Martina Gregová 06.01.2024 17:33

Ideálny spôsob výstavby. Dobre navrhnutá prieluka dotvára a obohacuje mesto

Ako prieluky sa označujú nezastavané parcely v radovej zástavbe, ktoré vznikli spravila po zbúraní pôvodných domov, príp. sa ich nepodarilo nikdy vyplniť. Využitie týchto priestorov je dnes pre mestá veľkou výzvou, keďže ide o ideálne miesto pre výstavbu a zároveň obohatenie mestských lokalít. Kvalitne zastavané prieluky môžu pozdvihnúť celé okolie.

Autor: Olivier Mathiotte

Vypĺňanie existujúcich prieluk je zásadnou úlohou v kontexte rozvoja miest. V dobe, keď mnoho z nich bojuje s nedostatkom voľných pozemkov, je jednou z možností, ako prispieť k vytvoreniu kvalitnejšieho a lepšie fungujúceho prostredia. Výhodnosť výstavby na týchto miestach rastie aj v dôsledku čoraz silnejšieho tlaku na efektívnejšie využitie mestských priestorov z ekonomických a environmentálnych dôvodov. 

Výstavba objektov na takýchto parcelách so sebou síce nesie množstvo nespochybniteľných výhod, ale pre architektov ide často aj o veľmi komplikované zadanie. Pri obdobných projektoch je totiž nutné prihliadať na charakter okolitej zástavby, podobu už existujúcich fasád, dodržiavanie uličnej čiary aj na zvolenie vhodnej palety materiálov, ktorá bude korešpondovať s tou existujúcou.  

Z rovnakých predpokladov vychádzal aj projekt mestskej kliniky s opatrovateľskou službou vo východofrancúzskom mestečku Lifoll-Le-Grand neďaleko Nancy, ktorá bola osadená do špecifického prostredia mestskej radovej zástavby. Tá sa vyznačuje najmä sedlovými strechami, určitými výškovými limitmi a nutnosťou zachovať plnohodnotný peší ťah v predpolí budov. Objekt kliniky vznikol na mieste bývalého skladu, ktorý mestu už roky neprinášal žiadny osoh. Za návrhom novej podoby objektu stojí lokálne štúdio Studiolada. 

Budova vo výsledku búra zaužívané princípy návrhov v obdobnom mestskom prostredí. Fasáda domu bola navrhnutá z hliníkového plechu a doplnená o bohaté presklenie v časti, v ktorej sa do budovy vstupuje z oboch strán radovej zástavby. Na okolitú architektúru projekt nenadviazal ani rastrom okenných otvorov. Jediné, čo sa architekti rozhodli zachovať, bola výška zástavby, bez čoho by pravdepodobne projekt neprešiel schvaľovacím procesom, ako aj uličnú a stavebnú čiaru. Vo všetkých ostatných aspektoch ale ide vlastnou cestou.  

Za zmienku stojí aj interiér kliniky, v ktorom možno nájsť množstvo nábytku a stavebných detailov vytvorených v lokálnych výrobných podnikoch aj v miestnej odbornej škole. „Klinika je akousi verejnou výkladnou skriňou oblasti. Nájdete tam na mieru vyrobený nábytok, tapisérie aj reklamné produkty," opisujú architekti.

Okrem vyplnenia prieluky realizácia zahŕňala zbúranie existujúcej, no v tej dobe nevyužívanej budovy, nachádzajúcej sa naproti dnešnej klinike. Na základe súčasných požiadaviek mesta a jeho obyvateľov bola budova nahradená jednoduchou drevenou konštrukciou, ktorá slúži na stretávanie sa a usporadúvanie menších predstavení. V určitých intervaloch sa tu tiež zvyknú konať miestne trhy, ktoré až doposiaľ zaberali najmä neďaleké parkovisko. Okrem prestrešenia je súčasťou tejto stavby aj mestský mobiliár a menšie zázemie.  

Medzi objektmi, ktoré boli súčasťou projektu, zároveň vznikol aj menší zelený priestor, doplnený o výsadbu. Ten dotvára prostredie kliniky a zároveň rozširuje pobytový priestor priľahlého dreveného objektu.  

Radikálny súčasný vstup do miestneho prostredia sa spočiatku nestretol len s pozitívnym prijatím u verejnosti. Tá objekt kritizovala pre údajne nevhodný zásah do existujúcej radovej zástavby aj pre zvolené materiály. Čo sa ale projektu musí uznať, je jeho dispozičné riešenie, ktoré umožňuje obojstranné zapojenie budovy do fungovania mestečka. Veľký plusom je tiež vytvorenie verejného priestoru v okolí objektu, ktorý je dnes obľúbeným miestom stretávania sa.

Architekti a investor vhodne pracovali s dovtedy neefektívne využívaným verejným priestorom, zhodnotili potreby miestnych obyvateľov a chýbajúce funkcie a za pomoci jednoduchej architektúry tieto problémy vyriešili. Nový objekt zároveň odkazuje na existujúcu zástavbu svojim tvarom. Vo výsledku sa budova kliniky stáva nie bariérou, ale práve naopak spojnicou v rámci lokálneho priestoru. Projekt z francúzskeho mesta Lifoll-Le-Grand bol síce navrhnutý s jasným cieľom odlíšiť sa od pôvodnej radovej zástavby, no aj napriek tomu jeho celkové hmotové a materiálové riešenie pôsobí vo výsledku harmonicky.

Na prvý pohľad malý dom je atratívnym príkladom toho, ako sa správať v mestskom prostredí. Pre Bratislavu aj iné slovenské mestá je to otázka vysoko relevantná - v dôsledku modernistických urbanistických zásahov najmä v období socializmu sú mnohé lokality dramaticky narušené. Ani desaťročia po páde režimu sa nepodarilo tieto chyby napraviť. S prichádzajúcimi zmenami v stavebnej legislatíve ale prichádza nádej, že sa to zmení. Slovensko môže čakať vlna zástavby v prielukách, čo bude výzvou pre domácu architektonickú scénu. 

 

(Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.