Adrian Gubčo 22.07.2023 14:00

Tolerancia obohacuje mestá. Vznikne v Bratislave gay štvrť?

Uplynulý mesiac, jún, je globálne označovaný za LGBTQ+ Pride Month – teda za mesiac, kedy si príslušníci týchto komunít pripomínajú boj za zrovnoprávnenie a bojovníkov proti útlaku zo strany odporcov. Napriek tomu sú sexuálne menšiny pravidelne atakované, čo v mnohých mestách viedlo k vzniku samostatných „gay štvrtí“*. Možno tento vývoj očakávať aj v Bratislave?

Zdroj: SME

V roku 2010 sa v slovenskej metropole konal prvýkrát „Dúhový Pride“. Išlo o stretnutie príslušníkov a sympatizantov LGBTQ+ komunít, organizovaný po vzore veľkých zahraničných podujatí. No kým v mnohých západných metropolách ide skôr o veľké festivaly alebo karnevaly, v slovenskom prípade išlo skôr o akýsi protest, spojený s pochodom po meste. Forma bratislavského Pride súvisí nielen s celkovo horším právnym postavením sexuálnych menšín na Slovensku oproti priemeru Európskej únie, ale aj brutálnej reakcie odporcov – nezriedka pravicových extrémistov.

Na druhej strane, mnohé krajiny, ktoré sú dnes známe veľkými sprievodmi, festivalmi alebo oslavami, si prešli tŕnistým vývojom. Týka sa to aj USA, kde sa aktívna debata o postavení LGBTQ+ ľudí vedie už od polovice 20. storočia, zvlášť sa však zosilnila v období tzv. sexuálnej revolúcie v 60-tych rokoch. Na konci 60-tych rokov začali aktivisti otvorene požadovať zlepšenie právneho postavenia gayov a lesieb, čo sa stretlo s tvrdým odporom a policajnými zásahmi voči známym gay barom.

Jedným z najznámejších takýchto zariadení bol bar Stonewall Inn v bohémskej newyorskej štvrti Greenwich Village (kde mimochodom žila aj Jane Jacobs, legendárna autorka publikácie Smrť a život amerických veľkomiest). Policajné záťahy na bar boli bežné, 28. júna 1969 sa však útoky policajtov stretli s tvrdou reakciou návštevníkov. Násilie spustilo dominový efekt ďalších protestov, vznik aktivistických skupín, novín promujúcich práva sexuálnych menšín na život bez strachu kvôli svojej orientácii a do roka aj organizáciu prvých Pride sprievodov naprieč USA. Dnes sa „Stonewallské povstanie“ považuje za zlomový moment v boji za zlepšenie postavenia gayov a lesieb.

Prečo sa nepokoje viažu práve na bar Stonewall, má hlboký súvis s mestským vývojom v USA v tom istom období a do istej miery poskytuje paralely aj so slovenskou súčasnosťou. Po Prvej svetovej vojne, ale v ešte silnejšej miere po Druhej svetovej sa mestá stali miestom života mnohých príslušníkov sexuálnych menšín. Často išlo o demobilizovaných vojakov, ktorí v anonymnom (a liberálnejšom) prostredí veľkomiest našli lepšie podmienky pre život. Napriek tomu bola spoločnosť nastavená značne nepriateľsky, čo viedlo ku vzniku ucelených komunít – začali vznikať prvé gay štvrte. Do istej miery za takú možno označiť aj Greenwich Village.

Život v Greenwich Village, ale aj iných obdobných štvrtiach v ďalších mestách (najznámejšia je oblasť Castro v San Franciscu) bol bezpečnejší a slobodnejší. Tu žijúci gayovia alebo lesby čoskoro začali vytvárať vlastnú ekonomiku, založenú na predaji produktov a služieb, zameranú predovšetkým na zákazníkov z radu sexuálnych menšín. Tzv. ružová ekonomika sa dnes stáva dôležitým prvkom ekonomiky mnohých veľkomiest (viac nižšie).

Fakt, že to boli obavy o bezpečnosť, ktoré viedli ku vzniku prvých gay štvrtí v USA, otvára otázku, či je toto reálne aj v Bratislave. Napokon, na Slovensku je postavenie LGBTQ+ ľudí objektívne zlé, zvlášť na vidieku a v menej rozvinutých oblastiach. Mnohí preto uprednostňujú život v metropole, ktorá je na tom s toleranciou predsa len o niečo lepšie. Je to ale predpoklad pre vznik celistvejšej štvrte?

