Adrian Gubčo 25.09.2019 15:30

Ister Tower spúšťa kampaň a presviedča o skorej realizácii

Jeden z rady projektov výškových budov v novom bratislavskom downtowne, Ister Tower, oficiálne odštartoval online kampaň, v ktorej prezentuje novú aktualizovanú podobu developmentu, ktorý prinesie okrem rezidenčnej veže aj kancelárie, hotel a retailové plochy. Kedy sa však začne projekt stavať, ja nateraz neznáme.

Ister Tower je developovaný spoločnosťou Ister II, spojenou s aktivitami podnikateľa Matúša Trajtera. Na danom pozemku, teda na nároží Landererovej ulice a novej plánovanej komunikácie, ktorá sa napojí na Chaulupkovu ulicu, už dlhodobo plánuje výškovú zástavbu, konkrétnejšiu formu získala v roku 2017.

Odvtedy sa projektu podarilo získať záverečné stanovisko v rámci procesu EIA aj kladné záväzné stanovisko od Hlavného mesta. Projekt by mal teraz žiadať o územné rozhodnutie. Vzhľadom na existenciu Územného plánu zóny by však územné konanie nemalo byť v tomto prípade také dlhé, ako to je pri iných projektoch.

Ako však bude developer pokračovať po zisku rozhodnutia, nie je ešte známe. V kuloároch sa špekuluje o možno predaji projektu, čo by dávalo zmysel, keďže pre menšiu firmu, akou Ister II je, by išlo o priveľký development. Je pravdepodobné, že povolený projekt bude zaujímavejší aj pre potenciálych kupcov. Dovtedy sa však Ister II tvári, že projekt chce vybudovať sám a výstavbu spustiť okamžite po zisku príslušných povolení.

Naplánovaných tu je vyše 400 bytov a apartmánov vo výškovej budove s 33 podlažiami a približne 100 metrami, medzi ktorými majú dominovať troj- a štvorizbové rezidencie. Od Landererovej by mal vzniknúť sedempodlažný objekt s 3,9-tisíc metrami štvorcovými kancelárií a do novej ulice bude orientovaný objekt hotela v päťhviezdičkovej kategórii. Bližšie nie je priblížený osud objektu západne od novej ulice, má ísť o apartmánový dom.

Za architektonickým výrazom stojí kancelária P.S. Arch, ktorá sa pri návrhu inšpirovala (niekto by povedal, že skopírovala) podobou mrakodrapu Aqua Tower v Chicagu. Developer tvrdí, že podoba je daná najmä pripomenutím dynamiky blízkeho Dunaja a nie americkou vežou. Každopádne som však presvedčený, že keby Ister Tower prebral iný developer, došlo by ešte k výraznému redizajnu.

 

Celkový pohľad na projekt. Zdroj: Ister II

 

Ister Tower spoločne s blízkym (nielen polohovo) projektom Portum patrí k tým developmentom, ktoré majú v podstate dobre nastavené princípy, stále však vyvolávajú mnoho otáznikov, ktoré bránia ich lepšiemu hodnoteniu, ako aj presvedčeniu o reálnosti ich výstavby v blízkej dobe.

Prvým z nich sú developeri a ich schopnosť pripraviť takýto obrovský projekt na výstavbu. Výškové budovy sú dnes až na výnimky doménou najsilnejších spoločností v Bratislave, napríklad JTRE, Penta Real Estate alebo HB Reavis, ktoré produkujú prevažnú väčšinu najvyšších budov v meste a inak to nebude ani v budúcnosti – možno okrem FINEPu či Immocapu. Potom sú tu ešte budovy postavené za kurióznych okolností, kedy do výstavby vstúpil štát (Tower 5 a Byty Tehelné Pole), a niekoľko náhodných predkrízových realizácií. Dnes je však doba iná.

Z toho vyplýva otázka, kto vlastne projekt zafinancuje a postaví. Majiteľ musí vziať do úvahy riziko vyplývajúce z masívneho znečistenia podložia, ako aj trhovú situáciu, kedy ekonomický útlm na istú dobu zrejme schladí investície do kúpy nových bytov – ibaže by sa jasne zameral na klientelu, ktorá má stále prebytok peňazí, zároveň však aj viacero možností, kam investovať: či už do Eurovey 2, Sky Parku 4, Vydrice alebo čoskoro do oboch častí River Parku 2.

Ister Tower sa tak bude musieť predviesť výnimočnou kvalitou, ktorá je však pri pohľade na originalitu architektonického dizajnu nepresvedčivá. Developmentu by pomohla značka silného architekta, ktorý má už v oblasti výškových budov skúsenosti a v danej oblasti aj ocenenia – možno aj zo zahraničia. Niekoľko takých už v Bratislave pôsobí.

Nakoniec, čo ostane len zbožným želaním, je iná výška najvyššej veže, ktorá aj zo zverejnených vizualizácií len doplní formujúcu sa monolitickú hradbu rovnako vysokých veží, ktorá je zreteľná pri väčšine kľúčových diaľkových pohľadov. Nanešťastie, platný Územný plán zóny Chalupkova limituje v tomto prípade výšku budovy na úrovni 100 metrov.

Každopádne, projekt je stále ešte rozbehnutý a som presvedčený, že prejde zmenami. Po ich zapracovaní sa môže reálne stať atraktívnym doplnkom nového centra Bratislavy, ktoré bude danou koncentráciou veží v stredoeurópskych pomeroch unikátom. Nová panoráma metropoly Slovenska, kde budú dominovať výškové budovy, sa nestane nevhodnou hanbou mesta, ale práve naopak, symbolom jeho rozvoja, ktorý bude zaujímavý aj pre návštevníkov mesta.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.