Adrian Gubčo 04.09.2026 12:10

Nižšie ambície, viac biznisu. Banky boli etalónom špičkovej architektúry, dnes na to zabúdajú

K inštitúciám, ktoré si v minulosti dávali v najväčšej miere záležať na špičkovej kvalite architektúry svojich sídiel, patria predovšetkým banky. Výnimočné príklady tohto prístupu možno nájsť aj v Bratislave, ktorej centrum dodnes zdobia bývalé bankové paláce. Nanešťastie, tento prístup sa postupne stáva minulosťou, keďže snahu a výborný dojem nahrádza snaha o finančnú efektivitu.

Zdroj: JTRE, Nino Belovič / YIM.BA

Keď sa Bratislava stala po prvej svetovej hlavným mestom slovenskej časti Československa, prvou viditeľnou zmenou na jej tvári bola výstavba bánk a finančných inštitúcií. Už za monarchie si tu otvorili sídla Uhorská eskomptná a zmenárenská banka na Hlavnom námestí alebo Rakúsko-uhorská banka na Štúrovej, príchod republiky ale spôsobil skutočne rozsiahlu vlnu nových stavebných projektov. Väčšina sa koncentrovala v okolí Námestia SNP a Štúrovej ulice.

Postupne tak vznikli budovy alebo paláce Zemskej banky, Tatrabanky, Všeobecnej slovenskej úverovej banky, Banky čs. légií, Dunajskej banky, Mestskej sporiteľne, Národnej banky, Moldavia-Generali, Národnej banky československej a ďalších. Spoločný majú štandardne mimoriadne veľký dôraz na špičkovú architektonickú úroveň. Takmer všetky vymenované budovy sú dnes pamiatkovo chránené a výrazne dotvárajú veľkomestský kolorit centra.

Nová vlna výstavby bankových centrál prišla po páde bývalého režimu. Staršie objekty z medzivojnového obdobia už boli vtedy nevyhovujúce, preto sa modernizujúce sa finančné inštitúcie začali presúvať do nových objektov. Postupne tak vznikli vežiaky Národnej banky Slovenska a VÚB Banky, ako aj centrály Tatra banky, Slovenskej sporiteľne, UniCredit Banky alebo Prvej stavebnej sporiteľne. Prvé štyri ešte spája nadviazanie na tradíciu dobrej architektúry.

Dnes sa ale situácia postupne mení, keď banky hľadajú najmä vysokú efektivitu a architektúra sa stáva podružnou témou. Čiastočne to bolo vidno už na prístupe Československej obchodnej banky (ČSOB), ktorá sa pri hľadaní svojho nového sídla spojila s developerom JTRE a presťahovala sa do Zuckermandlu. Vznikol tu mohutný bankový komplex, ktorý má síce určité kvality, inak však čiastočne pripomína o čosi lacnejšiu kópiu pražskej centrály ČSOB.

Teraz oznámila sťahovanie aj Tatra banka. V súčasnosti sídli v budove Tatracentrum na Hodžovom námestí, ktorá vznikla v rokoch 1999-2001. Svojho času išlo o vysoko diskutovanú stavbu, a to najmä kvôli modernému riešeniu v blízkosti barokového Grassalkovichovho (Prezidentského) paláca. Inak bola ale realizácia od Ľubomíra Závodného, Petra Vavricu, Mateja Siebera a Petra Kachlíka kritikmi architektúry oceňovaná.

Po novom by sa mala banka presťahovať do projektu Pribinova 1 v zóne Eurovea City na okraji nového centra mesta – downtownu. Opäť ide o projekt JTRE, ktorý vznikol v spolupráci s architektmi z GFI. V deväťpodlažnom bizniscentre vznikne 20-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov a 2-tisíc metrov štvorcových obchodných priestorov. Budova sa má vyznačovať „organickou“ architektúrou a vysokým dôrazom na udržateľnosť.

Existujúce materiály však pôsobia vo vzťahu k architektúre nepresvedčivo. Developer a architekti sa rozhodli pre riešenie, ktoré je vo vzťahu k okolitej zástavbe vysoko kontrastné. Susedmi budovy budú väčšinou funkcionalistické, resp. modernistické domy, vsadené do klasickej blokovej štruktúry. Pomerne konzervatívne pristupuje k urbanizmu aj komplex Eurovea, ktorý pripomína mestské bloky s prekrytou pasážou vo vnútroblokoch.

Pribinova 1 je oproti tomu do veľkej miery egoistickou budovou. To by bolo akceptovateľné, keby pôsobilo architektonické riešenie výnimočným dojmom, zatiaľ sa ale nezdá, že by to tak bolo. Projekt navyše podľa známych informácií nebol výsledkom súťaže.

Pribinova 1 bola očividne kreovaná pre štandardného klienta či klientov, nie ako sídlo prestížnej inštitúcie. Zdroj: JTRE

Pre samotnú Tatra banku ale architektúra nebola kľúčovou hodnotou. „Pri výbere novej centrály sme posudzovali mnoho parametrov, kládli sme dôraz na kvalitu pracovného prostredia, flexibilitu priestorov, lokalitu a environmentálne parametre projektu,“ približuje hlavné parametre výberu sídla Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky. „Naším cieľom je vytvoriť moderné zázemie pre klientov a zamestnancov aj v nasledujúcich desaťročiach.“

Miklošovičová verí, že v priestoroch na Pribinovej 1 vznikne „inšpiratívne a inovatívne“ pracovné prostredie. Banka tu očividne hodlá sídliť celé desaťročia, keďže hovorí o moderných a funkčných kanceláriách v dlhodobom horizonte.