 

Bar Stonewall v New Yorku je dnes pamiatkou. Zdroj: Rhododendrites / Wikipedia.org

 

LGBTQ+ komunita a Bratislava

Hlavné mesto je skutočne miestom, kde sa koncentruje väčší počet príslušníkov sexuálnych menšín. Potvrdzuje to aj Martin Macko, výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť. „Vo všeobecnosti platí, že LGBTI ľudia sa sústreďujú v mestských aglomeráciách, kde nachádzajú lepšie podmienky na život, vyššiu akceptáciu v spoločnosti a viac možností socializácie s vlastnou komunitou,“ vysvetľuje. „Toto platí aj na Slovensku a aj z našich výskumov vyplýva, že veľká časť slovenských LGBTI ľudí žije v Bratislave (napr. Celoslovenský LGBT prieskum).“ Pri presnej lokalizácii v rámci mesta je to už zložitejšie.

Macko pripomína, že LGBTQ+ ľudia sú veľmi rôznorodou sociálnou skupinou, ktorá žije vo všetkých častiach mesta. Mierne odlišne to vidí Roman Samotný z organizácie Queer Slovakia. „Celkovo Staré Mesto je určite viac vyhľadávané LGBTI+ komunitou, a to práve pre jeho kozmopolitný charakter a s tým spojenú aj väčšiu bezpečnosť. Žiaľ, aj tam sa občas vyskytnú homofóbne či transfóbne útoky,“ hovorí. Macko si zas myslí, že príslušníci týchto komunít sú zas viac zastúpení v bytoch, ktoré sú možno menej praktické pre rodiny.

V každom prípade, práve v bratislavskom Starom Meste možno nájsť niekoľko podnikov, orientovaných na túto klientelu. Patria k nim známe kluby ako Apolón alebo Tepláreň. Tieto zariadenia sa nachádzajú relatívne blízko seba, nemusí to ale znamenať nič. Martin Macko je na základe historického vývoja v zahraničí sekptický. Podľa neho boli zlatým obdobím gay štvrtí 70-te roky, kedy ešte vznikali do veľkej miery segregované štvrte gayov a lesieb. Po kríze v súvislosti s epidémiou AIDS, kedy segregácia viedla k pomalšej reakcii spoločnosti, začali aktivisti hľadať spôsoby, ako LGBTQ+ ľudí lepšie začleniť do spoločnosti – a prísne segregované štvrte sa začali transformovať a aj tradičné miesta zoznamovania oslabovať v dôsledku rozvoja online prostredia.

„Aj vzhľadom na vyššie popísaný trend sa nezdá reálne, aby v Bratislave vznikla gay štvrť,“ konštatuje Macko. „Komunita tu nie je dostatočne veľká a navyše značná časť odchádza do akceptujúcejších krajín. Napríklad v Prahe nachádzajú výrazne lepšie podmienky a nemusia riešiť ani jazykovú bariéru. Zároveň potreba zakladať si separátne podniky a služby nie je veľká.“ Mnohé kultúrne podujatia a zoznamovacie akcie sa totiž konajú aj v zariadeniach, ktoré sa neprofilujú týmto smerom.

Roman Samotný sa s Mackom do veľkej miery zhoduje. Taktiež pripomína význam online zoznamovacích aplikácií, uprednostňovanie Prahy alebo Viedne, alebo eventy v podnikoch, ktoré nie sú vyslovene určené pre LGBTQ+ komunitu, ale sú otvorené pre všetkých. Napokon upozorňuje, že návšteva LGBTI+ baru môže byť pre mnohých náročná, keďže ide o určitú formu coming-outu.

Za daných okolností sa teda vznik gay štvrte javí ako nereálny. Je to dôvod pre smútok? Alebo by išlo o niečo, čo by neprinieslo Bratislave, ale predovšetkým jej obyvateľom, zvlášť z LGBTQ+ komunity, neprinieslo žiadne zásadné benefity?

