Kristína Liďáková 11.03.2025 14:28

Identita Bratislavy očami spisovateľa Hvoreckého: Chýba nám tlak verejnosti aj úcta k histórii

Spisovateľ Michal Hvorecký patrí medzi výrazné osobnosti súčasnej slovenskej literatúry a publicistiky s medzinárodným presahom. Vo svojich dielach často reflektuje spoločenské zmeny, avšak dlhodobo sa venuje aj otázkam kultúrnej identity a podobe verejného priestoru. Bratislavu a jej premeny zachytáva nielen vo svojich textoch, ale aj prostredníctvom angažovanosti v diskusiách o budúcnosti mesta.

Zdroj: Richard Kohler, zdronu.sk

Michal Hvorecký sa narodil v roku 1976 v Bratislave. Vo svojej tvorbe často reflektujete Bratislavu a jej premeny. Uznávaný autor sleduje architektúru, urbanizmus a development hlavného mesta, pričom nezriedka prináša vlastné pohľady na formovanie mestského prostredia i jeho identity. Definovať identitu Bratislavy sa pokúšal už v rámci publikácie Plán Bratislava.

Hvoreckého perspektíva otvára nové pohľady na význam kultúry, každodenných prejavov mestského života, premyslenej výstavby, citlivého prístupu k pamiatkam alebo dôležitosti verejných priestranstiev. To všetko sa podieľa na charaktere Bratislavy. Jeho pohľad na mesto je tak nielen literárnou fikciou, ale aj hodnotným príspevkom do diskusie o jeho minulej, súčasnej aj budúcej podobe.

Postoje Michala Hvoreckého zároveň ukazujú sentimentálnu stránku Bratislavy, malého veľkomesta, ktoré aj napriek masívnemu rozvoju vníma domácky. Zároveň racionálne poukazuje na podobu Bratislavy a jej ekologickú budúcnosť prostredníctvom literárnej tvorby, pričom aktívne participuje na zmenách k lepšiemu.

Kristína Liďáková: Ako vnímate súčasný stav verejných priestorov v meste? Posunuli sme sa podľa Vás v kvalite mestského prostredia správnym smerom?

Michal Hvorecký: Moje detstvo bolo sčasti sídliskové, zvláštne, temné aj zábavné. Krasňany boli skoro ako provinčné malomesto. Ešte som si užil neúrekom leninskej propagandy a iskričkovských sľubov. Ale v dvanástich prišla radikálna zmena, odchod na prvé osemročné gymnázium na Ulici Červenej armády, dnes Grösslingova, kde vládli na tú dobu pomerne liberálne pomery.

Vrátili sme sa bývať na Palisády, kde kedysi žili môj dedo s babkou a dnes tam bývajú moji rodičia. Ale zasa náš učiteľ, medzinárodná matematická kapacita, ktorý výberovú triedu založil, išiel už o rok do väzenia za pedofíliu, takže sa to všetko zvrtlo. Dnes som hlavne rád, že som to všetko prežil v zdraví. Šťastný som sa vtedy necítil. Terajšia Bratislava mi oproti mestu z detstva pripadá ako menší zázrak. Milujem ju kritickou láskou.

Zdroj: www.zdronu.sk

Bratislava je mestom kontrastov – historická architektúra sa mieša so súčasnými výškovými budovami. Ako podľa vás tieto zmeny ovplyvňujú charakter mesta a jeho atmosféru?

Dominuje chaos, ale lepší sa to. Trocha zabúdame, že sme boli za železnou oponou. Povojnová stalinská a socialistická architektúra zanechala hrozné stopy, brutálne zlomy, diery aj hlboké rany. Aj preto sa u nás hovorí o ikonických ruinách. Brutalizmus, Drákulov - už tie názvy veľa vypovedajú.

Mne od toho asi chýba odstup, je to môj svet, vyrástol som v tom. Denne som cítil chémiu z Dimitrovky. Barok sa pred očami rozpadával a všelikde vyzerá dnes ešte horšie ako vtedy. Mne sa mrakodrapy v prístave bohvieako nepáčia, ale k istej miernej kultivácii developerov asi postupne prišlo.

Politikom nijako zvlášť neublíži, keď sa tieto škody dejú. V Bratislave sa napriek všetkému máme veľmi dobre - sme súčasťou EÚ aj NATO, máme euro, žijeme v mieri. V novembri som bol znova týždeň na Ukrajine - čo by tam mnohí dali za jeden deň u nás.

Často sa hovorí o tom, že Bratislava stráca svoju autenticitu a mení sa na „generické mesto“. Súhlasíte s týmto názorom, alebo si myslíte, že si stále zachováva jedinečnú identitu?

Určite má silnú identitu a verím, že vždy bude mať. Má hrad, dóm a rieku aj socialistické sídlisko. Rozosmutnil ma osud PKO, Istropolisu alebo bývalej Astorky. Vystihujú katastrofálny prístup úradníkov k tradícii bratislavskej moderny. Aj Kablo, Gumon, Tabaková továreň a ďalšie stavby tej éry padli a s nimi zmizol cenný kus industriálnych dejín rovno pred našimi očami. 

Radosť mám z obrovského množstvo projektov, ktoré sa v meste dejú, hlavne v kreatívnej oblasti. Pribudlo veľa dobrej gastronómie. Ešte pred pätnástimi rokmi bol problém sa tu bežne dobre najesť. V meste sa koná toľko kultúrnych podujatí ako nikdy - ministerstvu navzdory. Žije sa mi tu aj s tromi deťmi celkom dobre.

