Adrian Gubčo 08.09.2025 17:25

Monumentálna stavba v novom šate. Justičný palác sa blíži k obnove, čaká na posledné povolenie

Plán obnovy a odolnosti priniesol veľkú vlnu rekonštrukcií a úprav verejných budov vrátane objektov, ktoré sa výrazne podieľajú na architektúre Bratislavy. Patrí k nim aj Justičný palác, kde dnes sídli Krajský súd v Bratislave a v jeho zadnej časti aj väznica. V krátkom čase by sa mala začať ďalšia etapa obnovy tohto mohutného komplexu, ktorá palác zmení zvnútra aj navonok.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Siebert + Talaš

Po väznici aj súdna budova

Bratislavský Justičný palác možno bez preháňania označiť za monumentálnu stavbu. Do Záhradníckej ulice a Námestia Martina Benku sa obracia mohutným rizalitom, výrazne vysunutým pred hlavné krídlo. Doplnený je o ďalšiu dvojicu krídiel. Spoločne s väznicou v zadnej časti areálu spoluvytvárajú celý mestský blok, zvieraný Justičnou, Chorvátskou a Šoltésovej.

Monumentálny charakter stavby nie je daný len jej rozsahom, ale aj stvárnením. Palác vznikol v rokoch 1937-1938, v čase keď sa ešte miešali funkcionalistické vplyv s klasicizujúcimi. K typickým prvkom takýchto starších tendencií patrí symetrický pôdorys či stvárnenie fasád s priebežnými medziokennými piliermi, rímsami a vysokým soklom obloženým travertínom. Podľa historikov architektúry ide o typický príklad architektúry tradične chápaných verejných inštitúcií. Autormi sú Alexander Skutecký a Vojtech Holesch, ktorí vyhrali súťaž už v roku 1925. 

Ešte skôr ako palác bola postavená samotná väznica, zrealizovaná v rokoch 1934-1936. Išlo o reakciu na zlý stav pôvodnej súdnej a väzobnej budovy, sedrie, na Župnom námestí (na mieste dnešného Najvyššieho súdu SR). Väznica bola vybudovaná podľa tzv. pensylvánsko-panoptického vzoru v tvare kríža. Z kruhovej centrály budovy vychádzajú schodištia na štyri poschodia, odkiaľ vedú chodby k jednotlivým celám.

Do 21. storočia vstúpil komplex v zhoršenom stave. Ako prvá išla do rekonštrukcie väzenská časť, ktorá sa po obnove v rokoch 2015-2018 zaradila k najmodernejším väzenským zariadeniam na Slovensku. Týmito úpravami sa neodstránil len zlý technický stav, ale došlo aj na zlepšenie ubytovacích a hygienických pomerov, vybudovanie nových priestorov pre väznené osoby i zamestnancov, a vybudované boli nové vychádzkové koridory v novej nadstavbe.

Justičný palác, kde sa nachádzajú pojednávacie miestnosti a administratívne priestory, však na rekonštrukciu dosiaľ čakal. Príležitosť pre urýchlenie revitalizácie objektu priniesol Plán obnovy a odolnosti, v rámci ktorého má dôjsť aj k zlepšeniu stavu tohto objektu.

Na zámere už určitú dobu prebiehajú projekčné práce. „Krajský súd v Bratislave je Prijímateľom prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v projekte s názvom „Modernizácia budovy Krajského súdu Bratislava - fáza 1. zabezpečenie projektovej dokumentácie, inžinierskej činnosti a autorského dozoru" v zmysle zmluvy, uzatvorenej s Vykonávateľom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,“ hovorí Pavol Adamčiak, hovorca Krajského súdu v Bratislave.

Príprava je však v pomerne pokročilej etape a má vydané aj záväzné stanovisko. „Projekt je vo fáze č. 1, t. j. v tzv. projekčnej fáze; aktuálne v zmysle harmonogramu projekčnej činnosti očakáva vydanie stavebného povolenia na stavbu „Modernizácia budovy Krajského súdu v Bratislave- Justičný palác",“ približuje Adamčiak. Ide o posledné potrebné povolenie pred spustením prác. Tie však bude možné začať až nájdení zhotoviteľa.

Preto nechce hovorca špecifikovať, kedy presne stavebné práce začnú. „Stavebné práce bude realizovať úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní na stavebnú časť projektu,“ konštatuje. „Termín začatia stavebných prác bude upresnený po ukončení prípravných fáz projektu.“ S ohľadom na postup povoľovania by to ale mohlo byť v roku 2026. Autorom obnovy je Siebert + Talaš. 