 

Vlajka, vyjadrujúca podporu LGBTQ+ komunite, na jednom z bratislavských domov

 

Gay štvrte v zahraničí a ich vplyv na mestá

Kým v Bratislave existuje len niekoľko zariadení, ktoré sa otvorene hlásia k svojej orientácii na LGBTQ+ klientelu (a v minulosti ich dokonca bolo viac), v zahraničí ide nezriedka o celé štvrte. Najznámejšou je spomínané Castro v San Franciscu, teda v meste, ktoré je asi najviac spájané s bojom za práva gayov a lesieb a patrí k najliberálnejším na svete. Príklady však možno nájsť aj v Európe. Známy je Marais v Paríži, pre Bratislavu je však zaujímavý skôr príbeh oblasti Canal Street v Manchestri vo Veľkej Británii.

Manchester bol kedysi priemyselným titanom a centrom výroby textilu, zvlášť z bavlny. Po Druhej svetovej vojne sa však začala priemyslená výroba v Západnej Európe postupne utlmovať. Na Manchestri sa to v kombinácii s následkami vojny bolestne podpísalo – mesto bolo v hlbokom úpadku, ešte zhoršenom bombovými útokmi írskych extrémistov. Okolie Rochdaleského kanála, ktorý sa tiahne mestom a slúžil k zásobovaniu mistnych fabrík, sa premenilo na tmavé, zanedbané a nebezpečné miesto.

Po roku 1990 sa to však začalo meniť spolu s otváraním prvých „otvorených“ gay barov (dovtedy nemali otvorené výklady), zvyšujúcou sa mierou tolerancie u miestnych zastupiteľov a zlepšujúcou sa legislatívou. Postupne sa začali otvárať ďalšie zariadenia a širšia verejnosť sa so štvrťou zoznámila aj prostredníctvom populárnych seriálov. Z Canal Street a priľahlých ulíc sa oficiálne stala „Gay Village“ a pre transformujúci sa Manchester, ktorý hľadal svoju novú cestu, jednou z najdôležitejších atrakcií.

Canal Street je často prezentované ako príklad, k čomu môže viesť otvorená akceptácia LGBTQ+ komunít. Nielenže to je správne z hľadiska ľudských práv, je to zároveň výhodné aj pre prosperitu mesta. Práve toto je príklad, ako sa dokáže ružová ekonomika podieľať na lepšej ekonomickej úrovni: vzniká množstvo podnikov, pracovných miest, nové typy produktov a rozsiahly cestovný ruch. LGBTQ+ turisti sú významnou skupinou na medzinárodnom turizme a významné miesta, podujatia a atmosféra otvorenosti láka mnoho ľudí do najznámejších destinácií.

Význam tolerancie je taký veľký, že podľa vplyvného urbánneho teoretika Richarda Floridu je kľúčová pre rozvoj miest v 21. storočí. Ich ekonomika je založená na ľudskej kreativite, pre ktorú sú potrebné 3T – technológie, talent a tolerancia. Aby ju bol schopný merať, zostavil vlastné indexy, vrátane „gay-indexu“, merajúceho podiel (nielen) otvorených homosexuálov na obyvateľstve mesta. Ich prítomnosť obrazne vypovedá o otvorenosti sídla a jeho potenciáli pre ďalší rozvoj.

Floridove práce majú radu kritikov, faktom ale ostáva – a ukazujú to aj skúsenosti Bratislavy – že tolerancia vie citeľne ovplyvniť rozvoj miest. Slovenská metropola to mohla vidieť pred niekoľkými rokmi, kedy sa rozhodovalo o novom umiestnení Európskej liekovej agentúry (EMA), mohutnej inštitúcie, v ktorej pracujú stovky špičkových (a vynikajúco platených) expertov. Predtým sídlila v Londýne, no kvôli vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ si hľadala nové miesto.

Slovenská strana tvrdo bojovala, aby EMA získala. Jej prítomnosť by priniesla zvýšenie prestíže Bratislavy a stovky dobre zarábajúcich rodín a odborníkov by mohli prispieť k pozdvihnutiu viacerých aspektov mestského života. Metropola bola technicky na príchod EMA pripravená, zlyhala však (aj) na neochote pracovníkov presídliť sa, a to práve kvôli nízkej tolerancii k LGBTQ+ ľuďom a ich právam. EMA sa presťahovala do liberálneho Amsterdamu.

