Kristína Liďáková 06.05.2025 20:43

Ani meter nazmar. Bratislava mrhá vzácnymi priestormi, potrebuje ich kompletne využiť

Neadekvátne využité zanedbané plochy po výrobe, známe ako brownfieldy, sú realitou nejednej metropoly vrátane Bratislavy. Nejde ale o jediné plochy, ktoré si zaslúžia pozornosť či zmenu. Týka sa to aj pozemkov v rámci centra, sídlisk alebo rekreačných lokalít. Potenciál slovenského hlavného mesta je v tomto smere obrovský. Nevyužívané pozemky možno pretvoriť na aktívne a atraktívne miesta pre obyvateľstvo a zvýšiť tým kvalitu života.

Ilustračné zábery. Zdroj: www.zdronu.sk, ALTO Real Estate

Brownfield predstavuje pojem, označujúci zanedbané, nevyužívané alebo málo využívané územie, ktoré bolo v minulosti využívané najmä na priemyselné, dopravné, skladové, hospodárske alebo vojenské účely. V súčasnosti si vyžaduje regeneráciu alebo revitalizáciu, aby mohlo byť znovu integrované do mestského prostredia. 

Nachádzajú sa najčastejšie v intraviláne miest, pričom môžu, ale aj nemusia predstavovať environmentálnu záťaž. Sú urbanisticky dôležité, pretože ponúkajú možnosť znovuvyužitia už zastavaného územia namiesto rozširovania mesta smerom do krajiny. Okrem toho neraz otvárajú možnosť revitalizácie zelene v území či rekonštrukciu industriálnych objektov, ako sú bývalé továrne alebo haly. 

Mesto sa snaží o ich využitie a v roku 2020 zverejnilo Urbanistickú štúdiu Brownfields, ktorá je registrom plôch v súkromnom aj mestskom vlastníctve. Zároveň poukazuje na možnosti ich prínosu a zapojenia do fungovania mesta. Bratislava má pomerne dobrú evidenciu týchto plôch, ktorú navyše v roku 2023 aktualizovalo.

Sky Park. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Medzi výborne využité pôvodné industriálne priestranstvo patrí komplex projektu Sky Park od Alto Real Estate (pôvodne Penta Real Estate, neskôr ho prebral druhý menovaný developer). Priniesol štyri rezidenčné veže a administratívnu budovu, pričom súčasťou developmentu bolo vybudovanie zeleného verejného priestoru aj rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne, národnej kultúrnej pamiatky od architekta Dušana Jurkoviča. Aktuálne sa buduje finálna časť projektu, výšková budova Sky Park Tower.

Podobne hodnotným príkladom je projekt Zwirn, ktorý prináša komplexnú transformáciu územia bývalej Bratislavskej cvernovej továrne. Za jeho vznikom stojí spoločnosť YIT Slovakia, ktorá po vyhlásení súťaže zverila návrh kancelárii Compass. Výsledkom je súbor troch mestských blokov, ktoré spolu s historickou budovou Pradiareň 1900 zvierajú nové námestie. Výstavba sa začala v roku 2020 a projekt patrí k modelovým príkladom kvalitnej urbanistickej obnovy na rozhraní medzi tradičnou zástavbou a novým downtownom.

Zwirn. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Z pripravovaných transformácií bývalých brownfieldov možno zmieniť aj zámer Nová Matadorka. Areál bývalej továrne Matador v Petržalke, známy kedysi výrobou gumových produktov, čaká zásadná premena na polyfunkčnú štvrť s bývaním, kanceláriami a vybavenosťou. Prvou časťou je Matadorka Living – 1. etapa: Smaltovňa, kde dôjde k rekonštrukcii a dostavbe historickej haly, ktorú sa investor rozhodol zachovať napriek jej neexistujúcej pamiatkovej ochrane.

V rámci projektu ako takého zároveň pribudne niekoľko blokov, výškových budov (najvyššia bude mať až 118 metrov), škola, obnovená priemyselná hala s vybavenosťou, námestie, parky a ďalšie kultivované priestranstvá. To všetko nahradí dnes zdevastované územie, ktoré je prakticky bez využitia a znižuje úroveň celej lokality. 

Matadorka Living. Zdroj: Optimal Development

V meste platí, že priestor je vzácny, preto by nemal vychádzať nazmar. Vyššie zmienené príklady dokazujú, že vhodné využitie plôch dokáže obohatiť jednotlivé štvrte, podporiť ich odolnosť, pomôcť ekonomike či priniesť alternatívu na trávenie času pre všetky vekové kategórie. Dôležitá ale je rôznorodosť funkcií naprieč mestom aj jednotlivými štvrťami. Okrem investorov by tak mali aj samosprávy mať zmapované dostupné zóny a poznať ich potenciál. 

Priestorom pre obohatenie života mesta vo forme verejných či poloverejných priestorv sú vnútrobloky. Absencia ich funkcie či zanedbaný stav neraz odrádzajú od ich plného využitia. Napriek tomu, že Bratislava oplýva množstvom dvorov, ktoré by mohli slúžiť na rekreáciu a sú drobnými ostrovmi s príjemnou mikroklímou, nezriedka ide o vyasfaltované plochy bez tienenia zeleňou či mobiliáru. Ich revitalizácia môže zásadne podporiť komunitný život pomocou spoločných záhrad a ozdraviť celé štvrte. 

