Adrian Gubčo 15.10.2020 16:51

Vyfarbia sa bratislavské pamiatky do biela?

V poslednom období prešlo rekonštrukciami viacero vzácnych bratisavských historických pamiatok, pričom obnova priniesla aj zmenu ich vonkajšieho výzoru. Reštaurátori obnovili nielen výzdobu, štuky alebo omietky, ale zmenili aj celkový farebný výzor mnohých známych objektov. Reakcie nebývajú len pozitívne. Prečo k tomuto procesu dochádza?

V historickom centre Bratislavy sa nachádza mnoho objektov, ktoré boli donedávna charakteristické radikálne odlišnou farebnou schémou. Príkladom je budova Collegia Emericana na Kapitulskej ulici, ranobarokového objektu z roku 1641, ktorý dotváral historickú ulicu svojou výraznou červenou fasádou. Dnes je však po obnove biela. Farba sa menila aj v prípade Kostola sv. Jána z Mathy na Hurbanovom námestí, čo pritiahlo pozornosť verejnosti asi najviac.

Nedá sa povedať, že by úpravy objektov, na ktoré boli mnohí obyvatelia zvyknutí v pôvodnej farebnosti, vyvolali len nadšené komentáre. V prípade jedného z najkrajších bratislavských barokových kostolov sa objavovali rozporuplné diskusie a kritika, nasmerovaná aj na pamiatkarov, ktorí takéto úpravy dovolili, resp. priamo žiadali. Znamená tento trend, že sa historické jadro Bratislavy vyfarbí do biela?

Faktom je, že daná farebná úprava nie je výsledkom svojvôle pamiatkarov. „Pri stanovení farebnosti fasád historických objektov sa Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) opiera predovšetkým o sondážne prieskumy fasád, ktorými sa preveruje stratigrafia zachovaných omietkových a náterových vrstiev a určí sa ich príslušnosť k jednotlivým stavebným etapám,“ vysvetľuje Ľubomír Augustín z KPÚ Bratislava. „Finálna farebnosť fasády je následne zvolená vo vzťahu k tej stavebnej etape, ktorá je pre daný objekt určujúca.“

V praxi to znamená, že sa pri obnove volí tá farebná schéma, ktorá bola primárna v čase vzniku budovy a táto obsahuje len nehodnotné mladšie úpravy. To sa stalo v prípade Collegia Emericana, alebo Trinitárskeho kostola. S postupujúcimi rekonštrukciami budov sa môže skutočne zvýšiť aj počet budov v bielej farbe, keďže v čase, kedy sa vybudovalo množstvo bratislavských pamiatok, sa preferovala práve daná úprava.

To potvrdzuje aj Ľ. Augustín. „Je faktom, že viaceré nedávno realizované prieskumy fasád z obdobia 18. storočia v Bratislave preukázali primárnu povrchovú úpravu práve vo svetlej farebnosti – okrem vyššie uvedených objektov možno spomenúť Bratislavský hrad, Mirbachov palác, objekt Vodných kasární (SNG), kaplnku sv. Jána Almužníka v Dóme sv. Martina či Bohoslovecký seminár na Kapitulskej. Ukazuje sa teda, že takáto farebnosť bola pre bratislavskú architektúru daného obdobia charakteristická.“

Historické jadro tak bude vyzerať inak, na druhej strane bude ale autentickejšie. Expert každopádne ubezpečuje, že nehrozí, aby bolo celé centrum jednofarebné. „V rámci zástavby širšieho centra Bratislavy je pomerne veľká diverzita stavebných slohov, od stredoveku až po súčasnosť, pričom každé z týchto období má svoje špecifiká, vrátane charakteristických materiálov a farieb,“ upozorňuje. „Napríklad pri objektoch z obdobia záveru 19. a začiatku 20. storočia existuje pomerne široká škála historicky používaných farebných odtieňov, čomu zodpovedajú aj nedávno zrealizované obnovy – z mnohých možno menovať napríklad objekty na Palisádach 59 (Štefánka), Palisádach 56, Štefánikovej 10, Godrovej 2, či Gorkého 4.“

Staré Mesto tak bude aj naďalej charakteristické striedaním rozličných štýlov aj farebného prevedenia jednotlivých budov. Väčšia štýlová jednotnosť, typická pre niektoré európske metropoly, ktorá sa odzrkadľuje na podobe ich centier (napríklad Paríža, hoci hovoriť o uniformnosti by bolo chybou), jednoducho nie je vlastnosťou Bratislavy a tak to ostane aj naďalej. Čo sa týka „vybielenia“ viacerých pamiatok, KPÚ konštatuje, že jeho snahou je čo najväčšia hodnovernosť obnovených budov, preto preferuje práve tento prístup.

