Adrian Gubčo 22.08.2022 17:54

Podunajské Biskupice - Bronx alebo štvrť budúcnosti?

Slovenská metropola má dve najväčšie mestské časti – kým populáciou je jasným lídrom Petržalka, rozlohou sú to Podunajské Biskupice. Z celomestského pohľadu sú nezriedka prehliadané, čo je dané odľahlosťou od centra aj slabším imidžom. Aj tu však prebiehajú zmeny. Od plného naplnenia svojho potenciálu sú však Podunajské Biskupice ešte veľmi ďaleko.

Zdroj: Sitno Holding, YIM.BA

Podunajské Biskupice patria k sérii obcí, ktoré boli k Bratislave pričlenené v rámci veľkého rozširovania mesta v roku 1972. Dovtedy si udržiavali čisto vidiecky charakter, v 70-tych rokoch tu však začali rásť modernistické sídliská Medzijarkami a Dolné Hony. Pôvodnej zástavby Podunajských Biskupíc sa dotkli minimálne (čo sa nedá povedať o susednej Vrakuni), hoci došlo k prerazeniu významnej dopravnej línie Kazanskej ulice medzi Biskupicami a pridruženou obcou Komárov. Vďaka tomu si mestská časť udržala svojský kolorit a multinárodný, slovensko-maďarský charakter.

Dnes sú Podunajské Biskupice štvrťou s dlhodobo zhoršeným imidžom, čo je dôsledok prítomnosti zvýšenej drogovej kriminality (súčasťou sídliska Medzijarkami je neslávne známy „Pentagon“) a horšej dopravnej dostupnosti. Tá bola donedávna zhoršovaná obrovským tlakom zo strany tranzitujúcich obyvateľov juhovýchodných predmestí. Aj kvôli týmto faktorom z analýz Metropolitného inštitútu Bratislavy vyplynulo, že v Podunajských Biskupiciach sú v priemere najnižšie platy, najvyššia miera ohrozenia chudobou alebo vyššia úroveň znečistenia. Trochu nešťastne to vyvolalo prirovnanie mestskej časti k Bronxu, čo vyvolalo nemalé pohoršenie.

Podunajské Biskupice nie sú na tom tak zle ako Bronx (alebo minimálne jeho horšie časti), stále však ide o jednu z najviac prehliadaných štvrtí v metropole. Hoci sa nevyhli developmentu, s ohľadom na periférnu polohu mala väčšina projektov aj náležitý charakter či úroveň. Investície do verejného priestoru boli minimálne a jeho celková úroveň slabá. Posledné roky však predsa len prinášajú náznaky prvých zmien.

Malé veľké pokroky

Charakter developmentu sa v Podunajských Biskupiciach mení v závislosti od polohy – okrem bytových projektov, ktoré sú typické aj pre iné mestské časti, sa tu rozvíjajú aj veľké schémy predmestského typu. V súčasnosti sa tu nachádzajú dve kľúčové rozvojové oblasti: okolie Kazanskej ulice a Podunajská Brána.

Prvá menovaná lokalita sa viaže na hlavnú dopravnú os mestskej časti, ktorá východne od Uzbeckej zároveň oddeľuje Podunajské Biskupice od Vrakune. Už pôvodná koncepcia sídliska rátala s tým, že na mieste križovania Kazanskej a Uzbeckej vznikne akési „celomestské centrum“. Ako bolo typické pre normalizačné sídliská, zhotovitelia čo najrýchlejšie vybudovali obytné jednotky a základnú vybavenosť, pri vyššej vybavenosti však došlo k odsunom, resp. úplnému zrušeniu originálnych zámerov.

V porevolučnom období to otvorilo priestor pre development, keďže v jadrách sídlisk sa nachádzali voľné plochy, určené na výstavbu. V Podunajských Biskupiciach sa tak postupne takmer kompletne obstavali obe strany Kazanskej ulice. Tá získala charakter mestskej triedy, kde už neostalo veľa miesta pre výstavbu nových domov. Jednu z výnimiek predstavuje Polyfunkčný dom Biskupice.