Netýka sa to len dvorov v rámci historickej blokovej zástavby. Vysoký potenciál majú aj rozsiahlejšie plochy na sídliskách. Mestskou časťou, ktorá chce túto šancu využiť, je očividne Ružinov, pripravujúci sa na obnovu vnútroblokov na Narcisovej či Jégého ulici. Vznikne tak priestor pre susedskú interakciu aj lepšie parkovanie. 

Plánovaná premena vnútroblokov v Ružinove. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Ružinov / DEVLEV, Nino Belovič / YIM.BA

Architekt David Sim, autor knihy (Prí)jemné mesto, sa dlhodobo venuje problematike využívania priestorov mesta v prospech ľudí. Zdôrazňuje, že aj keď nie je revitalizácia možná hneď, či už z hľadiska financií alebo iných okolností, už dnes sa môžu priestranstvá využívať pre dočasné koncepty. Kontajnerové kaviarne, trhy, komunitné dielne alebo kultúrne podujatia sú flexibilné a umožňujú jednoduché presuny. 

Prvé príklady už existujú. Zóna Meet point na Karadžičovej obsahuje rozmanité stánky so street food, pričom okrem nich má pribudnúť aj mestská zeleň. Ide o dočasné riešenie, ktoré však prináša využitie prázdnej a dlhodobo nevyužívanej plochy. 

Drobnosťou, ktorá dokáže zmierniť neprívetivovsť niektorých lokalít, sú komorné úpravy ulíc. Sim v tomto ohľade zdôrazňuje význam prepájania súkromného a verejného priestoru, pričom za vzor považuje balkóny so zeleňou, lavičky pri fasádach domov, ale aj aktívne prízemie. Tie nemusia nevyhnutne patriť podnikom, avšak práve tie dokážu byť zásadným prínosom. 

Slúžia totiž ako určitý nástroj sociálnej kontroly, prinášajú život, vracajú na ulicu sedenie a niekedy môžu znížiť aj počet parkujúcich áut. Úspešné zariadenia slúžia ako priestor pre rozvoj sociálnych i komunitných vzťahov. Aktivuje sa tak ulica a zvýši sa dojem bezpečia obyvateľov. V Bratislave je takýchto kaviarní, bistier, pekární a ďalších zariadení množstvo, zo všetkých možno spomenúť kaviareň Oproti na Záhradníckej alebo podnik 6:57, oživujúci parter na Medenej ulici.

Zaujímavé podniky pozitívne vplývajú na vitualitu ulíc. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Na využiteľnosť plôch upozorňuje aj kniha kolektívu autorov z prostredia slovenského urbanizmu, Meanwhile city. zŹdôrazňujú význam dočasných intervencií, teda momentálneho dodania účelu prázdnym miestam. Dočasné projekty umožňujú overiť, aké využitie priestoru najviac vyhovuje komunite či investorovi, zároveň ale môžu byť prínosom aj v rámci pravidelného diania. 

Príkladom je Dobrý trh na Panenskej ulici, ktorý sa stal komunitným zážitkom a zároveň edukuje obyvateľstvo o ekológii mesta. Projekt je dôkazom, že aj krátkodobé zásahy môžu formovať charakter a atmosféru lokality. Nie vždy sa ale podarilo veľké plochy s potenciálom na dočasnú funkciu využiť. V tomto kontexte možno spomenúť nevyužitý priestor po Parku kultúry a oddychu v lukratívnej lokalite dunajského nábrežia, ktorý je roky opomínanou zónou, kde sa nič nedeje. 

Na podobnom princípe v zahraničí funguje možnosť prenajať si parkovacie miesto, na ktorom dočasne vznikne komunitná udalosť, čím sa podporuje obmedzenie áut odstavených na uliciach aj zapojenie sa obyvateľov do diania mesta. Tzv. parklety si pomaly nachádzajú cestu aj do Bratislavy, keď ich mestská časť Staré Mesto využíva na Panenskej alebo Grösslingovej ulici. 

Ilustračný záber: www.zdronu.sk

Úlohou samosprávy, architektov či občanov pri pretváraní týchto priestorov je najmä ochota spolupracovať. Verejný sektor určuje strategické smerovanie a reguluje rozvoj prostredníctvom územného plánovania, pričom zabezpečuje aj participáciu verejnosti. Architekti zase vytvárajú urbanistické a architektonické návrhy, ktoré by mali rešpektovať historický kontext a podporovať udržateľnosť. Občania sa taktiež môžu aktívne zapájať do verejných konzultácií, vyjadriť svoje potreby a priniesť reálne skúsenosti.

Browfieldy, no nielen tie, dokážu byť významným prínosom pre kvalitu života, udržateľnosť a identitu mesta. Každý meter štvorcový môže mať nejakú funkciu, či už komerčnú alebo verejnú, a malo by tak naň byť nahliadané. Bratislava postupne zlepšuje efektivitu využívania zanedbaných plôch, vďaka čomu sa stáva lepšie fungujúcim mestom. Ide o trend, na ktorý treba nadviazať a ešte viac ho podporiť. 

Ilustračný záber: www.zdronu.sk

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.