Adrian Gubčo 08.08.2022 13:40

Bratislavský lesopark sa mení k lepšiemu, ďalšie projekty sa blížia k dokončeniu

Bratislavský lesopark je bez veľkého preháňania pokladom metropoly. Za lesopark sa označujú časti Malých Karpát, spravované organizáciou Mestské lesy v Bratislave (MLB). Ide o kľúčové rekreačné územie, ktoré zažíva v posledných rokoch rastúcu popularitu. V súvislosti s tým sa rozvíjajú verejné priestory, doplnené o vybavenosť edukačného aj rekreačného charakteru.

Hoci je Bratislavský lesopark pomerne rozsiahly, veľká väčšina aktivity sa odohráva v niekoľkých málo lokalitách. Najznámejšou je Železná studnička s areálom Partizánskej lúky, ale aj niekoľkými zastávkami vyššie po prúde potoka Vydrica (vrátane samotnej Železnej studničky), spoločne s rekreačným areálom v blízkosti vysielača Kamzík. Zatiaľ menej významným, no i tak obľúbeným je vstup do lesoparku nad Peknou cestou v Rači, odkiaľ sa vyráža k ďalším chatám alebo výletným bodom hlbšie v lese.

Projekty Hlavného mesta, MLB a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), ako aj niekoľkých súkromných podnikateľov, sa preto sústredia najmä na tieto najviac navštevované miesta – čo je logické. Zlepšením tak má prejsť okolie Partizánskej lúky, ktorá je najintenzívnejšie využívanou časťou lesoparku. V realizácii je rekonštrukcia bufetu pri miestnom amfiteátri, ktorý dostane novú podobu a prestrešenie. Projekt je v určitom omeškaní, podľa MLB z dôvodu situácie na trhu so stavebnými materiálmi aj neočakávanými skutočnosťami, ktoré sa vyskytli počas výstavby (nezakreslené siete). Dokončená má byť v priebehu augusta.

Okrem toho tu MIB s MLB navrhujú ešte zriadenie klziska v priestore amfiteátru, ktoré architektonicky nadviaže na nový bufet. Autormi sú v oboch prípadoch architekti z kancelárie Plural Plusminus Architekti. Ďalšou novinkou na Partizánskej lúke má byť zlepšenie prístupu pre ľudí so zhoršenými možnosťami pohybu. Z parkoviska pri Ceste mládeže k športovo-rekreačnému areálu bude vybudovaná rampa, ktorá bude atraktívna svojou polohou prakticky medzi korunami stromov. Klzisko by sa malo realizovať pravdepodobne ešte tento rok, podobný plán je aj v prípade rampy. Jej vznik závisí od dostupnosti financií.

Vyššie v doline Vydrice, pri Štvrtom rybníku (najbližšom k Partizánskej lúke), už bol dokončený ďalší z drobných, no atraktívnych zásahov. Pobytové schody na jeho brehu umožňujú tesnejší kontakt s vodnou hladinou, vďaka čomu môžu návštevníci pozorovať flóru a faunu pri rybníku. Architektky z kancelárie WoVen dali schodom jednoduchý dizajn, ktorý ale vhodne dotvára prostredie. Verejnosť začala schody okamžite využívať.

Aktuálne najväčším realizovaným projektom v oblasti Železnej studničky je však súkromná iniciatíva firmy ORAVA – STAV, spojenej s bývalým politikom a podnikateľom Alojzom Hlinom. Jej cieľom je obnoviť tradíciu niekdajších minerálnych kúpeľov, hoci len v podobe obnovy výletnej reštaurácie a susedného záhradného (Labutieho) pavilónu. Po mnohých obštrukciách zo strany nespokojného občana a dlhom povoľovaní bola výstavba konečne spustená v priebehu minulého roka.

Pôvodné Ferdinandove kúpele boli o čosi mohutnejšie, po zásahoch pamiatkarov bol však zmenšený pôdorys aj výška objektu. Novostavba v historizujúcom štýle tak bude mať len jedno podlažie s podkrovím, kde bude okrem reštaurácie aj prednášková miestnosť. V areáli má byť aj detské ihrisko či tanečný parket. V tejto chvíli sa na Záhradnej reštaurácii realizuje strecha, kým Labutí pavilón má dokončené murované konštrukcie. Nadviazať by sa malo jemnejšími prácami na dotvorení autentického charakteru objektov.

Príkladom je osádzanie strechy z bridlice na budove reštaurácie, ktorá je na Slovensku podľa Alojza Hlinu jedinečná – podobná sa realizuje len pri rekonštrukcii kaštieľa v Kunerade. Celkovo sa plánujú využívať len kvalitnejšie prírodné materiály, čo stavbu predražuje, ale aj predlžuje dobu výstavby. Mimoriadne náročné bude dokončiť aj Labutí pavilón, ktorý by mal významne využívať drevo, podobne ako v minulosti. Odkazovať má na tvorbu Dušana Jurkoviča, legendárneho slovenského architekta. Dobudovanie reštaurácie a susedného areálu sa preto očakáva až na budúci rok.

