Author photoMartina Gregová 29.10.2024 19:30

Tradičný urbanizmus nevymrel. Holandské mestečko pripomína historické štvrte, dokončené bolo nedávno

Brandevoort je príkladom súčasnej reinterpretácie historického urbanizmu. Hoci bolo toto mestečko vybudované len nedávno, svojou architektúrou a atmosférou pripomína klasické európske mestá. Na návrhu sa podieľali renomovaní architekti, ktorí sa inšpirovali tradičnými prvkami, no doplnili ich súčasnými vymoženosťami. Holandský projekt otvára otázku, či inšpirácia historickými vzormi nie je cestou k vytváraniu krajších miest.

Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten

Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten

Výstavba holandského mestečka Brandevoort začala v roku 1998, krátko po tom, ako bývalú poľnohospodársku pôdu v okolí obce Mierlo získalo mesto Helmond. Vzniklo predovšetkým z potreby rozširovať holandské mestá a obyvateľom ponúknuť dostatok cenovo dostupného bývania. Urbanistickú štúdiu vypracovala dvojica uznávaných architektov – Rob Krier a Christoph Kohl. Krajinnú zložku projektu navrhol Paul Van Beek.

Na podobe samotných objektov sa okrem spomínaných architektov podieľali aj ďalšie uznávané architektonické štúdiá vrátane lokálnej spoločnosti Scala Architecten. Tá má bohaté skúsenosti s projektami, pre ktoré je príznačná predovšetkým inšpirácia tradičnou architektúrou. K návrhu Brandevoortu prispeli aj študenti z University of Notre Dame School of Architecture, ktorá stále učí architektonickú tvorbu podľa klasických vzorov, a niekoľko ďalších lokálnych štúdií.

Prvá fáza projektu bola dokončená v roku 2007. Rok predtým bola slávnostne otvorená jedna z najvýraznejších budov, ktorou je hlavná železničná stanica. S výstavbou druhej etapy sa začalo v roku 2010 a okolo centrálnej časti, známej ako De Veste (v preklade pevnosť), bolo postupne vybudovaných šesť menších štvrtí: Schutsboom, Brand, Stepekolk, Haaswinkel, Liverdonk, Kranenbroek a De Marke, ktoré pripomínajú klasické holandské predmestia.

Galéria

  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten
  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten
  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten
  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten
  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten
  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten
  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten
  • Zdroj: Christoph Kohl Stadtplaner Architekten

Urbanizmus samotného Brandevoortu vychádza z tradičných holandských opevnených miest, pričom je doplnený o moderné vymoženosti a výdobytky súčasnej doby (solárne panely, podlahové kúrenie a i.). Podľa mnohých odborníkov je Brandevoort dôkazom toho, že princípy tradičného urbanistického plánovania môžu dobre fungovať aj v dnešnej dobe.

Kritici projekt spočiatku označovali skôr za kópiu stredovekých európskych miest, ktorá nemá v súčasnej dobe možnosť uspieť. Veľkú úlohu pritom okrem urbanizmu zohral aj fakt, že značná časť stavieb je inšpirovaná tradičnou brabantskou architektúrou.

Jadro celého mestečka tvorí hlavné námestie známe ako Plaetse. Dominuje mu honosná stavba miestnej tržnice, navrhnutá vo viktoriánskom štýle. V susedstve tržnice preteká umelo vytvorený kanál, ktorý dovolil vzniknúť viacerým malebným mostom aj verejnému priestoru v blízkosti vody. Na námestí bolo navyše umiestnených aj niekoľko sôch z rôznych materiálov.

Historicky pôsobiace námestie lemujú domy v radovej zástavbe, v ktorých okrem obchodných prevádzok či potrebných služieb možno nájsť aj apartmány a úrady. Nechýba tu ani kvalitný mestský mobiliár a dostatok zelene v podobe stromových alejí či kvetinových záhonov.

Urbanistické riešenie Brandevoortu je považované za mimoriadne priateľské voči chodcom a cyklistom, a to aj napriek tomu, že autom sa možno dostať do značnej časti verejných priestorov. Ulice prístupné autám sú navrhnuté tak, aby boli vodiči nútení spomaliť. Veľká časť parkovacích miest je situovaná uprostred jednotlivých blokov, vďaka čomu ostávajú ulice ľahko priechodné.

Jadro v podobe De Veste je obklopené zmieňovanými predmestiami, obsahujúcimi približne 4,4-tisíc rodinných domov a dvojdomov, pričom každá zo štvrtí  má svoju vlastnú identitu. Táto účinne umocňuje rozmanitosť centrálnych zelených námestí. Príznačné pre projekt je veľké množstvo cenovo dostupného bývania. To tvorí takmer 30% z celého projektu. Aj napriek prvotným pochybnostiam sa dnes Brandevoort považuje za úspešný projekt. Väčšina bytov a domov sa predala do niekoľkých dní od zverejnenia ich dostupnosti.

 

 

Princípy, na ktorých projekt stavia, sa do veľkej miery zhodujú s desiatimi bodmi, ktoré v rámci takzvaného Benátskeho listu spísalo niekoľko psychológov architektúry vrátane slovenského experta Michala Matloňa. Cieľom iniciatívy je poukázať na to, ako aj v dnešnej dobe možno kreovať lepšie a krajšie mestá, ktoré budú pozitívne vplývať na našu psychiku.

„Aby sme mohli navrhovať mestá, ktoré sú skutočne dobré pre ľudí, musíme sa obrátiť na vedu, aby sme získali vedomosti o tom, aký dizajn prospieva a aký dizajn ľuďom škodí. Iba tak môžeme vytvárať miesta, ktoré umožňujú fyzický aj psychický rozkvet,“ tvrdí Matloň vo svojom príspevku pre YIM.BA. Na prvé miesto pri návrhu akéhokoľvek mestského prostredia musí byť podľa neho kladený človek a jeho blahobyt.

Architektúra Brandevoortu je navyše do veľkej miery totožná aj s tým, čo Michal Matloň označuje ako ľudské fasády. Jednotlivé fasády sa vyznačujú symetriou, boli navrhnuté v neutrálnych farbách a z prírodných materiálov. Pri ich návrhu architekti nezabudli na jednoduché ornamenty či organické tvary. Všetky budovy, rovnako ako verejné priestory v okolí, boli navyše po vzore stredovekých miest navrhnuté v ľudskej mierke, čo je podľa Matloňa jeden z kľúčových úspechov dobrej architektúry.

Brandevoort otvára množstvo otázok, ktoré nemožno odmietnuť mávnutím ruky. Je v záujme kvality života aj udržateľnosti naozaj najvhodnejšie vrátiť sa k tradičnému urbanizmu a je potrebné definitívne odmietnuť moderný urbanizmus? Vytvára moderná a súčasná architektúra to najpriaznivejšie prostredie pre život ľudí z funkčného i estetického hľadiska? Nebolo by vhodné pri snahe o pokrok pozrieť sa lepšie dozadu?

Nemožno si nevšimnúť, že v Európe silnie hnutie, ktoré otvára podobné témy. Z ich poctivej reflexie by mohli vyplynúť podnety, ktoré posunú naše mestá k lepšej budúcnosti. Slovenské sídla, zdevastované moderným plánovaním a deštrukčnými zásahmi, by mali byť v tomto smere obzvlášť pozorné. 

 

(The Aesthetic City, CKSA, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Kategórie

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube