Adrian Gubčo 25.02.2020 08:34

Aktualizované snímky zo Street View ukazujú masívnu premenu Bratislavy

Tak ako v roku 2018, aj v roku 2019 spoločnosť Google vykonala snímkovanie Bratislavy pre svoju službu Street View. Porovnanie medzi rokmi 2014 a 2018 bolo vtedy miestami pomerne radikálne, najnovšie zábery však ponúkajú ešte zaujímavejšie pohľady, keďže snímkovanie bolo tentokrát podrobnejšie. Najnovší Street View jasne ukazuje masívnu dynamiku premien mesta.

Továrenská ulica. Zdroj: Google StreetView

Snímkovanie v roku 2018 prišlo v období najintenzívnejšej výstavby, no zároveň v čase, kedy už niektoré väčšie developmenty získavali finálnu tvár. Nanešťastie, Google sa vtedy zameral len na hlavné ulice, pričom vo viacerých prípadoch vidno rozsah zmien najvýraznejšie z vedľajších uličiek. Tentokrát však bola táto chyba napravená a Bratislavu si môžeme porovnať detailnejšie.

Najhlbšie premeny sa týkajú samozrejme oblasti nového centa mesta v štvrti Nivy. Kým v roku 2014, kedy sa naposledy Bratislava zachytávala tak podrobne, sa ešte v tzv. Zóne Chalupkova nezačalo stavať vôbec nič a zo všetkých nových výškových budov boli vo výstavbe ešte len veže Panorama Towers (predtým Panorama City), v roku 2019 už vidíme dokončený komplex Twin City, rozostavaný Sky Park, administratívne komplexy Landererova 12 a Pribinova 19, prípravu Eurovey alebo rast Klingerky.

V správny moment sa podarilo zachytiť aj najvyššiu budovu Slovenska – Nivy Tower, ktorá práve dosiahla plnú výšku 125 metrov a na jej vrchole bola osadená glajcha. Nanešťastie, ulica Mlynské nivy, kde by bolo možné pozorovať výstavbu Stanice Nivy, je uzavretá, o to zaujímavejšie bude porovnanie pohľadu na ulicu pri ďalšom snímkovaní po roku 2020. Ak sa však bude ulica fotiť aj približne v polovici dekády, môže byť opäť radikálne odlišná, keďže v úseku medzi Košickou a Bajkalskou ulicou vyrastie nielen niekoľko nových projektov, ale teoretické je aj spustenie výstavby električkovej trate.

K ďalším totálne zmeneným uliciam patrí Žižkova, kde v tomto období vznikol komplex Zuckermandel, veľké zmeny nastali v okolí Kmeťovho námestia, kde sa dokončila výstavba Steinu2, začalo vznikať predĺženie námestia smerom k Evanjelickému kostolu a navyše prešlo námestie aj rekonštrukciou. Aktualizovaná bola Bajkalská ulica, kde vyrástol komplex Národného futbalového štadióna, v jeho blízkosti, na Ulici Odbojárov, zase vidno, ako sa zanedbaný areál bývalého cyklistického štadióna zmenil na park Jama.

Veľkými zmenami prešli aj okrajové časti Bratislavy. Pozoruhodný je rozvoj severného okraja Dúbravky v okolí ulíc Pri Hrubej lúke alebo Martina Granca, kde vznikajú obytné súbory od viacerých developerov, postupne rastú Bory, totálna zmena nastala na Ulici Ota Holúska v Záhorskej Bystrici, ktorá sa naposledy fotila v roku 2012, odkedy tu vznikla dnes už takmer ucelená obytná štvrť. V Petržalke vidno zmeny na severnom okraji sídliska v okolí Lužnej či Bosákovej, v centrálnej časti, kde narástol projekt Petržalka City, a najmä v južnej časti, kde sa postupne rozširuje zástavba projektu Slnečnice.

Najmenej potešujúcimi sú také zmeny, ktoré zaberajú z voľnej krajiny a pritom neprinášajú nijaké zásadné pozitíva a spôsobujú viac problémov ako osohu. Takto hodnotím najmä developmenty suburbánneho charakteru alebo transformáciu bývalých vinohradov nad mestom. Skutočne, južné okraje Podunajských Biskupíc, čiastočne Jarovce (kde je však aj kvalitný development v podobe Dvoch Sýpok), alebo okolie Tupého ulice nad železničným depom sú príkladmi, kedy stavebný rozvoj nie je len pozitívny.

 

Žižkova ulica, kde vznikol Zuckermandel, prešla jednou z najradikálnejších zmien. Zdroj: Google StreetView

 

Len päťročný rozdiel medzi jednotlivými fotografiami veľmi zreteľne ukazuje dynamiku rozvoja Bratislavy. Menia sa centrálne časti mesta, brownfiedy aj okrajové štvrte a územia. Po dobudovaní dnes rozbehnutých projektov sa slovenská metropola stane iným mestom – kompaktnejším, s väčším centrom, živším a do veľkej miery aj príťažlivejším.