„Je zrejmé, že súčasné estetické nároky na farebnosť fasád sa môžu výrazne líšiť od tých, ktoré prevládali v minulosti. Podľa názoru KPÚ je však prezentácia historických objektov v ich autentickej podobe vrátane farebnosti správnym metodickým prístupom, ktorý umožňuje vnímať a rozlišovať špecifiká jednotlivých stavebných slohov a poukazuje tak na rôznorodosť historickej zástavby,“ zhŕňa Ľubomír Augustín.

 

Collegium Emericanum na Kapitulskej ulici

 

Ktoré známe objekty tak v budúcnosti čaká alebo môže čakať zmena vonkajšej podoby? K aktuálnym rekonštrukciám patrí napríklad pripravovaná obnova Michalskej veže alebo Domu u dobrého pastiera. Oba objekty sú vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré pripravuje rekonštrukčné práce – prostriedky na ne sú už vyčlenené aj v rozpočte.

V prípade prvej zmieňovanej pamiatky vyhlásil Generálny investor Bratislavy (GIB) verejné obstarávanie na zhotoviteľa rekonštrukcie, pričom táto by mala vyjsť na 1,3 milióna eur. Predmetom zákazky je uskutočnenie stavebných, montážnych, reštaurátorských a umelecko-remeselných prác na obnove, pričom tieto majú byť dokončené za 18 mesiacov od podpisu zmluvy. Ukončenie rekonštrukcie sa tak predpokladá v roku 2024. Kedy možno čakať spustenie obnovy Domu u dobrého pastiera, nie je známe.

Okrem týchto budov sa v centre nachádzajú aj objekty v súkromnom vlastníctve, kde sa v dohľadnej dobe očakáva veľká rekonštrukcia. Najznámejším z nich je Esterházyho palác na Kapitulskej, kde aktuálne prebieha povoľovací proces k prestavbe, dostavbe a obnove, po ktorej tu bude bývanie aj určitý rozsah retailu. Neskororenesančný palácový areál sa pravdepodobne tiež vráti k bielej farbe a určite nie k zelenej, ktorá tu bola použitá predtým, ako objekty natoľko schátrali, že väčšina omietky opadla.

Inou budovou, resp. celým stavebným súborom, ktorý si akútne vyžaduje zmenu, je trojica domov na Bielej a Františkánskom námestí. Nárožný dom medzi týmito priestormi je stredovekým vežovým domom, teda mimoriadne vzácnou pamiatkou. Na začiatku minulého desaťročia zorganizoval bývalý majiteľ, podnikateľ Vladimír Poór, architektonickú súťaž na rekonštrukciu, táto však nepriniesla jednoznačné výsledky.

Medizčasom sa budovy predali. Aktuálny majiteľ pochádza z prostredia IT, má však za sebou peknú rekonštrukciu kaštieľa v Tomášove. Podobnú starostlivosť by si zaslúžili aj jedinečné objekty v jadre metropoly.

 

Bohoslovecký seminár na Kapitulskej ulici, vľavo Dom u dobrého pastiera, ktorý čaká rekonštrukcia

 

Budovy v centre mesta sa postupne dostávajú do čoraz lepšieho stavu a toto sa stáva krajším a príjemnejším – a to aj s prihliadnutím na to, že sa mení vonkajšia podoba mnohých objektov. Samozrejme, ako hovorí aj KPÚ, estetické nároky ľudí sa môžu líšiť, no v snahe o čo najvernejšiu podobu pamiatok treba prihliadať predovšetkým na odborné kritériá a stanoviská. Výsledkom bude Bratislava, ktorá je nielen mestom, orientovaným do budúcna, ale aj citlivým k vlastnému a pozoruhodnému architektonickému dedičstvu.

 

Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.