Adrian Gubčo 23.05.2023 19:46

Janette Sadik-Khan: Hustota je osud mesta, treba pracovať s tvrdými dátami

New York bol ešte vcelku nedávno nebezpečným mestom, v ktorom sa dalo len ťažko chodiť, nie to ešte bicyklovať. Verejnému priestoru dominovali autá a pobyt po niektorých ikonických miestach bol nepredstaviteľný. V roku 2007 sa to však začalo meniť aj vďaka iniciatíve dopravnej komisárky Janette Sadik-Khan, ktorá nedávno zavítala do Bratislavy.

Janette Sadik-Khan pôvodne vyštudovala právo, už od 90-tych rokov minulého storočia je však spojená s dopravným plánovaním. V roku 2007 sa stala Komisárkou pre dopravu mesta New York, teda v čase, kedy bol starostom známy podnikateľ Michael Bloomberg. Počas svojej funkcie sa podieľala na veľkej zmene podoby mesta – ambiciózny program, ktorý rozbehla, priniesol premenu viacerých plôch, vyhradených pre automobily, na námestia, rozvoj cyklodopravy, štart systému zdieľaných bicyklov alebo realizáciu buspruhov a rýchlych autobusových spojov.

K najznámejším projektom však patrí premena slávnej newyorskej ulice Broadway, kde boli na viacerých miestach zrušené pruhy pre autá a nahradené boli verejnými priestormi pre peších – a to nezriedka pri minimálnych nákladoch. V tomto období bolo pre dopravu čiastočne uzavreté aj legendárne námestie Times Square. Išlo o súčasť pilotných programov, ktoré odvtedy zavádzajú metropoly na celom svete – vrátane Bratislavy.

Po odchode z funkcie napísala Janette Sadik-Khan so svojim kolegom Sethom Solomonowom knihu o svojich skúsenostiach, nazvanú príznačne Streetfight (Boj o ulicu). V nej vysvetľuje, ako sa podarilo presadiť zmeny, čo bolo nezriedka spojené s mimoriadnym odporom. Ako však v závere konštatuje – pokiaľ to zvládnete v New Yorku, zvládnete to všade. V súčasnosti Sadik-Khan aj Solomonow pôsobia v Bloomberg Associates, kde radia primátorom a starostom na celom svete, ako zlepšiť mestá.

Aj vďaka spolupráci Bratislavy s Bloomberg Associates zavítali Janette Sadik-Khan a Seth Solomonow do slovenskej metropoly. Počas niekoľkých dní si prehliadli viaceré časti mesta, diskutovali o problémoch, prezentovali svoju prácu v rámci prednášky (aktuálne nedostupná) a stretli sa aj s YIM.BA, ktorému poskytli rozhovor.

V rozhovore, na ktorom sme spolupracovali s viacerými redakciami, sa dozviete:

Aké sú predpoklady Bratislavy pre rozvoj cyklodopravy
Ako presvedčiť verejnosť aj politikov, že obmedzenie automobilovej dopravy má zmysel
Aké dáta sú najvýznamnejšie pri plánovaní mesta
Kedy má zmysel pristúpiť k trvalým zásahom

Janette Sadik-Khan v Bratislave. Zdroj: Janette Sadik-Khan / Twitter

Slovak Spectator (SKS): Včera ste spomenuli, že ste vyskúšali cyklistické chodníky v Bratislave. Mohli by ste zdieľať svoje skúsenosti?

Janette Sadik-Khan (JSK): Myslím, že Bratislava má neuveriteľnú príležitosť stať sa cyklistickou veľmocou. Jej ulice sú rovinaté a videli sme, čo ste urobili s parkovacími státiami, chrániacimi cyklotrasy, čo je skvelý ochranný prvok. Dá sa vidieť, ako by sa mesto mohlo jednoducho prepojiť. Je vzrušujúce vidieť náčrt toho, aký by tento cyklistický systém mohol byť.

Vo veľkomeste nejde len o cyklistiku, ide skutočne o vytváranie bezpečného mesta. Keď urobíte ulice bezpečné pre bicykle, robíte ich oveľa bezpečnejšími pre chodcov, cyklistov a cestujúcich v autobusoch. Môže to trochu spomaliť premávku, ale dá to každému na ulici nejaký priestor. Vo veľa amerických mestách sú cyklistické pruhy len pozostatky z ciest. Väčšina miesta je určená pre autá, ale tu v Bratislave sa dá vidieť obrys mesta s cyklistickými pruhmi.

