Adrian Gubčo 21.12.2025 15:05
Vianočný darček pre celé Slovensko: Diaľnica medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou sa otvára, budovala sa 27 rokov
Už o niekoľko hodín bude pre dopravu otvorený diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Jeho realizácia trvala od spustenia prípravných prác neuveriteľných 27 rokov, čo z neho robí najdlhšie rozostavaný diaľničný úsek na Slovensku. Jeho súčasťou je aj tunel Višňové, ktorý sa stane najdlhším diaľničným tunelom v krajine. Otvorením tohto úseku sa dramaticky zrýchli cesta medzi Bratislavou a Košicami.
Zdroj: Daniel Stehlík / TASR, Národná diaľničná spoločnosť
Extrémne dôležitý projekt je konečne dokončený
V priebehu pondelka, 22. decembra 2025, by mala byť po 27 rokoch definitívne ukončená sága výstavby diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Od prvých prípravných prác, spojených s vybudovaním prieskumnej štôlne v osi južnej rúry budúceho tunela Višňové, až dodnes vyrástla celá generácia obyvateľov Slovenska, ktorá počúvala sľuby o včasnom dobudovaní tejto stavby. Konečne sa stávajú realitou.
Realizácia sa začala v roku 1998, po jej dokončení bola realizácia na nejakú dobu utlmená. Následne sa oficiálna výstavba tunela začala poklepaním základného kameňa v roku 2009, hoci práce sa nerozbehli, keďže vybraný PPP partner nevedel zabezpečiť financovanie. Následne sa museli opakovať verejné obstarávania na zhotoviteľa, aby sa mohla stavba reálne začať v roku 2014. Razenie tunela začalo v roku 2015.
Vtedajší zhotoviteľ sa potýkal s množstvom problémov, nakoľko stavba vznikala v mimoriadne zložitom podloží. Na prelome rokov 2018 a 2019 sa práce opäť zastavili, zmluva vypovedaná a potrebné bolo vysúťažiť nového dodávateľa. Ten bol definitívne vybratý až v roku 2021. Potrebné bolo nanovo zrevidovať celý projekt, ktorý by vyriešil problém s odvodňovaním či ostením tunela. Víťazom sa stala renomovaná spoločnosť SKANSKA.
Ani to neznamenalo koniec všetkých komplikácií, keďže nový zhotoviteľ musel odstraňovať nedostatky po predošlom. Úsek sa nepodarilo sprevádzkovať ani na konci roka 2023, ani na konci roka 2024, ako sa pôvodne očakávalo. Napokon bol stanovený termín február 2026. Ako sa dnes ukazuje, tento sa podarilo o pár mesiacov skrátiť. Národná diaľničná spoločnosť ho tak otvára ešte pred Vianocami, čo z neho robí symbolický darček pre celú krajinu.
Ide totiž o mimoriadne dielo s veľkým významom. Úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové má dĺžku 13,5 kilometra, z toho dĺžka tunela je 7.445 metrov. Predpokladá sa, že motoristi, obchádzajúci Žilinu, ušetria 7,87 kilometra cesty. Kľúčová je však časová úspora, ktorá sa odhaduje na približne 15 až 23 minút. To je pomerne dramatické číslo, ktoré výrazne zmení význam tzv. severnej trasy na ceste medzi Bratislavou a Košicami.
Popri tuneli bolo vybudovaných aj osem mostov, pričom najdlhší má viac 947 metrov, ďalší 585 metrov. Vybudovaná bola veľká mimoúrovňová križovatka v Lietavskej Lúčke, ktorá zabezpečuje spojenie so Žilinou. Súčasťou projektu je aj budúce odpočívadlo Turie a stredisko správy a údržby diaľnice.
Presný čas sprevádzkovania úseku nie je presne známy, pravdepodobne to však bude až v pondelkových podvečerných hodinách. Počas dňa bude prebiehať oficiálny program a posledné bezpečnostné kontroly. Dočasne je uzavretý aj úsek D1 medzi Hričovským Podhradím a Lietavskou Lúčkou. Po otvorení nebude sprevádzkovaný výjazd z tunela smerom na Vrútky z dôvodu aktualizovaných bezpečnostných noriem. V priebehu dneška je tunel Višňové otvorený pre verejnosť.
Otvorením nového úseku sa de facto sfunkční obchvat Žiliny a konečne sa naplní aj význam diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý bol doteraz nedostatočne využívaný. To by malo dramaticky odľahčiť mesto, predovšetkým cesty I/61 a I/60 popri Váhu, ako aj cestu I/18 (Košickú ulicu), ktorá funguje ako vnútromestská komunikácia. Prirodzene, uvoľniť by sa mal aj obávaný cestný úsek pod hradom Strečno, známy chronickými zápchami a zlými geologickými pomermi.
Vzhľadom na pozíciu Žiliny v dopravnej kostre krajiny je tak zajtrajšie otvorenie tohto úseku významnou správou pre celé Slovensko. Západ, stred a východ republiky sa k sebe výrazne priblížia, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na ekonomiku krajiny, predovšetkým na cestovný ruch, ale aj priemyselnú výrobu. Celkový prínos sa však ukáže až o niekoľko rokov.