Existujú tak všetky dôvody, aby mestá veľmi otvorene podporovali bezpečnosť, toleranciu a rešpektovanie ľudských práv. Je všeobecným záujmom, aby sídla prosperovali, pričom dnes sú najcennejšou komoditou talentovaní ľudia a ich nápady. Mnoho z nich patrí aj medzi LGBTQ+ komunitu. Preto je namieste, aby sa cítili úplne akceptovane ako plnohodnotná súčasť širšej mestskej populácie.

 

Slovensko tvrdo bojovalo o umiestnenie Európskej liekovej agentúry v Bratislave v komplexe Westend Plazza, zlyhalo na netolerancii k LGBTQ+ ľuďom. Zdroj: J&T Real Estate

 

Bratislava a jej budúci vývoj

S prihliadnutím na vyššie zmienené poznatky sa ukazuje, že veľa práce ostáva aj pred Bratislavou. Aj keď je vznik celistvej gay štvrte dnes nepravdepodobný, neznamená to, že neexistuje priestor pre rozvoj nových typov podnikania a zdôrazňovania jeho významu. Prvé základy už existujú. „Ružová ekonomika je na Slovensku veľmi v plienkach, v podstate ju trh začína objavovať posledné dva roky,“ hodnotí R. Samotný.

Je to zatiaľ málo. „Máme tu značné rezervy a potenciál rozvoja do budúcnosti,“ pritakáva M. Macko. „Aj v podmienkach dosiahnutia rovnosti a vysokej akceptácie spoločnosti stále bude zo strany LGBTI ľudí záujem o priestory a služby určené pre stretávanie a aktivity len s členmi a členkami svojej komunity (či podskupiny v jej rámci). Je pravdepodobné, že s rozvojom mesta a rastom jeho obyvateľov sa uživí viac podnikov a priestorov pre komunitu.“ Dodáva pritom, že postupne si firmy začínajú uvedomovať, že z LGBTQ komunity pochádza aj mnoho ich zákazníkov, čo vedie k cielenej reklame či produktom. Oproti iným krajinám sme ale pozadu.

Hlavné mesto verbálne snahy o rozvoj bezpečnosti a tolerancie podporuje. „Hlavné mesto realizuje kroky s cieľom zvýšiť bezpečnosť a ochranu práv slabších, a je to aj jedným z cieľov, s ktorými počíta strategický dokument Bratislava 2030 – aby bola Bratislava ešte viac tolerantnejšia, bezpečnejšia a otvorenejšia pre všetkých,“ pripomína Dagmar Schmucková, hovorkyňa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Ako otvorené mesto pre všetkých Bratislava pravidelne podporuje aj podujatia, ktoré prispievajú k vytváraniu spoločenskej a kultúrnej znášanlivosti.“

Magistrát pre zlepšenie bezpečnosti rozširuje počet príslušníkov a hliadok Mestskej polície, v čom plánuje pokračovať. Za ďalšiu prioritu považuje vytváranie podmienok pre „rozmanité kultúrne aktivity, ktoré obohacujú kultúrny život mesta a prispievajú k rešpektujúcemu spolužitiu“, ako aj podporu programov, ktoré prinášajú kultúrnu rozmanitosť. Ako dodáva Schmucková, „...v rámci sociálnej politiky je do roku 2030 plán, aby grantová podpora pre deti a mladých ľudí v ohrození bola tiež zameraná na špeciálne zraniteľné skupiny, pričom medzi takéto počítame aj LGBTI mládež.“

Ide zatiaľ o veľmi nekonkrétne vyjadrenia. Macko si vie predstaviť aj celkom konkrétny projekt. „V súčasnosti v Bratislave potrebujeme vznik komunitného centra pre LGBTI ľudí, ktoré by zastrešovalo poradenské služby, komunitné aktivity, aktivity pre mládež, vzdelávacie aktivity a pod.,“ popisuje. „Spojenie s kaviarňou a priestormi pre menšie verejné podujatia by umožnilo viaczdrojové financovanie. Podobné komunitné centrá sú dnes vo väčšine európskych metropolí (z tých blízkych napr. Viedeň, Praha, Ľubľana, Belehrad). S hľadaním vhodných priestorov sa plánujeme opätovne obrátiť na magistrát Bratislavy.“

Nápady a priestor pre rozvoj tak existujú. Bratislava ich potrebuje realizovať, aby si mohla zlepšiť svoj imidž mesta, kde je vysoká kvalita života. Vo všetkých rebríčkoch je úplne prvým posudzovaným parametrom životnej úrovne bezpečnosť a dodržiavanie ľudských práv. Slovenská metropola (ale aj celé Slovensko) tak musí objektívne a konkrétnym spôsobom zlepšiť prístup, ak sa má posunúť.