Radio Slovakia (RS): Vyskúšali ste sa pohybovať po Bratislave pešo alebo na bicykli? Cítili ste sa bezpečne?

JSK: Áno, no bola som tu iba 48 hodín, takže...

RS: Používali ste auto?

JSK: Auto sme vôbec nepoužili. Prechádzali sme sa, vlastne sme začali deň s behom s primátorom, prebehli sme cez mosty a videli sme krásne parky a Dunaj. Cítila som sa, akoby som bežala vo vnútri pohľadnice. Bolo to naozaj krásne.

Potom sme sa prechádzali po meste a bicyklovali sme. Používali sme systém zdieľaných bicyklov a prepravovali sme sa z miesta na miesto. Necítila som sa ohrozene, no boli niektoré oblasti a križovatky, kde by bolo potrebné viac úprav, pretože sa tam spájajú rôzne ulice a idú tam aj električky. Myslím si, že niektoré veľké križovatky by sa dali redizajnovať a urobiť bezpečnejšími a príjemnejšími. Ale mimo týchto križovatiek som sa cítila bezpečne.

Na druhej strane, bol sviatok, takže vonku nebolo veľa ľudí a ani veľa áut. Napriek tomu bolo vidno, čo primátor robí, aby uprednostnil chodcov. Sleduje inú politiku, nie zameranú na autá, ako to bolo v minulosti.

„Myslím, že Bratislava má neuveriteľnú príležitosť stať sa cyklistickou veľmocou."

RS: Takže sme na správnej ceste?

JSK: Ste v správnom pruhu (úsmev).

YIM.BA: Veľa vašej práce sa týka pilotných programov, ktoré sú dosť úspešné - včera ste povedali, že žiaden z nich nebol neúspešný. Na Slovensku nám ale niekedy chýba odvaha vyskúšať hoci len pilotný projekt, nehovoriac o definitívnych riešeniach. Aké sú stratégie, ako presvedčiť verejnosť a mestá, aby boli viac ochotné začať s pilotnými projektami?

JSK: V New Yorku sme začali na miestach, kde si takéto zásahy obyvatelia želali. Myslím, že začať na miestach, kde sú ľudia hladní po zmenách a chcú ich vidieť, je dobrá cesta. Potom ich vidia a hovoria si: „To sa mi páči“.

Je to iné, než si ľudia predstavujú. Keď im poviete, že niečo tam postavíte, či už je to cyklistický chodník, námestie alebo autobusový pruh, sú skeptickí - ste z verejného sektora a ste na to, aby ste pomáhali, ale väčšina ľudí si nemyslí, že by to tak bolo. Väčšina je názoru „nech sa verejný sektor nestará, ja som v pohode“. Ale ak im to môžete ukázať a nie prostredníctvom všetkých tých suchých inžinierskych kresieb, kde je pruh a podobne - ľudia nevedia tak dobre čítať inžinierske kresby a plány – a povedať im, že ak to nefunguje, vrátime sa späť, je to lepšie.

Kľúčové je uchopiť iniciatívu a jednoducho to urobiť. To sme spravili v New Yorku. Veľmi rýchlo sme mali naše prvé cyklotrasy a námestia pre chodcov, do 6 mesiacov od môjho nástupu do funkcie.

Počas návštevy si Janette Sadik-Khan prehliadla bratislavskú cykloinfraštruktúru. Zdroj: Janette Sadik-Khan / Twitter

YIM.BA: Keď ste začínali, už ste mali zoznam komunít, ktoré chceli nejakú zmenu?

JSK: Rýchlo sme s nimi začali komunikovať. Ale v prípade New Yorku platí, že má asi 8,5 milióna obyvateľov a z toho je asi 8,5 milióna inžinierov. Každý má pocit, že vie, čo by sa malo spraviť s ich ulicou a nehanbia sa to povedať nahlas. Vedeli sme, ktoré komunity niečo chceli. Pravdepodobne to poznáte aj vy, pravdepodobne poznáte komunity, kde ľudia hovoria: „Potrebujeme cyklistické chodníky, potrebujeme bezpečnejšie ulice." A to sú veľké príležitosti na začiatok.

ASB: Aké chyby dnes robíme často pri plánovaní miest? Pretože dnes vytvárame budúcnosť a ak to nespravíme správne teraz, vytvárame problémy pre naše deti, pre nasledujúcu generáciu.

JSK: Máte úplnú pravdu. Dostanete to, čo plánujete, dostanete to, čo postavíte. Viete, že ak plánujete a staviate garáže, dostanete autá, a keď rozširujete pruhy pre autá, dostanete viac áut, viac znečistenia, viac dopravných zápch a viac úmrtí v dopravných nehodách.

