Adrian Gubčo 06.06.2022 09:33

Hlavné mesto chce zvýšiť bezpečnosť ulíc pre deti

Rodičia, vezúci svoje deti ráno autom do školy, tvoria významný podiel na individuálnej automobilovej doprave. Okrem toho, že to majú po ceste, robia to nezriedka aj z obavy o ich bezpečnosť. Zmeniť to má iniciatíva Hlavného mesta a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Ulice pre deti, ktorá má zlepšiť bezpečnosť ulíc v okolí škôl a zvýšiť percento školákov, ktorí chodia do školy pešo.

Dopravná situácia ráno na Tbiliskej. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Pilotný projekt

Ranné dopravné zápchy nie sú len doménou vstupov do Bratislavy alebo významných mestských tried. Nezriedka k nim dochádza aj v bočných uličkách – v blízkosti škôl. Spôsobujú ich automobily rodičov, a to nielen z odľahlých častí mesta či predmestí, ale aj z okolitých štvrtí. Mnohé deti sú zvážané autami, aj keď žijú do 15 minút chôdze do školy. Toľko aspoň vyplýva z analýz MIBu, ktorý v rámci pilotného participatívneho procesu preskúmal návyky rodičov žiakov na Základnej škole Tbiliská v Rači.

Túto školu navštevuje 830 detí, ktoré pochádzajú predovšetkým zo susedného sídliska a pôvodnej časti Rače. Do dotazníka o situácii s dopravou a bezpečnosťou pred školou sa zapojili až tri štvrtiny (449) rodičov. Výsledky sú do veľkej miery zarážajúce – vyše polovica rodičov súhlasí, že situácia v okolí školy je nebezpečná kvôli chýbajúcim priechodom pre chodcov a množstvu áut na cestách aj chodníkoch. Približne štvrtina vezie deti do školy každý deň, ďalšia pätina minimálne raz v týždni. Aspoň niekedy vozí dieťa do školy väčšina rodičov, pre ktorých je Tbiliská spádovou – teda väčšina zo 74% žiakov, ktorí bývajú do 20 minút pešej chôdze od budovy.

Jednoznačne nutná je tak zmena, ak sa má zvýšiť bezpečnosť. Najistejšie je pritom znížiť podiel ľudí, ktorí sa pri ceste do školy prepravujú autom. Mesto naznačuje, že to nie je nepredstaviteľné. „Kolegyne a kolegovia v participatívnom procese zistili, že 56 % z oslovených rodičov by od vozenia detí do školy autom upustilo, ak by sa zlepšila dopravná situácia v okolí školy,“ hovorí Matúš Vallo, primátor Hlavného mesta. „To je pre nás veľká motivácia, aby bola Bratislava mestom, kde budú mať prednosť deti.” Magistrát chce preto urobiť dopravu v okolí školy prehľadnejšou a bezpečnejšou a priestor pred ňou zdravší a krajší.

MIB chce do procesu pretvorenia verejného priestoru v lokalite zapojiť deti aj ich rodičov. Žiaci z troch rôznych tried – štvrtého, šiesteho a siedmeho ročníka – už pomáhali mapovať nebezpečenstvá v teréne, analyzovali ich cestu do školy a spoločne diskutovali, ako by sa mali ulice zmeniť, aby sa cítili bezpečne. Dospelí odborníci z inštitútu zároveň spúšťajú vlastné mapovanie dopravnej situácie v lokalite a počas leta sa uskutočnia focusové skupiny s rodičmi školákov.

Realizácia konkrétnych opatrení by sa mala rozbehnúť v auguste. Na križovatke ulíc Tbiliská a Rustaveliho vznikne priebežný chodník, ktorý tu doteraz chýbal. Na Rustaveliho ulici sa zároveň upraví časť cesty tak, aby sa na nej dalo krátkodobo zastaviť. Rodičia tak vysadia svoje dieťa na bezpečnom mieste v blízkosti školy bez toho, aby stáli v zápche na Tbiliskej ulici. Ďalšími opatreniami sú vyvýšené priechody pre chodcov z neďalekých autobusových zastávok a nové osvetlenie.

