Adrian Gubčo 29.04.2025 17:00

Svetoznámy urbanista Jan Gehl: Najprv musíte zmeniť zmýšľanie ľudí, až potom môžete zmeniť mesto

Dánsky architekt a urbanista Jan Gehl patrí k najvplyvnejším expertom na mestá na celom svete. Jeho myšlienky o „mestách pre ľudí“ našli široký ohlas a stávajú sa podkladom pre tvorbu nových štvrtí vrátane bratislavských. Do slovenskej metropoly zavítal viackrát, naposledy počas minulého roka, keď bol hosťom na konferencii Start with Children. Portálu YIM.BA poskytol exkluzívny rozhovor.

Zdroj: YIM.BA, Corwin

Jan Gehl vyštudoval architektúru na Kráľovskej dánskej akadémii výtvarných umení. Doštudoval v čase, keď urbanistickej tvorbe dominovali modernistické myšlienky, založené na oddeľovaní funkcií (bývania, práce alebo rekreácie) a preferovaní automobilovej dopravy. Pod dojmom návštev tradičných talianskych miest aj rozhovorov s manželkou sociologičkou však dospel k záveru, že ide o nevhodný prístup k tvorbe mestského prostredia.

Nasledujúce desaťročia preto rozvíjal myšlienky o „mestách pre ľudí“, založených na rešpektovaní ľudskej mierky zástavby alebo verejných priestorov, preferencii pešieho pohybu či návrate k tradičným modelom mestského urbanizmu. Prvé realizácie v Kodani sa stretli s obrovským úspechom, vďaka čomu postupne vybudoval konzultačnú spoločnosť, ktorá radila mestám na celom svete.

Dnes sa už Jan Gehl z firmy stiahol, stále však energicky hovorí o tom, ako tvoriť lepšie miesta pre život. Jeho idey sa pretavili do podoby plánovaného projektu Palma v Novom Meste a s developerom Corwin spolupracuje ako poradca aj pri iných zámeroch. Bratislavu tak navštívil viackrát, pričom vystúpil aj verejne. Prítomným pripomínal význam rešpektovania ľudskej fyziológie i psychológie pri tvorbe mesta.

Adrian Gubčo: Po mnohých dekádach vidíme posun od modernistického urbanizmu späť k tradičnejšej tvorbe mesta, aspoň v Európe. Keď sa však na to pozrieme z globálneho hľadiska, nie je to skôr výnimka ako pravidlo?

Jan Gehl: Čelíme obrovskej výzve v podobe veľmi rýchleho rastu miest v mnohých krajinách tretieho sveta, čo prinesie rozsiahlu novú výstavbu. Ak sa ale pozriete na favely a neformálne osídlenia, sú to veľmi dobré urbanistické príklady s ulicami a námestiami, ktoré sú veľmi dobre organizované a v skutočnosti veľmi pekné, až na to, že sú chudobné. Na druhej strane, mnohokrát, keď nové štvrte vytvoria moderní plánovači a postavia výškové budovy alebo čokoľvek iné, dopadne to oveľa horšie.

Výskum, ktorý sme ja a mnoho ďalších ľudí zrealizovali, sa týka nedostatkov týchto modernistických myšlienok a masovej produkcie výškových budov. Viem, že tento výskum je veľmi rozšírený po celom svete. Keďže sme videli zmenu myslenia v mnohých európskych mestách, v Austrálii, na Novom Zélande aj na iných miestach, dúfam, že sa vďaka tomu podarí zaviesť iný druh urbanistického myslenia aj v mnohých rýchlo rastúcich mestách.

Jedným z aktuálnych trendov v niektorých krajinách, napríklad vo Švédsku, sú aj výzvy k návratu k tradičnejšej architektúre. Myslíte si, že súčasná architektúra a tradičný urbanizmus môžu skutočne koexistovať a vytvoriť krásne mestá?

Rozhodne. Myslím si, že napríklad nový urbanizmus je spojený s množstvom skvelých urbanistických nápadov, ale nemyslím si, že na to, aby ste boli šťastní, musíte mať na domoch staromódne ornamenty. Existuje veľa príkladov veľmi peknej modernej architektúry.