Projekt pozostáva z osempodlažného polyfunkčného bytového domu, umiestneného rovnobežne s Kazanskou, a dvojice štvorpodlažných bytoviek, vložených dovnútra pozemku. Spojené budú novou účelovou komunikáciou, ktorá prepojí Kazanskú s Podzáhradnou. Developerom je DomBytDevelopment s.r.o., blízka spoločnosti RETEP Slovakia. Investor už teraz realizuje dvojicu rodinných domov popri budúcej komunikácii, kým polyfunkčný objekt a dve bytovky získali záverečné stanovisko v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie a pokračujú v povoľovaní. Prestavba pozemkov však už v podstate začala.

Dokončením tohto projektu sa takmer ukončí transformácia Kazanskej. Posledným veľkým pozemkom, vhodným pre výstavbu, je priestor medzi Popradskou, Kazanskou a Ulicou Svornosti. Výstavba tu bola blokovaná uvažovanou výstavbou mimoúrovňovej križovatky, po dobudovaní rýchlostnej cesty R7 by to však nemalo byť potrebné. Plocha tak snáď bude čím skôr zdevelopovaná. Pre vznik bývania stredného štandardu je ako stvorená. Jej transformácii by nemal brániť častý problém v podobe majetkovo nescelených parciel, všetky vlastní jeden majiteľ.

Medzičasom, v prípade Podunajskej Brány už projekt získal základné kontúry – vybudovaná je infraštruktúra a radové rodinné domy, postupne sa zastavujú pozemky na individuálnu výstavbu domov a postavený tu bol aj supermarket, ktorý slúži nielen obyvateľom novej zóny, ale aj ľuďom z predmestí. Od finálnej podoby má však tento rozsiahly zámer ešte stále ďaleko. Vzniknúť tu má ešte retailový park predmestského charakteru, kancelárska budova, športová zóna, park a v minulosti sa hovorilo aj o vzdelávacom zariadení – škole.

Na pomery slovenských suburbánnych developmentov išlo o jeden z lepších projektov – už len tým, že obsahoval obojstranné chodníky a dopredu sa tu uvažovalo o verejnom priestore. Jeho dnešný stav je však zlý, zóne chýba výraznejšia údržba. Developer, spoločnosť Tatra Real, urobil taktiež chybu v absencii prísnejšej regulácie vzhľadu oplotení či architektúry nových domov. Čo sa týka výstavby vybavenosti, retail park je aktuálne v štádiu územného konania. Okrem dvoch objektov nákupnej galérie bude jeho súčasťou aj drive-in fastfood. Stav ostatných projektov nie je známy.

Výstavbou a zástavbou Podunajskej Brány sa mestská časť rozšíri priestorovo i populačne. Obyvatelia novej zóny budú štandardne patriť do strednej triedy, čím sa zvýši celkový status Podunajských Biskupíc. Samospráva by tomu mohla dopomôcť zvýšením kvality verejných priestorov a ďalšieho verejného majetku. V tomto smere sa už prvé lastovičky objavili.

Tou najvýznamnejšou je dokončenie prvej etapy projektu „Zelené srdce Podunajských Biskupíc“. V priebehu mája bola sprístupnená prvá časť v okolí Miestneho úradu na Trojičnom námestí a popri Ulici Padlých hrdinov. Za 350-tisíc eur z financií mestskej časti aj z dotácie od Ministerstva financií pribudlo detské ihrisko, upravené zelené plochy, nový chodník aj drevený pavilón. Mestská časť sa teraz usiluje o dokončenie projektovej dokumentácie a zisk financií z eurofondov pre druhú etapu, pokračujúcu po Biskupickej ulici.

Okrem tohto projektu sa realizovali rozličné drobnosti – opravená bola časť chodníku na Učiteľskej ulici s využitím dlažby podľa manuálu verejných priestorov od MIBu, čím sa stala v rámci mestskej časti výnimočnou. Na Latorickej pribudlo opravené basketbalové a hokejbalové ihrisko, čo je súčasťou širšej revitalizácie veľkej plochy medzi domami a gymnáziom na Hronskej na športovú zónu. Zlepšiť kvalitu života majú obligátne investície od predškolských a školských zariadení, za kľúčový projekt je označovaná predovšetkým komplexná rekonštrukcia základnej školy na Bieloruskej, z ktorej sa má stať „smart škola“ vďaka financiám zo zdrojov EÚ.