Ale ak plánujete pre ľudí, a nie pre autá, ak plánujete uľahčiť ľuďom chôdzu a jazdu na bicykli, uľahčiť ľuďom cestovanie autobusom a električkou, potom dostanete viac ľudí, ktorí chodia a bicyklujú a cestujú električkou. Takto pripravujete základ pre budúcnosť, ktorú chcete vidieť.

Dnes polovica sveta žije v mestách a v roku 2050 budú v mestách žiť tri štvrtiny svetovej populácie. Máme klimatickú krízu, sociálnu krízu, krízu nerovnosti, krízu dostupného bývania. Tieto problémy môžeme riešiť tým, že navrhneme naše ulice lepšie pre ľudí a uľahčíme im pohyb bez nutnosti mať auto, bez nutnosti minúť 10-tisíc eur ročne na kúpu, údržbu a parkovanie auta. Tieto investície by sa mali použiť na školy, na zdravotníctvo, na vzdelávanie detí. To sú peniaze v peňaženke ľudí. S použitím iného prístupu a umožnením viacerých možností, ako sa prepravovať, bez toho, aby sme ľudí nútili mať auto.

SKS: Včera ste nám ukázali niektoré vizualizácie bratislavských ulíc, napríklad Vajanského nábrežia alebo Staromestskej ulice. Vytvorili ste ich vopred alebo počas vášho pobytu v Bratislave?

Seth Solomonow: Plató Staromestská je zámer mesta. Tú s nábrežím sme ale vytvorili my. Ukazuje presne tie druhy zmien, ktoré by pomohli transformovať ulicu, ktorá je veľmi dôležitá, ale oddeľuje ľudí od nábrežia.

„Ak plánujete a staviate garáže, dostanete autá, a keď rozširujete pruhy pre autá, dostanete viac áut, viac znečistenia, viac dopravných zápch a viac úmrtí v dopravných nehodách."

YIM.BA: Na akých projektoch spolupracujete s Bratislavou?

JSK: Nie sme súčasťou žiadnych projektov - zatiaľ.

ASB: Existujú plány na spoluprácu?

JSK: Momentálne o tom vedieme rozhovory, je to veľmi vzrušujúce.

ASB: Pre developerov platia na Slovensku normy, podľa ktorých treba postaviť dve parkovacie miesta pre jeden byt - a takýto byt sa veľmi ľahko predá. Existuje dialóg medzi developermi a vládou na zmenu zákona v tomto smere v New Yorku? Ako to funguje v USA? Ako by sme to mali zmeniť tu? Myslím, že to je tiež spôsob, ako dostať autá z mesta.

JSK: V USA je silné hnutie, volajúce po odstránení minimálnych požiadaviek na parkovanie, nútiacich developerov stavať parkovacie miesta. Rozumie sa, že to nielen zvyšuje cenu bytu alebo nehnuteľnosti, ale tiež pozýva do mesta viac a viac áut a dopravy.

Čo sa začne diať, keď odstránite tieto minimá, je to, že sa zníži cena bytov pre ľudí a otvoríte im možnosť cestovať rôznymi spôsobmi. To sa deje najmä v oblastiach s dobrými možnosťami, s dobrou verejnou dopravou – v transit-oriented neighborhoods, kde je ľahký prístup k vlaku alebo autobusu alebo kde je jednoduché chodiť pešo. V USA sa zvyšuje počet oblastí, kde regulácia napomáha vzniku takýchto developmentov. Potom sa dajú eliminovať minimálne požiadavky na parkovanie.

To je veľmi dobrý krok. Je to priaznivé pre klímu, je to cenovo dostupné a oveľa lepšie pre bývanie aj pre planétu. Som pevne presvedčená, že hustota je osud a preto je potrebné stavať veľmi koncentrovaným spôsobom a znova vytvárať oveľa viac možností, ako sa ľudia dokážu prepravovať bez auta.

Pearl Street Triangle v Brooklyne v New Yorku sa v priebehu dní premenilo z parkoviska na námestie pre ľudí. Zdroj: NYC Department of Transportation

ASB: Aká je reakcia developerov?

JSK: Počas ekonomickej krízy bolo naozaj zaujímavé, že nehnuteľnosti, ktoré si udržali svoju hodnotu, boli práve v transit-oriented developments. Veľké domy na predmestiach stratili na hodnote. Idea, že je ľahké sa pohybovať akýmkoľvek spôsobom v rámci mesta, najmä v časoch krízy, keď musíte čeliť viacerým výzvam, bola pre kvalitu nehnuteľnosti kľúčová. Myslím, že práve to je budúcnosť.