Zdroj: www.zdronu.sk

V niektorých európskych mestách vedie gentrifikácia k tomu, že si pôvodní obyvatelia už nemôžu dovoliť žiť v centre. Vidíte podobný trend aj v Bratislave? Ako by sme mu mali čeliť?

Už je to naplno tu. Dostupné bývanie sa stalo vo veľkej časti Európy jednou z kľúčových politických tém. Celkom mi nie je jasné, prečo u nás ešte nie. Stačí sa pozrieť do Viedne, ako môže fungovať štátom podporované nájomné bývanie.

Viedeň vlastní okolo 220.000 sociálnych nájomných bytov, najviac v Európe. Štvrtinu obyvateľov tvoria sociálni nájomníci, mešťania ako vy a ja. Ak prirátam ľudí žijúcich v približne 200.000 družstevných bytoch postavených z peňazí mesta, tak ich počet prevyšuje polovicu populácie. To je dobrá cesta a riešenie.

Ako prekladateľ nemeckej literatúry máte široký prehľad o mestách ako Berlín či Viedeň. Existujú konkrétne riešenia v urbanizme alebo verejnom priestore, ktoré by ste radi videli aj v Bratislave?

Dlhšie som žil iba v Hamburgu, ktorý je podstatne väčší a bohatší. Nepovažujem sa za znalca svetových veľkomiest, býval som istý čas v Berlíne, vo Viedni a Bruseli. Vždy som sa sem rád vrátil. Mám tu rodinu aj knižnicu, už nemám dôvod odchádzať navždy. Ďaleko od domova mi vždy chýbajú manželka, deti, priatelia a Dunaj.

Mnohými vecami z cudziny sa môžeme inšpirovať aj tu, aj by sme sa mali. Viedeň postaví do konca tohto roku ďalších 5.500 nových sociálnych bytov. Rakúsko tiež navyšuje peniaze na vedu a výskum, sú už tretí v Európe - dosiahli číslo 3,26% HDP. U nás je to 0,6%. Tam sa skrýva odpoveď na mnohé otázky. Vo Viedni sa mi páči udržateľná nová štvrť Aspern.

Je to, pokiaľ viem, jeden z najväčších európskych projektov mestského rozvoja, v ktorom sa testujú inovatívne koncepty v oblasti kvalitného bývania, sociálneho zabezpečenia, energie aj mobility, takže hneď pribudla aj zastávka metra. Som veľký fanúšik bicyklovania a verejnej dopravy, mám aj ročnú električenku.

Zdroj: www.zdronu.sk

V metropolách sa kladie dôraz na mestskú zeleň, cyklodopravu a verejnú dopravu. Máme sa v tomto smere od zahraničia ešte čo učiť? Ak áno, kde vidíte najväčšie rezervy?

Hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, Bratislava je jedno z najzelenších európskych miest. Len treba zeleň chrániť a obnovovať. A tiež lepšie využívať prírodný potenciál Dunaja, Malých Karpát, lužných lesov a ďalších prírodných území. Aj v tomto smere sa všeličo zlepšilo.

Oceňujem linky verejnej dopravy k mestským lesom. Klimatická katastrofa je už tu, lepšie to dlho nebude. Aktuálne zažívame hrozné sucho. To sú výzvy úplne nového druhu, pre ktoré budeme musieť mnohé svoje zvyklosti prehodnotiť. Hlavne sa uskromniť a menej konzumovať. A dôverovať vede. Všetko dnes samé nepopulárne veci.

Mestá sú častým literárnym motívom a kulisou príbehov. Ako sa podľa vás Bratislava ako literárne mesto vyvíja? Má dostatok inšpiratívnych miest či diania pre príbehy?

Má ich neúrekom. Stále pribúdajú nové bratislavské príbehy a ja ich rád čítam. Napríklad maďarský spisovateľ Ferenc Czinki napísal Bratislavské metro. V jeho knižke sa do našich nedokončených liniek nasťahoval diabol. Dvaja mladí sa rozhodnú zavraždiť láskavosť. Aj kajakári pádlujú po Dunaji hlavou dolu. Bratislavské fikcie robia život v meste oveľa znesiteľnejším.

Zdroj: www.zdronu.sk

Ak ste mali odporučiť jednu knihu (Vašu alebo cudziu), ktorá najlepšie zachytáva atmosféru Bratislavy, ktorá by to bola a prečo?

Bondyho Epizóda´96. V novele pôvodne pražský autor, ktorý sa stal vášnivým Bratislavčanom, opisuje fiktívne stretnutia so sochárom Messerschmidtom a rabínom Meirom. Na potulkách bratislavskými ulicami a dnes už zbúraným Podhradím odhaľuje ducha starej Bratislavy a jej genia loci, ktorí dnes žijú už iba vo fantázii a spomienkach.

Ak by ste si mohli vybrať jednu vec, ktorá by sa v Bratislave mala v najbližších rokoch zmeniť, či už v doprave, urbanizme alebo kultúre verejného priestoru, čo by to bolo?

Súrne potrebujeme modernú spoločenskú a koncertnú sálu namiesto PKO. A Bratislave by sa zišiel aj literárny dom. Jeden primátor ho mal v programe, ale nič z toho nebolo. Azda sa tento môj sen raz splní.

Ilustračné zábery: www.zdronu.sk

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.