Architektúra nemá nič spoločné s urbanistickými princípmi. Dnes môžete ľahko postaviť mestské domy moderným spôsobom pre súčasné rodiny a funkcie bez toho, aby boli klasicistické, gotické alebo čokoľvek iné. Nemyslím si, že by ste to mali robiť.

Dnes môžeme postaviť veľa pekných vecí. Dnes potrebujeme úplne iné materiály, aby sme boli udržateľnejší a aby sa domy stavali takým spôsobom, že ich môžeme rozobrať a znovu použiť materiály. Existuje veľa nových požiadaviek na architektúru, kde nemôžete len reprodukovať staré modely a povedať, vráťme sa k starým časom. Staré časy sú preč.

Projekt Palma sa do veľkej miery opiera o myšlienky Jana Gehla. Zdroj: Corwin

Z vašej skúsenosti, aký je najbezpečnejší spôsob, ako presvedčiť verejnosť o prechode od automobilizmu k podpore miest pre ľudí? Voči podobnému kroku existuje vždy odpor.

Pracoval som 50 rokov v 300 mestách a v každom jednom povedali, že tu milujeme autá viac ako inde. Že sme špeciálny prípad. Takéto myšlienky tu nikdy nemôžete predstaviť. A potom sme to urobili.

Nikdy nemôžete žiadať o niečo, čo ste nikdy nevideli. V mnohých mestách sú ľudia presvedčení, že existuje len jeden model. Moja skúsenosť je, že keď im ukážete, že na iných miestach robia toto a toto, tak si ľudia povedia: „Hej, to vyzerá celkom zaujímavo. Nikdy som na to nepomyslel“. Je to ako keď idete za dieťaťom a spýtate sa ho na vianočné priania, vie ukázať len na veci, ktoré už videlo. Nemohlo povedať, že chce skateboard, kým ho nevymysleli. Ak mu ale ukážete skateboard, už bude vedieť. Takže je to do značnej miery otázka informácií.

Vždy som hovoril, že treba zmeniť zmýšľanie. Práve na tom som pracoval, že som poskytoval výskum a menil pohľad na veci. Keď zmeníte zmýšľanie, môžete zmeniť mestá. To sme urobili v Kodani, Melbourne, Sydney, New Yorku a na iných miestach. Vyžaduje si to veľa práce, informovať ľudí a ukázať im, čo robia na iných miestach. Ja som napísal všetky tieto knihy, ktoré sú vydané v 42 jazykoch a mali celkom veľký vplyv. Predtým, ako môžete projekt realizovať, musíte ovplyvniť ľudí. Ak projekt len zrealizujete, všetci povedia: „Hej, čo je toto?!“

Vo svojich prednáškach hovoríte o význame súvislých chodníkov. Prečo sú také dôležité?

Pretože moje vnúčatá môžu chodiť do školy pešo. Starší ľudia sa môžu prechádzať po meste bez toho, aby ich stále naháňali autá.

Ďalšia vec je, že v Charte ľudských práv OSN nikde nie je napísané, že keď Mercedes príde na roh ulice, môže ísť voľne, priamo, vpravo alebo vľavo. To je niečo, čo vymysleli dopravní inžinieri. A my to môžeme prehodnotiť a povedať, že možno je to nesprávna priorita. Môžeme povedať, že máme inú prioritu - myslíme si, že starší ľudia a školáci by mali mať prednosť pred autami, áno.

Gil Peñalosa povedal, že ak vo svojom meste nevybudujete kompletnú cyklistickú infraštruktúru, nemali by ste ju budovať vôbec. Súhlasíte?

Áno. Súhlasím, že to musíte brať vážne, inak by to mohlo byť veľmi nebezpečné. Ak je niekde trochu infraštruktúry, potom žiadna a potom zase nejaká...

V roku 2005 som pracoval v Londýne. Navrhol som, aby sme v správe napísali, že odporúčame, aby v Londýne nebola povolená žiadna cyklodoprava predtým, ako by bola vybudovaná primerane bezpečná cykloinfraštruktúra. Potom prišiel Boris Johnson a nič sa nestalo. Naozaj si myslím, že polovičaté opatrenia môžu byť nebezpečnejšie.

Majte na pamäti, že to je to najlacnejšie, čo môžete urobiť. Ak chcete vybudovať infraštruktúru, ktorá je lacná, je to cyklistická infraštruktúra a infraštruktúra pre chodcov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.