YIM.BA: Ďalšia veľká časť vašej práce sa týka dát. Dáta označujete za najdôležitejšie pri zmene mesta. Aké druhy dát sú najpresvedčivejšie pre verejnosť, politikov či médiá?

JSK: Myslím si, že vždy, keď máte hocijaké tvrdé dáta, funguje to. Veľa ľudí si vymýšľa príbehy. Ak nemáte dáta, nemáte im ako oponovať.

Pamätám si, keď sme vybudovali našu prvú expresnú autobusovú linku (Bus Rapid Transit – BRT) a zverejnili sme fotografiu ulice s výkladmi. Ľudia začali riešiť, ako vyzerá - pozrite sa na všetky tieto prázdne obchody, to sa stalo v dôsledku BRT. Našťastie sme mali fotografie zo stavu predtým, kde bolo vidieť, že prázdne obchody tam boli už pred projektom, nielen po jeho realizácii. A vedeli sme aj povedať, čo sa stalo s miestnymi podnikmi pozdĺž trasy: nárast predaja v maloobchode o 71%, autobusy jazdia o 20% rýchlejšie, 17% viac cestujúcich, čo je samozrejme dobré pre podnikanie, pretože to znamená viac chodcov. Autobus je lepší pre miestne obchody, a to bolo veľmi presvedčivé pre miestnych podnikateľov, ktorí by predtým povedali „nie je to také dobré, nepáči sa mi to“. Takže je to spôsob, ako presvedčiť ľudí, ktorí sú skeptickí.

Prekračovanie rýchlosti je tiež veľmi dôležitým údajom. Naozaj si myslím, že bezpečnosť je najdôležitejšia vec. Urobením ulíc bezpečných pre deti je ten najlepší začiatok. Ak je ulica bezpečná pre deti, je bezpečná pre všetkých. Údaje o tom, kde sa dejú nehody, kde sa prekračuje rýchlosť a podobne vám umožňujú zameriavať svoje investície a robiť zásahy, ktoré skutočne zlepšujú bezpečnosť a kvalitu života.

RS: V niektorých európskych mestách je maximálna povolená rýchlosť 30 km/h. Myslíte si, že by to mohla byť tiež dobrá príležitosť pre Bratislavu, aby mala určený limit rýchlosti možno na 30 km/h?

JSK: Áno, myslím si to.

RS: Navrhli ste to nášmu primátorovi?

JSK: Nie, ešte sme spolu nezačali pracovať.

„Veľa ľudí si vymýšľa príbehy. Ak nemáte dáta, nemáte im ako oponovať."

RS: V niektorých mestách už existujú kvóty pre autá, ktoré môžu vstúpiť do centra mesta. Je tiež vhodné pre Bratislavu, aby sa určila kvóta, koľko áut môže byť momentálne v centre mesta?

JSK: Som tu len 48 hodín, takže nemôžem skutočne komentovať kvóty alebo čo treba robiť. Myslím si však, že keď sa pozriete na mestá po celom svete a ich aktivity, je vzrušujúce vidieť štvrte s obmedzenou dopravou v Barcelone, susedstvá so spomalenou premávkou v Miláne, pomalé ulice v Bogote. Lisabon teraz hovorí, že obmedzí autá v centre mesta. Je to hnutie. Hlavní predstavitelia miest sa začínajú zamýšľať, čo môžeme urobiť pre zlepšenie kvality života, bezpečnosti, obývateľnosti a možností ekonomického rozvoja. Začať so stratégiou, kedy sú ľudia na prvom mieste, je veľmi dobrým prístupom.

SKS: Bol plán, že Bratislava bude mať metro, ale nepodarilo sa ho zmaterializovať. Ako to vidíte? Pomohlo by to, alebo je vôbec Bratislava vhodná pre takýto projekt? Sú električky lepšie?

JSK: Ide hlavne o poskytnutie možností a čo môžete urobiť. Ale ja som zamilovala do vašich električiek. Asi som zaujatá, ale zbožňujem električky a myslím si, že sú skvelé. Takže pokračovať v rozširovaní siete je správnou cestou. Majú vám prísť aj nové autobusy, elektrobusy, autobusy, poháňané vodíkom, čo je skvelé. Stratégia primátora v investovaní do verejnej dopravy je silná. Pokračovať v rozširovaní tejto siete je naozaj správnou cestou.