 

Dúhový Pride v Bratislave. Zdroj: Pride Košice

 

Záver

Bratislava budúcnosti nemusí byť známa prítomnosťou vlastnej gay štvrte. Napokon, na význam jej prítomnosti sú rozporuplné názory aj priamo v komunite. Kým Roman Samotný z Queer Slovakia by jej vznik považoval za vhodný a podľa neho by prispela k inklúzii v spoločnosti, Martin Macko z Iniciatívy Inakosť naznačuje, že by nemusela byť významne prospešná (a varuje pred vznikom „vyprázdnenej turistickej atrakcie“). Rozhodne však panuje zhoda na dôležitosti širšej akceptácie LGBTQ+ ľudí.

Schopnosť prijímať nové myšlienky, životné postoje, názory a prejavy je už historicky základom úspechu miest – dokonca by sa dalo povedať, že ide o dôvod, prečo mestá vôbec existujú. Odborníci síce v súvislosti s ich vznikom používajú spojenie „pokročilá deľba práce“, v skutočnosti ide ale o čerpanie úžitku z akceptovania talentu, schopností a životnej dráhy iných ľudí. A to zahŕňa aj voľbu partnera a hľadanie životného šťastia. Najvýznamnejšie svetové mestá sú preto spravidla tie slobodnejšie.

Táto úloha tak stojí aj pred slovenským hlavným mestom. Hoci je Bratislava nepochybne otvorenejšia oproti iným regiónom, ani zďaleka nemožno hovoriť o ideálnom stave. Aj tu sa LGBTQ+ ľudia stretávajú s odsudzovaním, útokmi, spoločenským tlakom, neznalosťou, obavami alebo depresiami. Nejde len o individuálny problém, ale aj spoločenský. Namiesto spokojných a šťastných ľudí, ktorí sa budú s omnoho väčšou pravdepodobnosťou podieľať na rozvoji mesta a štátu, vzniká skupina nespokojných, nahnevaných – a ultimátne aj odídených obyvateľov.

Toto si ale nemôžeme dovoliť. Tak ako nie sú nevyčerpateľné prírodné zdroje, tak nie je nevyčerpateľný ani ľudský kapitál. Každý človek, ktorý mal schopnosti a ochotu byť spoločenský prospešný, ale spoločnosť ho sama vyštvala, je obrovskou a zbytočnou stratou. Navyše, nezriedka absolútne nenahraditeľnou.

Bratislava – ak to už nedokáže štát – sa musí stať lídrom boja za širšiu akceptáciu skupín obyvateľstva, ktoré sú označované za „odlišné“. Nejde pritom len o LGBTQ+, ale aj o národnostné menšiny a etniká, prisťahovalcov, náboženské skupiny, ľudí s rozličnými zdravotnými znevýhodneniami, vekové skupiny (či už ide o deti, tínedžerov alebo seniorov) a v neposlednom rade aj o ženy. Je pravda, že v poslednom období zaznievajú aj z bratislavského Magistrátu v tomto smere pozitívne signály, potrebné sú ale ďalšie konkrétnejšie kroky.   

Len tak sa môže z tohto mesta stať skutočný líder v kvalite života, konkurencieschopnosti, inovatívnosti a celkovej vyspelosti. Kľúč k úspechu spočíva v schopnosti prijímať užitočné opatrenia a nedbať pritom na všetky výkriky, pochybnosti alebo odpor. Najmä keď dobre vieme, že ide len o vlastnou neznalosťou poháňané pocity. Lepšie mesto a spoločnosť sa takým spôsobom vybudovať nedá.

 

*Gay štvrť je všeobecné označenie, vychádzajúce z anglického gay village. Myslené sú však aj iné skupiny, ako len gay muži. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.