V tom čase azda dôjde aj na realizáciu predĺženia Promenády popri II. rybníku. MIB zorganizoval ešte v rokoch 2019-2020 súťaž, v rámci ktorej chcel preriešiť podobu verejného priestoru, zlepšiť prístup k vode a skvalitniť ochranu životného prostredia. Víťazom sa stali kancelárie What architects s 3:0 LANDSCHAFT ARCHITEKTUR + PROKOS. Odvtedy je však okolo projektu pomerne ticho. Podľa posledných informácií bol zámer odovzdaný magistrátnej Sekcii výstavby, ktorá má zabezpečiť realizáciu.

Veľké zmeny sa pripravujú aj Kamzíku, ktorý sa postupne skultúrňuje. Veľkým posunom bol nový dopravný režim v blízkosti Cvičnej lúky a úprava miestneho parkoviska, doplnená o zabezpečenie verejnej dopravy z Koliby. Revitalizácia prostredia má pokračovať vybudovaním promenády, vyhliadky a nového gastronomického zariadenia. Návrh a dokumentáciu zabezpečuje architektonická kancelária, MIB naznačuje, že k výstavbe by malo dôjsť už v dohľadnej dobe – v závislosti od vydania povolení a výsledkov obstarávania na zhotoviteľa.

V neveľkej vzdialenosti od budúcej promenády je už ale každopádne vo finálnom štádiu stavebných prác aktuálne najväčší projekt MLB: výstavba Centra ekovýchovy Kamzík. Hrubá stavba aj fasády sú už prakticky dokončené, investor však upozorňuje, že veľa práce ešte bude na kolaudácii, zariaďovaní interiéru aj dokončení lesníckeho arboréta. Eurofondový projekt je zameraný predovšetkým na deti a mládež.

Novostavba na mieste starej chaty pozostáva z trojice prepojených objektov, súčasťou ktorých bude zázemie s prednáškovými miestnosťami, ako aj infocentrum pre návštevníkov lesoparku. Objekty majú maximálne dve podlažia, dizajn je v súlade s prírodným prostredím. Za návrhom stojí architektonická kancelária Spacio. V eko-centre budú prebiehať rozličné kurzy, školenia či odborné stretnutia v oblasti ochrany prírody a udržateľného rozvoja. Rozpočet na celý projekt, ktorého súčasťou sú však aj odborné aktivity či konkrétne zásahy v chránených územiach, je 1,7 milióna eur.

Posledným aktuálne rozostavaným projektom je premena areálu bývalých muničných skladov na Peknej ceste. Na základoch bývalej horárne vzniká altánok s priestorom na grilovanie, ochutnávku vína alebo krátku zastávku. V okolí zas vzniknú herné prvky pre deti, ohniská, stojany pre bicykle alebo ihrisko na pètanque. Dobudovanie areálu MIB očakáva ešte počas aktuálnej letnej sezóny.

 

Centrum ekovýchovy, 28.5.2022

 

Bratislavský lesopark tak postupne získava atraktívnejšiu podobu, k čomu napomáha fakt, že MLB spolupracujú s viacerými kvalitnými architektonickými kanceláriami. Vynikajúcou reklamou pre organizáciu je nominácia dvoch nedávno dokončených úprav – obnovy rekreačného areálu Malý Slavín a zriadenia Pozorovateľne zvierat Vydrica – na CE ZA AR, teda Cenu za architektúru. Prípadné víťazstvo by ďalej zvýšilo rastúcu prestíž Bratislavského lesoparku, z ktorého sa stáva špičkové rekreačné územie.

Ide o pozitívny trend, v ktorom by sa malo ďalej pokračovať. Zároveň by bolo ale vhodné, keby sa rozvoj rekreácie viac rozložil, aby sa zabezpečila vysoká ochrana prírody, ako aj doplnila potrebná infraštruktúra v nástupných bodoch do lesoparku. Naostatok, možno by bolo správne, keby pod patronát Mestských lesov Bratislava prešli aj iné lesné plochy v rámci Bratislavy, ktoré nemajú hospodársky potenciál (prípadne ich hospodárske využívanie nie je žiadúce), zato sa v nich však môže do istej miery rozvíjať rekreácia.

Ideálnym cieľovým bodom by mohla byť jednotná alebo koordinovaná správa všetkých lesov na území mesta, teda malokarpatských aj pridunajských lužných, ktoré by spájali vysoké nároky na ochranu prostredia a úroveň aktivít a ľudského prístupu. Na miestach, kde to je vhodné, by mohli vzniknúť rekreačné body, spojené s vysokou kvalitou krajinnej architektúry a dizajnu, resp. architektúry prípadných stavebných zásahov a objektov. Bratislava by mohla kombinovať špičkovú úroveň lesoparku so špičkovou úrovňou Bratislavského dunajského parku.

Nejde azda o natoľko odvážnu víziu, aby bola nereálna. Napokon, posledné roky vývoja Bratislavského lesoparku ukazujú, že sa v lesoch dá nájsť kompromis medzi požiadavkami na ekológiu a rekreáciu. Pri záujme všetkých kľúčových strán neexistuje dôvod, prečo by sa niečo také nemohlo podariť aj v iných častiach metropoly.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.