Adrian Gubčo 05.01.2023 12:24

Zo zanedbaného domu okrasa ulice. Ukončená bola obnova rondokubistického unikátu

Vznik Československa bol v Bratislave spojený s výrazným stavebným rozvojom. S novým štátom sem prišli tisíce nových obyvateľov – úradníkov a štátnych zamestnancov, ktorí potrebovali niekde bývať. Prišli sem aj viacerí českí architekti, ktorí v duchu vtedy módnych myšlienok prišli s ideou vzniku československého architektonického štýlu – rondokubizmu. V Bratislave vďaka tomu vzniklo viacero pozoruhodných domov.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Rondokubizmus spájal avantgardné idey pražského kubizmu s tradičnou architektúrou českých a moravských zemí. Vychádza z pomerne nacionalistickej idey spájať národ pomocou architektúry. Po Prvej svetovej vojne sa myšlienka rozšírenia rondokubizmu rozšírila aj na Slovensko (a Podkarpatskú Rus), pričom spojená je aj s Bratislavou. Hoci sa rondokubistická architektúra (alebo štýl Legiobanky) veľmi nepresadila v prípade úradných budov, v meste je viacero predovšetkým bytových domov, ktoré možno takto zaradiť.

Štandardne išlo o byty pre novú úradnícku vrstvu, ktorá mala predovšetkým český pôvod. Týchto ľudí oslovoval nový štýl, rovnako ako mladých českých architektov, odchovancov pražských škôl. Takými boli napríklad Alois Balán a Jiří Grossmann, ktorí sa výrazne podpísali na tvári Bratislavy. Autori reagovali na potrebu zriaďovať bývanie, pre ktoré mesto určilo viacero pozemkov. Pomerne rozsiahla a celistvá zástavba mala vzniknúť na východnom okraji Dunajskej štvrte, teda v území zhruba medzi Dunajskou a Dostojevského radom. V 20-tych rokoch 20. storočia ešte išlo o striedmo zastavanú oblasť v očakávaní rozvoja.

Najmä okolo Ul. 29. augusta tak preto postupne začali rásť bloky, oficiálne známe ako Bytové domy pre štátnych zamestnancov. Dopyt po nich bol veľký, takže zóna získala podobu celkom rýchlo – v rokoch 1921 až 1924. Spodná časť ulice má dnes preto svojský a na bratislavské pomery aj pomerne jedinečný ráz – realizoval sa takmer celý stavebný program, vďaka čomu pôsobí ucelene. Domy si udržujú vysokú popularitu doteraz vďaka veľkorysým bytom s vysokými stropmi.

V priebehu uplynulých rokov bola väčšina objektov obnovená. Domom sa prinavrátili farby, ktorými kedysi disponovali, predovšetkým so zvýraznenými geometrickými tvarmi. Výnimkou ostával len dom na Mlynských nivách 4, vcelku mohutná budova so šiestimi podlažiami a stredovým rizalitom. V druhej polovici minulého roka sa však objavilo na objekte lešenie, ktoré naznačovalo, že sa konečne opraví fasáda aj tohto domu.

Dnes sú práce ukončené a budova sa odhalila v plnej kráse. Dom má opäť svoju príťažlivú rondokubistickú tvár a pripomína svojich susedov. Veľmi rýchlo sa stal z najzanedbanejšieho objektu na ulici najkrajším. Mlynské nivy tvoria v tomto úseku dôležitú bránu do historického centra Bratislavy. Oprava domu tak zvýši úroveň v podstate celého mesta, minimálne v očiach návštevníkov, ktorí do slovenskej metropoly zavítali prvýkrát.

Jedinou nevýhodou ostáva prieluka, ktorá sa nachádza v susedstve domu. Je zrejmé, že pôvodní stavitelia a architekti rátali s tým, že parcela sa zastavia, napriek tomu sa to za celé uplynulé storočie nestalo. Rastúci status územia snáď povedie k zmene stavu. Plocha si pýta atraktívnu súčasnú architektúru.

Ulica si zas zasluhuje celkovú rekonštrukciu. Hlavné mesto v roku 2021 obnovilo chodník na severnej strane Mlynských nív v pomerne dobrej kvalite, čo teraz vedie k požiadavke po úprave aj na južnej strane. S ohľadom na problémy s rozpočtom na rok 2023 to ale v dohľadnej dobe pravdepodobne nie je reálne.

 

Kým dom na Mlynských nivách získal obnovenú podobu, dom na Ľadovej 10 úplne zanikol. Zdroj: Google Maps

 

Kým na Mlynských nivách sa rondokubistický dom dočkal nového života, na Ľadovej došlo k opaku. Už dlhšie je známy zámer spoločnosti REEGAS vybudovať polyfunkčný objekt, nadväzujúci na nedávnu novú zástavbu – na nižšiu časť projektu Vila Ľadová. Naplánovaný je pritom na Ľadovej 10, kde sa nachádzal malý rondokubistický domček s typicky zalamovanou fasádou.

Dnes je tento objekt minulosťou. Investor sa tak vzdialil od pôvodnej koncepcie, kedy mal zachovať originálnu fasádu a stavať za ňou. Odstránená bola aj tá. Na pozemku je vykopaná objemná stavebná jama a prebieha zakladanie novostavby. Developer každopádne naznačuje, že plánom, ku ktorým ho zaviazali aj pamiatkami, urobí zadosť. Fasáda sa má vrátiť, čo potvrdzuje aj na tabuli s označením stavby. Na pohľade je naznačená časť rondokubistickej fasády, stlačená medzi vstupmi do podzemnej garáže.

Nie je vylúčené, že výsledok bude pôsobiť trochu komicky. Objekt rozhodne stratil akýkoľvek pamiatkový potenciál a obnovená fasáda bude len kulisou. Našťastie, v prípade rondokubistickej architektúry v Bratislave ide skôr o výnimočný prípad. Najlepšie realizácie tohto štýlu sú zachované, z veľkej časti obnovené a nie je dôvod predpokladať, že by mali byť výraznejšie narušené – alebo dokonca zbúrané. Krátke obdobie trvania rondokubizmu, ktorý sa presadzoval v prvej polovici 20-tych rokov, tak neostane zabudnuté.

 

Fotografia z 3.1.2022. Pozrite si rekonštrukcie bratislavských pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.