YIM.BA: Kedy je dobré stavať nielen dočasné projekty? Samozrejme, je skvelé redizajnovať ulicu pomocou náteru, ale niekedy máme pocit, že to nestačí. Chceme lepší verejný priestor na vysokej úrovni, ktorý už bude definitívnym riešením.

JSK: Myslím si, že musíte ukázať ľuďom možnosti ulice. Je to ľahký spôsob, ako im ukázať, že ulica môže byť využívaná aj inak a nemusí slúžiť iba na parkovanie. V New Yorku sme začali takto, ukazujúc ľuďom po celom meste, nielen v Midtowne, čo je možné, a potom sme prešli od dočasných materiálov k trvalému stavebnému riešeniu. Ale prizvanie ľudí, aby videli ulice iným spôsobom, je prvým krokom. Potom je dôležitý prechod na trvalé riešenia, čo je zvyčajne súčasťou nejakej stratégie. Videli sme to v Miláne v prípade programu Piazza Aperte (Otvorené námestia), ktorý začal s dočasnými riešeniami na 40 miestach po celom meste a teraz prechádzajú na trvalé prevedenia. Vidím, že tu sa deje niečo podobné.

Times Square bolo nebezpečnou križovatkou, ktorej absolútne dominovali autá. Dnes jej absolútne dominujú peší. Zdroj: Snøhetta

RS: Bol súčasťou programu Piazza Aperte aj Asphalt Art Initiative?

JSK: Nie, bolo to niečo iné, hoci sme v Miláne robili aj asphalt art. Toto bolo o zisku verejného priestoru odstránením parkovania. vrátili sme ho späť ľuďom, namiesto toho, aby to bolo iba mesto pre autá. Tu máte skvelý program asfaltového umenia, takže som nadšená, kam sa vydáme dnes popoludní.

RS: Idete aj do Košíc? Pretože tam je obrovský projekt križovatky, ktorá sa bude meniť. Viete o tom? Je to súčasť projektu Čas spomaliť. Košice sú druhým najväčším mestom na Slovensku, na východe, a majú tento obrovský projekt, ktorý je súčasťou iniciatívy asfaltového umenia.

JSK: Teším sa, že to niekedy uvidím, je to skvelé. Bloomberg Initiatives spravil veľký program asfaltového umenia a realizovali sme ho po celom USA aj v celej Európe. Práve sme oznámili rozšírenie programu do Mexika a Kanady. Niet ničoho transformatívnejšieho, ako priniesť umenie na ulicu, priniesť bezpečnosť na ulicu a zapojiť miestnych umelcov do týchto projektov. Je to ako alchýmia, ako mágia, vidieť tieto neuveriteľné umelecké diela vznikať. Som veľká fanúšička, Mike Bloomberg je veľkým fanúšikom. Je to veľmi dôležitý nástroj, ktorý môžu mestá využívať. Je to nové plátno pre mesto.

ASB: Ako sa vo vašom živote prihodilo, že ste sa stali dopravnou plánovačkou? Určite ste sa jedného rána len tak nezobudili a povedali si: „Chcem zmeniť ulice“. Čo vás podnietilo k tejto myšlienke? Čo vás nahnevalo alebo spravilo smutnou, že ste sa začali venovať doprave?

JSK: Bola som právničkou, pracujúcou vo veľkej právnickej firme v New Yorku. Chcela som byť ako Clarence Darrow a zmeniť svet. Chodila som na právnickú fakultu a musela splatiť školné, takže som musela pracovať v korporátnej právnickej firme. Bola som hrozne nešťastná, každý deň som plakala.

Môj manžel je tiež právnik, profesor. Každý deň som jazdila na zadnom sedadle jeho motorky, pretože sme obaja pracovali v centre mesta a žili vo West Village s dláždenými ulicami. Vždy sme narazili na výtlk. Tie ulice vyzerali strašne. Povedala som si, „to je hrozné, mohli by sme to spraviť oveľa lepšie“. Začali sme rozmýšľať o tom, čo by sme mohli urobiť s ulicou.

Skončilo to tým, že som sa zapojila do kampane Davida Dawkinsa, prvého afroamerického starostu. Opustila som právnickú firmu a začala som sa tomu venovať. A keď vyhral vo voľbách, opýtali sa ma, na akom odbore by som chcela pracovať. Zavolala som mame a povedala som jej, že chcem robiť niečo, čo ovplyvňuje každodenný život ľudí. Mama mi hovorí: „Drahá, máš dve možnosti, dopravu alebo odpadové hospodárstvo“. Tak som si vybrala dopravu a teraz sme tu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.