Známy český kritik architektúry, Adam Gebrian, sa opakovane vyjadril (7:35), že vitalitu mesta možno spoznať podľa toho, koľko žeriavov je súčasťou jeho panorámy. V tomto smere možno o Bratislave jednoznačne konštatovať, že je veľmi životaschopným mestom, ktoré sa postupne transformuje, aby lepšie odpovedalo na súčasné potreby a očakávania. Treba však pripomenúť, že táto rýchla premena, na ktorú sme si už do veľkej miery zvykli, nemusí byť trvalá a nemôže byť považovaná za danú.

Verejná správa na národnej aj lokálnej úrovni do veľkej miery zasahuje do toho, ako rozvoj mesta vyzerá, a bohužiaľ, nie len pozitívnym spôsobom. Dnes už neaktuálny Stavebný zákon, nedopracovaný Zákon o poplatku za rozvoj (medzičasom s určitými zlepšeniami), prežité stavebno-technické normy, siahodlhé posudzovacie procesy, politický vplyv štatutárov stavebných úradov a nekompetentnosť zastupiteľov v spojení v mnohých prípadoch s iracionálnym odporom verejnosti ohrozuje budúcnosť mesta.

V tomto smere musí zaznieť silný odborný hlas, ktorý za pomoci objektívnych dát a faktov, ale aj konkrétnych krokov a opatrení prinesie víziu zmeny situácie. Týmto hlasom by mal byť Metropolitný inštitút Bratislavy, expertná organizácia, ktorá sa však zatiaľ zameriava len na architektonické témy a len veľmi pomaly rozbieha aktivity aj v iných oblastiach. So vznikom komunikačného odboru a očakávaného príchodu zamestnancov z Magistrátu sa však očakáva zmena.

Jediným problémom by mohol byť úzky vzťah vedenia mesta a organizácie, ktorá zatiaľ nie je úplne autonómna, čo znamená, že kroky MIBu budú bez ohľadu na ich správnosť vnímané politicky. Presvedčiť verejnosť, že inštitút je po všetkých smeroch odborný a nezávislý, je teraz hlavnou úlohou dočasného riaditeľa.

 

Zmena panorámy mesta len v priebehu niekoľkých rokov. Zdroj: Google StreetView
 

 

Popri zmenách vďaka stavebnému rozvoju a developmentu treba pripomenúť ešte jednu tému – a síce úpravy verejných priestranstiev. Kým mnohé zásahy súkromných investorov jasne ukazujú zvyšujúcu sa úroveň projektov, kde sa už myslí okrem architektúry aj na verejný priestor a kontakt s okolím, verejný sektor túto tému dlhodobo zanedbával. Zmeny medzi rokom 2014 (príp. 2018) a 2019 ukazujú určité zlepšenia, pri meste významu Bratislavy je to však málo a ani to nebolo bezproblémové.

Stačí sa pozrieť na najvýraznejšie projekty zmeny verejného priestoru v roku 2018 – rekonštrukciu časti Blumentálskej a úpravu severnej časti Šafárikovho námestia. V prvom prípade vyvolal plán novej organizácie priestoru, spojený so zmenou parkovania z kolmého na pozdĺžne, odpor parkujúcej verejnosti, v druhom mestská časť nedokázala zrealizovať víťazný projekt z architektonickej súťaže a uprednostnila o niečo slabší. Starému Mestu treba každopádne uznať, že viaceré ulice prešli obnovou, ktorá síce nebola na špičkovej úrovni, priniesla však skutočné zlepšenia.

Kým v téme strategického rozvoja a tvorby nového diskurzu Metropolitný inštitút zatiaľ zlyháva, v téme verejného priestoru sa robia výrazné pokroky. Plány Hlavného mesta sú prísľubom, že pri najbližšom snímkovaní Bratislavy už uvidíme prvé skutočne kvalitne zrekonštruované ulice či námestia, doplnené dizajnovým mobiliárom a dobre udržiavanou zeleňou.

Inšpiráciou v tomto smere však nie je žiadna bratislavská ulica. Po tú si musíme zájsť do Trnavy, momentálne asi najvyspelejšieho mesta na Slovensku. Rekonštrukcia Halenárskej ulice v historickom centre Trnavy ukazuje, ako má vyzerať citlivá, kvalitná a komplexná rekonštrukcia uličného priestoru a nastavuje latku, ktorú by sa mala metropola štátu snažiť v každom smere prekonať.

 

Po najlepší príklad premeny verejného priestoru treba ísť do Trnavy. Zdroj: Google StreetView

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.