Hovorkyňa nechce prezradiť, ktoré projekty ešte boli predmetom posudzovania. „Posudzovali sme viacero rôznych projektov v prémiových lokalitách Bratislavy, ktoré sa v niektorých aspektoch líšili a v iných boli veľmi porovnateľné. Na základe komplexného vyhodnotenia všetkých kritérií sme sa rozhodli pre projekt, ktorý najlepšie napĺňal naše dlhodobé potreby a očakávania,“ hodnotí. V prípade Pribinovej 1 ale banka zvolila rozhodne dobrú adresu.

Developer ju celkom oprávnene prezentuje ako bránu do downtownu. Banka bude umiestnená v priamom dotyku s historickým centrom mesta a rušným uzlom na Šafárikovom námestí. V budúcnosti by mala byť na Pribinovej električková trať so zastávkou priamo pred budovou. Okrem toho budova vznikne aj na mieste jedného z najviac exponovaných nároží v meste, čo je ideálna príležitosť pre výrazný architektonický akcent.

To je ideálna príležitosť pre vyhlásenie dobre zastúpenej súťaže, to však očividne nechcel ani developer, ani klient. „Nie, o architektonickej súťaži na výstavbu vlastnej centrály sme neuvažovali. V rámci procesu sme oslovili developerské spoločnosti s dlhoročnými skúsenosťami s realizáciou moderných kancelárskych budov v Bratislave,“ konštatuje Miklošovičová.

Či JTRE ponúkalo banke architektonické preriešenie objektu, nie je známe. Redakcia YIM.BA oslovila developera, ten však na otázky nereagoval.

K najväčším kvalitám projektu tak bude patriť asi technologická a environmentálna úroveň. Budova dosiahne najvyšší stupeň environmentálnej a technickej certifikácie LEED Platinum a LEED Zero Carbon a prevádzkovaná bude ako uhlíkovo neutrálna. Využitá bude technológia TABS (Thermally Active Building System), teda tichý systém stropného chladenia a vykurovania aktívneho jadra, objekt navyše dotvorí dvojplášťová fasáda s integrovaným tienením, ktoré zabraňuje prehrievaniu interiéru.

Developer očakáva, že stavebné povolenie získa v septembri tohto roka, následne chce v roku 2027 začať výstavbu. Dokončená by mala byť v roku 2030. Banka sa v tomto čase začne sťahovať z Tatracentra, kde je v súčasnosti v prenájme. Čo bude s touto budovou, nie je známe.

Zo slovenských bánk dbá na kvalitu architektúry najmä Národná banka Slovenska (na vizualizácii budúce záložné pracovisko NBS v Kremnici) a Slovenská sporiteľňa. Zdroj: ATOMstudio

Ťažko povedať, či možno z rozhodnutia Tatra banky, ale aj ČSOB a ďalších inštitúcií (najmä verejných) robiť nejaké závery. Prirodzene, väčšinou nejde o developerov, preto je racionálne spojiť sa s expertami so skúsenosťami s prípravou a výstavbou veľkých projektov. Na druhej strane by to ale nemal byť dôvod, prečo znižovať nároky na architektonické riešenie nových sídiel. Napokon, tieto budovy budú reprezentovať danú inštitúciu.

V medzivojnovom, ale aj v povojnovom období si to zodpovedné osoby očividne uvedomovali. Detaily riešení jednotlivých bankových domov a palácov sú dodnes fascinujúce a sú dôkazom mimoriadne dobrého vkusu stavebníkov. Príkladom je bývalá Mestská sporiteľňa na Námestí SNP, kde má dnes svoju reprezentatívnu pobočku Slovenská sporiteľňa. Podľa historikov architektúry ide možno o najlepšie funkcionalistické dielo v krajine a po nedávnej rekonštrukcii pôsobí banková hala ohromujúcim dojmom.

Na rozdiel od tejto budovy, Pribinova 1 neohromí pravdepodobne nikoho. Napriek snahe o organické riešenie pôjde o pomerne bežné bizniscentrum. GFI nie je Zaha Hadid Architects, preto je pravdepodobné, že oblé tvary budovy budú pôsobiť skôr samoúčelne. Navyše je zrejmé, že projekt bol kreslený pre univerzálneho klienta, od banky po štandardný korporát.

Tatra banka tak príde o svoj status firmy, ktorá si dávala záležať na špičkových a prepracovaných riešeniach nielen po technickej, ale aj dizajnovej stránke. Smutné je, že to bude platiť pri budove, ktorá ju má reprezentovať v najväčšej miere. Očividne sa premenila na štandardnú spoločnosť, kde namiesto vkusu rozhoduje výlučne kalkulačka. Pošliapala tým vlastné historické dedičstvo.

Našťastie, svetielkom nádeje sú v tomto smere niektoré spoločnosti a verejné organizácie, ktoré pochopili, že investícia do architektúry nie je prebytočnou položkou v rozpočte. Innovatrics, ESET, SAV, v minulosti SNG alebo SNM, si vysúťažili podobu nových budov, pričom niektoré už boli realizované. Dnes sú pýchou mesta i krajiny, ako aj ukážkou inovatívneho prístupu investorov či pôvodných zadávateľov. Prebrali tým pochodeň po bankách, ktoré na túto úlohu zabúdajú.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.