Nemožno tak povedať, že by v Podunajských Biskupiciach neinvestovalo a pomaly sa nerealizovali aj užitočné zásahy. Mestská časť však má toho pred sebou ešte oveľa viac, ak sa má stať naozaj dobrou štvrťou.

 

Radové domy v Podunajskej Bráne

 

Najväčšie výzvy majú Podunajské Biskupice stále pred sebou

Ak odhliadnem od výstavby kanalizácie v pôvodnej časti Biskupíc, ktorá bola dobudovaná len celkom nedávno (a financovaná, samozrejme, z eurofondov), mnohé z najväčších výziev má mestská časť len pred sebou. K takým patrí vybudovanie jej skutočného centra, radikálne zlepšenie spojenia s centrom Bratislavy verejnou dopravou a oživenie veľkých a dnes nevyužitých plôch v prospech širokej verejnosti. Ak prekoná tieto prekážky, azda sa posunie aj v hodnotení MIBu a bude mať lepšie predpoklady pre zlepšenie postavenia obyvateľstva.

Vybudovaním centra je myslená rozsiahla transformácia dnes prázdnej zelenej plochy pri Uzbeckej ulici a Pošte 214 a revitalizácia susedného parčíka. Mestská časť sa pred časom spojila s Fakultou architektúry a dizajnu STU a k nej patriacimi Bellušovými ateliérmi a nechala si vypracovať trojicu koncepcií preriešenia priestoru. Presadil sa kolektív architektov Katarína Fejo, Tomáš Hanáček, Vladimír Hain, Natália Marková a Tomáš Danko. V lokalite navrhli vybudovanie atraktívneho Parku pri Pošte.

Podľa ich vízie by tu mal vzniknúť stretávací bod pre obyvateľov Podunajských Biskupíc, ktorý by oslovoval obyvateľov sídliska, ale pravdepodobne aj pôvodnej obce. Miesto je už dnes využívané na organizáciu populárnych podujatí. Po modernizácii by boli podmienky ešte lepšie. Nanešťastie, príprava projektu sa údajne od urbanistickej štúdie oveľa ďalej nedostala, samospráva akurát nacenila zámer na 2,5 milióna eur. Príliš radikálna optimalizácia by bola ale chybou.

Ešte väčším nedostatkom je absencia využitia veľkého areálu bývalého TJ Spoje, teda miestneho športového klubu. Kedysi išlo o dôležité miesto v živote mestskej časti, ktoré sa spolupodieľalo na tvorbe jej identity a združovalo množstvo obyvateľov, najmä mládež, okolo športových aktivít. Už dlhšie je však neaktívne a o jeho budúcnosť sa viedli určitú dobu spory.

V tejto chvíli sa ale zdá, že je o ďalšej podobe priestoru rozhodnuté. Spoločnosť Sitno Holding tu totiž plánuje vybudovať tzv. Bratislavskú športovú akadémiu, teda polyfunkčný areál so športoviskami, dodatočnou vybavenosťou, ale aj apartmánmi pre športovcov (teda s najväčšou pravdepodobnosťou bytmi) v štvorici osempodlažných domov v severnej časti areálu v dotyku so staršou sídliskovou zástavbou. Developer deklaruje, že nepôjde o výsostne súkromný areál – športoviská budú otvorené aj pre miestnu verejnosť. Okrem iného tu má pribudnúť aj plaváreň s 25-metrovým bazénom.

Tieto plány sú v skutočnosti známe už dlho, len nedávno však investor našiel podporu aj vo vedení mestskej časti. Tá projekt podporuje veľmi proaktívne a dokonca zmenila aj územný plán zóny, aby sa dal zrealizovať. Developer predpokladal, že s povoľovaním preto nebude mať problémy a stavať chcel začať ešte v priebehu minulého roka. V dokumentácii sa však vyskytli zásadné nedostatky (viac tu), ktoré bolo treba napraviť – vrátane nezohľadnenia niektorých z požiadaviek verejnosti. Nemožno sa preto čudovať, že Bratislavská športová akadémia (aj s prihliadnutím na históriu developera, ktorý stojí za prestavbou hotela Park Inn) čelí kontroverziám. Realizácia sa pravdepodobne spustí najskôr až v budúcom roku.