Verejnosť na návšteve v tuneli. Autor: Daniel Stehlík / TASR
Opozícia tunel za úspech nepovažuje
Tunel Višňové nie je úspechom, ale pamätníkom zlyhaní 15 rokov Ficových vlád. Tvrdí to opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) v súvislosti s pondelkovým otvorením tunela. Informovala o tom v nedeľu Jana Matiašová z mediálneho oddelenia PS.
Zbytočné úmrtia na ceste pod Strečnom a fakt, že sedemkilometrový tunel sa staval 27 rokov, nie sú podľa poslanca Národnej rady SR za PS Jána Hargaša dôvodom na oslavy. „Tunel Višňové je pamätníkom nesplnených sľubov, predražovania a zlých rozhodnutí vlád Roberta Fica (Smer-SD). A najmä toho, že diaľnica do Košíc mala byť hotová už v roku 2010,“ uviedol Hargaš.
Upozornil, že tunel sa staval tak dlho, že niektoré jeho časti dnes už nespĺňajú aktuálne bezpečnostné normy. „Zjazd do Vrútok je dnes nepoužiteľný práve preto, že sa medzičasom zmenili stavebné pravidlá. To nie je pokrok, to je hanba,“ dodal.
Člen parlamentného výboru pre financie Štefan Kišš (PS) doplnil, že celý projekt je len ukážkou toho, ako štát dokáže stavby výrazne preplatiť. „Za celý 13-kilometrový úsek vrátane tunela Višňové Slovensko zaplatilo o miliardu eur viac, než malo,“ uviedol Kišš a doplnil, že stavba sa v roku 2014 zastavila, zhotoviteľ bol vyhodený a napokon sa k projektu musel vrátiť, čo stálo štát podstatne viac. „Medzitým sme stratili čas aj peniaze. Zaplatili sme dvakrát za tú istú prácu. A presne preto je rozprávanie o rozostavanom Slovensku mýtus. Realita je rozkradnuté a rozbabrané Slovensko,“ uzavrel Kišš.
To, že motoristi nebudú môcť schádzať z diaľnice priamo do Vrútok, je podľa šéfa rezortu dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD) dôsledkom toho, že cesta bola vybudovaná ešte pred desiatimi rokmi a nespĺňa aktuálne bezpečnostné normy pre diaľničné výjazdy. „Bezpečnostné normy sa vyvíjajú a dnes je norma, že zjazd môže byť až 500 metrov za tunelom. Samozrejme, že existujú výnimky z noriem, ale ide o bezpečnosť. Sme v zimnom období, to znamená, že stopercentne teraz tento zjazd otvorený nebude,“ podčiarkol Ráž. Pripustil, že po skončení zimného obdobia sa začnú kompetentní zamýšľať nad možným riešením tejto situácie.
V tuneli boli nainštalované pokročilé bezpečnostné technológie. Autor: Daniel Stehlík / TASR
Memento do budúcna
Dokončenie tak náročnej stavby je bez ohľadu na politický marketing veľkým úspechom pre zhotoviteľa aj mnohých odborníkov, ktorí sa na príprave a výstavbe tohto projektu podieľali. Na druhej strane, je to skutočne aj ukážka mnohých zlyhaní, ktoré stáli za škandalózne dlhou výstavbou úseku, predovšetkým diaľničného tunelu. 27 rokov je v každom prípade neprimerané číslo. Zodpovednosť stojí na pleciach viacerých politických reprezentácií, ako aj zhotoviteľa, ktorý nebol schopný stavbu dodať v adekvátnej kvalite.
Výstavba tohto úseku by mala ostať mementom aj do budúcna. Slovensko je ešte ďaleko od dobudovania svojej diaľničnej a rýchlostnej siete – dokončená nie je ani kontinuálna diaľnica medzi Bratislavou a Košicami (cez slovenské územie). Na pripravovaných úsekoch bude ešte množstvo tunelov, pričom Višňové nebude najdlhšie. Dlhší má byť tunel Hradište s 8.385 metrami na rýchlostnej ceste R1 a predovšetkým tunel Karpaty s 10.990 metrami na diaľnici D4, teda obchvate Bratislavy.
Je nepredstaviteľné, aby boli tieto úseky dobudované v druhej polovici tohto storočia. Nanešťastie, skúsenosti s náročnejšími stavbami – okrem Višňového je aktuálnou aj otázka úsekov medzi Turanmi a Hubovou a Hubovou a Ivachnovou (ktorý už mal byť dokončený, aktuálne sa ale zdá, že to bude najskôr v polovici roka 2026 kvôli neustálym zosunom) – dávajú málo dôvodov na optimizmus.
Slovensko sa tak pomaly blíži k dobudovaniu kľúčových cestných úsekov, ktoré budú kostrou jeho dopravnej siete. Zajtrajšok bude v tomto procese zásadným míľnikom. K modernej a vyspelej krajine, ktorá má dobudované nielen svoje základné diaľnice, ale má v dobrom stave aj ostatnú infraštruktúru – železnice, nemocnice, školstvo, kultúrne stánky, energetiku a ďalšie – však má aj naďalej takmer nepredstaviteľne ďaleko.
(YIM.BA, NDS, TASR)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