Zdroj: Siebert + Talaš

Modernejšie prostredie a krajšia fasáda

Keďže Justičný palác v nedávnej dobe neprešiel výraznejšími modernizáciami, dodnes má mnoho nedostatkov, ktoré bránia jeho hladšej prevádzke. Absencia investícií sa zas prejavuje na zhoršujúcom sa fyzickom stave a zvyšujúcom sa riziku ďalšieho chátrania.

Projekt je tak zameraný na niekoľko priorít. „Modernizácia budovy Justičného paláca spočíva v prístavbe výťahu v átriu objektu a v nasledovných stavebných úpravách a udržiavacích prácach: (A) čiastočná obnova fasády a čiastočné zateplenie obvodového plášťa budovy, (B) sanácia vlhkosti stien a podláh 1. podzemného podlažia, (C) obnova technickej infraštruktúry budovy, (D) vnútorné dispozičné úpravy,“ konkretizuje Adamčiak.

Dané zásahy tak umožnia zlepšenie práce zamestnancov a zvýšenie ich komfortu. Sanácia vlhkosti predíde zhoršovaniu stavu budovy a zateplenie či obnova fasád ju zmenia navonok. Navyše sa aj zvýši miera bezbariérovosti.

Inak ale nejde o radikálnu zmenu podoby a fungovania inštitúcie. „Stavebnými úpravami a udržiavacími prácami sa nemení vzhľad stavby, významne sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby a nemení sa spôsob užívania stavby. Rekonštrukčné práce nepredpokladajú prerušenie prevádzky súdu,“ upozorňuje Adamčiak. Netreba tak očakávať, že by sa budova na určitú dobu úplne uzavrela.

Popri zlepšení stavbu paláca, a to aj navonok, však netreba očakávať, že sa zlepší aj stav okolitých verejných priestranstiev. Okolie budovy tvoria zdevastované chodníky, divoké parkovanie pred vstupom a dvojica parčíkov s fontánami. V minulosti sa hovorilo, že pod týmito parčíkmi by sa mohli vybudovať podzemné garáže a na povrchu obnoviť zeleň aj s vodnými prvkami. Tieto úvahy sa stretli s odporom aktivistov.

V rámci aktuálneho projektu však daná téma riešená nie je. „Plochy parčíkov priľahlé budove Justičného paláca nemá Krajský súd v Bratislave vo svojej správe a nakladanie s nimi nie je predmetom žiadneho investičného zámeru,“ uzatvára Pavol Adamčiak.

Parčíky v susedstve paláca zostávajú nateraz nedotknuté. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Úprav vzácnych budov prebieha viac

V posledných mesiacoch, resp. rokoch sa začali realizovať viaceré rekonštrukcie verejných budov, ktoré sú financované z Plánu obnovy a odolnosti. Časť z týchto úprav sa týka aj vzácnych, pamiatkovo chránených objektov, čo sa výrazne podpíše nielen na zvýšení ich udržateľnosti či skvalitnení pobytu a prevádzky, ale aj na okrášlení okolia.

Príkladom takéhoto projektu je rekonštrukcia Karácsonyiho paláca na Štefánikovej ulici, kde sídli Kancelária Prezidenta SR a priestory tu má aj Úrad vlády SR. Napriek veľkému významu bol už palác v mimoriadne zlom stave. Po dokončení rekonštrukcie by tu mali byť zmodernizované administratívne priestory. Určitú dobu sa uvažovalo nad zriadením materskej školy pre zamestnancov úradov vo vládnej štvrti.

Z Plánu obnovy a odolnosti sa financuje aj rekonštrukcia Vojenského internátu Hviezda, teda tzv. Kukurice. Výrazná výšková stavba, ktorá bola niekoľko rokov kvôli svojmu stavu nevyužívaná, by sa mala premeniť na nové sídlo Ministerstva obrany SR. S cenou približne 60 miliónov eur ide o jednu z finančne najnáročnejších rekonštrukcií.

Menovať by sa dali ďalšie realizované či pripravované rekonštrukcie. Dôležité sú opravy nemocníc, internátov, novú podobu dostali niektoré policajné stanice, úpravy prebiehajú aj v areáli Úradu vlády SR. Nanešťastie, na niektoré objekty sa už nedostalo.

V tomto ohľade by sa dala menovať napríklad budova Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na Špitálskej ulici, ktorá je v mimoriadne zlom stave. To isté možno povedať o niektorých susedných objektoch, patriacich pod Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Ide pritom o historické stavby, v niektorých prípadoch aj pamiatkovo chránené.

Plán obnovy a odolnosti tak prinesie dramatické zlepšenie stavu mnohých budov. Potenciál však nebol využitý naplno. Dané to je jedna nepripravenosťou projektov, ale v niektorých prípadoch aj ich slabšou kvalitou. Obnov, ktoré sa zrealizujú po architektonickej súťaži, je totiž úplné minimum.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.