Napokon, jedným z najväčších problémov mestskej časti je chýbajúce rýchle spojenie do centra verejnou dopravou, čím sú štandardne myslené električky. Hlavné mesto len v priebehu tohto roka viac-menej potvrdilo definitívnu formu vedenia električkovej trate, ktorá využije priestor mestskej triedy Kazanskej ulice. Problémom však je, že len príprava tohto zámeru potrvá roky – v optimistickom prípade bude trať pripravená na realizáciu na konci tohto desaťročia. Druhou stranou mince je extrémna finančná náročnosť (na bratislavské pomery), v tejto chvíli tak nemožno ani len predvídať, odkiaľ peniaze prídu.

Do tej doby musia zodpovední aj obyvatelia dúfať, že pozitívne efekty rýchlostnej cesty R7 pretrvajú čo najdlhšie. Podľa teórie dopravnej indukcie totiž výstavba veľkého cestného projektu prináša len dočasnú úľavu. Úmerne s rastom kapacity komunikácií totiž rastie aj dopyt po ich využívaní, čo vedie k obnoveniu dopravných problémov relatívne skoro po zrozšírení ciest. Trvalým riešením sú len segregované systémy verejnej dopravy, v tomto prípade električky alebo vlaky.

 

Bratislavská futbalová akadémia. Zdroj: Sitno Holding

 

Podunajské Biskupice – štvrť budúcnosti?

Tieto projekty môžu zmeniť život v mestskej časti a posunúť jej vnímanie. Obyvatelia získajú lepšie spojenie s centrom, budú mať šancu intenzívnejšie sa zapojiť do života mesta a zvýšia sa aj predpoklady pre pozdvihnutie sociálneho statusu. Výsledkom bude zvýšený dopyt po bývaní. To si bude vyžadovať zahusťovanie na plochách vhodných pre výstavbu (napríklad na Geologickej, kde sa aktuálne rieši „kauza“ nahradenia rodinného domu bytovkou), alebo otváranie celkom nových lokalít s potenciálom pre rozsiahlejšiu rezidenčnú výstavbu.

Biskupice také lokality majú. Ak si celkom férovo priznáme, že diaľničný okruh D4 vlastne vymedzil určitú pomyselnú hranicu Bratislavy, ako aj jej budúceho rozvoja, potom je do budúcna pravdepodobná transformácia rozsiahlych poľnohospodárskych pozemkov medzi súčasnou zástavbou a diaľnicou východne od Biskupíc. Územný plán tieto plochy stále definuje ako ornú pôdu. Tlak na rozvoj bývania v Bratislave však jedného dňa – ktorý nemusí byť taký vzdialený – určite povedie k funkčnej úprave. Aj pri relatívne riedkej zaľudnenosti (ideálne tak 100 obyvateľov na hektár) to otvára priestor pre viac ako 30-tisíc obyvateľov.

Výhodami by mohla byť prítomnosť električkovej trate, ktorá by sa mohla vetviť do novej zóny, železničnej trate a dvoch staníc v Podunajských Biskupiciach a Vrakuni (TIOP), nových ciest s prístupom na diaľnicu, ale teoreticky aj veľkého parku – bývalý vodný zdroj Podunajské Biskupice je už totiž natrvalo odstavený, ostáva však zachovaný ako veľká zelená plocha, a to aj v rámci územnoplánovacej regulácie. Problémom je rozdrobenosť pozemkov.

Najväčšou katastrofou by bol divoký development, keby rozvoj tejto lokality prebiehal organicky a bez vopred pripraveného zastavovacieho plánu. To by spôsobilo Podunajským Biskupiciam, Vrakuni, ale aj celej Bratislave len problémy. Poznajúc skúsenosti s vývojom predmestí, práve toto by sa ale mohlo udiať.

Ak by však vývoj prebiehal opačne, teda po vypracovaní kvalitného rozvojového plánu, s vopred vytýčenými ulicami, určenými zásadami výstavby, s dopredu vybudovanou vybavenosťou, dobrou architektúrou a vybavenosťou radšej v parteri ako v retailových parkoch a supermarketoch (v istých ohľadoch opačne ako v Podunajskej Bráne), Podunajské Biskupice by sa rozšírili o dobrú štvrť. Potom by sa z nich stala veľká mestská časť nielen rozlohou, ale aj populáciou.

 

Fotografie z 12.8.2022. Pre viac aktuálnych fotografií z výstavby bratislavských projektov zavítajte do fotoalbumov. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.