Škola tieto opatrenia víta. „Vítam iniciatívu mesta zlepšovať okolie škôl. Deti potrebujú slobodný pohyb, aby boli zdravé nielen po telesnej, ale ja psychickej stránke. Zároveň si uvedomujem, že každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie, preto budovanie bezpečných ulíc by mala byť najvyššia priorita,“ uviedla Zuzana Hirschnerová, riaditeľka základnej školy Tbiliská v Rači. Opatrenia a skúsenosti z Tbiliskej by mali zároveň slúžiť ako inšpirácia aj pre ďalšie zariadenia. MIB, Magistrát a aj mestské časti plánujú postupne upokojovať a sprehľadňovať ulice pred všetkými školami, rovnako ako motivovať rodičov k zmene správania, aby postupne upustili od vozenia detí do školy autom.

 

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Bezpečná chôdza do školy ako kľúč k lepšiemu životu

Mesto a MIB otvorili dôležitú tému, ktorá sa výrazne dotýka kvality života v Bratislave. Bezpečnosť detí je absolútnou prioritou, rovnako ako ich fyzické a psychické zdravie, spojené s pohybom na čerstvom vzduchu. Aj inštitút samotný uvádza, že školáci, ktorí chodia do školy peši, majú lepšiu šancu získať lepšie sociálne kontakty a cenné podnety, vďaka ktorým z nich vyrastú zdravé, aktívne a sebestačné osobnosti.

Zhoduje sa tým s tvrdeniami britského výskumníka Tima Gilla, venujúceho sa plánovaniu rozvoja mesta pre deti. Gill hovorí o dôležitosti samostatného učenia sa zodpovednosti u detí – to sa však nepodarí, pokiaľ sú odrádzané od využívania verejného priestoru jeho nízkou bezpečnosťou. Ako konštatuje v rozhovore pre Denník N, primátori a starostovia musia pomáhať vytvárať v meste prostredie, v ktorom sa deti môžu pohybovať a hrať sa pri zachovaní bezpečnosti. Najväčšou bariérou k takémuto prostrediu sú autá.

Gill otvorene tvrdí, že autá a deti nejdú dokopy a mesto pre autá nemôže byť aj mestom pre deti. Preto treba aktívne obmedzovať automobilovú dopravu a uľahčovať chôdzu či jazdu na bicykli. V prípade škôl by to nemal byť až taký problém – podľa dát Hlavného mesta žije 95 percent obyvateľov Bratislavy menej ako 15 minút od najbližšej základnej školy. Navyše by sa tým nepomerne zlepšila bezpečnosť detí.

Výsledkom by bolo priaznivejšie prostredie pre výchovu a rozvoj rodín, nehovoriac o zdraví a podmienkach pre intelektuálny rast. Deti sú pri svojej malej výške v oveľa väčšej miere vystavené splodinám a nepríjemnému prostrediu, kde ich od výhľadu na okolia oddeľujú zaparkované autá. Cesta do školy peši im navyše pomáha aj v škole – podľa Davida Sima, architekta a urbanistu v známom ateliéri Gehl Architects, žiaci, ktorí do školy chodia peši alebo na bicykli, majú v priemere lepšie akademické výsledky. Ide napokon o logickú vec, keďže prichádzajú čerstvé a nie polorozospané z auta.

Riešení, ktoré možno aplikovať na zlepšenie mesta pre deti, je mnoho. Tim Gill spomína opatrenia z Londýna, Holandska či Nemecka, ako aj Španielska, Francúzska a Albánska. V prvom prípade ide o zastavenie dopravy na uliciach pre školami, v Holandsku sa už dlhodobo pestuje koncept bezpečných ulíc, nazývaných woonerf, v Nemecku zas vzniklo vzorové ekologické sídlisko Vauban vo Freiburgu. V rámci neho je doprava vyvedená na okraj štvrte, kde sa parkuje v troch centrálnych parkovacích domoch, inak sa ale používa len peší alebo cyklistický pohyb.

Do Bratislavy tieto myšlienky prenikajú len pomaly. Aktuálna iniciatíva MIBu a Magistrátu by mohla byť prvou lastovičkou, ktorá prinesie citeľný posun. Napokon, panuje asi široká spoločenská zhoda, že je len minimum dôležitejších tém (ak vôbec), ako je bezpečný a zdravý vývin detí. Spôsob, ako je život v meste organizovaný, by tomu mal zodpovedať.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.