.