Simona Schreinerová 25.04.2025 15:30

Suburbánne monštrum stále živé. Park City Living sa blíži k výstavbe, prinesie vznik satelitného mesta

V ostatných rokoch zaznamenala Bratislava výrazný rozvoj, no dynamika výstavby je ešte intenzívnejšia v priľahlých oblastiach. Dôvodom nie je nezáujem o život v hlavnom meste, ale skôr nedostatok cenovo dostupného bývania, ktorý núti mnohých obyvateľov hľadať nové domovy v blízkych obciach. Jeden z najväčších projektov v tomto smere sa pripravuje v Chorvátskom Grobe.

Zdroj: Siebert + Talaš / EIA

Rezidenčná zóna Park City Living investora Alizé Property a.s. je naplánovaná neďaleko Bratislavy, v obci Chorvátsky Grob. Nachádzať sa bude južne od existujúcej zástavby obce a severne od existujúceho hospodárskeho areálu v lokalite Triblavina. Južná časť územia bude susediť s vodným tokom Čierna Voda, západná časť s poľnohospodársky využívanými plochami. Východná a juhozápadná časť pozemkov je v kontakte s udržiavanými plochami, určenými pre budúcu zástavbu.

Projekt má za sebou posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od marca 2021. Keďže ide o masívny projekt, potrebné bolo kompletné posúdenie, teda aj správa o hodnotení (tzv. veľká EIA). V súčasnosti je proces ukončený, ale záverečné stanovisko ešte čaká na nadobudnutie právoplatnosti.  

Urbanistický koncept pripravovaného projektu Park City Living – Rezidenčná zóna VII.A ráta s výstavbou kompaktného polyfunkčného územia s prevažne obytnou funkciou na okraji obce Chorvátsky Grob, konkrétne časti Čierna Voda. Urbanisticko-architektonickú štúdiu projektu spracovala kancelária Siebert + Talaš.

Urbanistické riešenie stojí na dvoch základných typoch zástavby. Prvú budú tvoriť sekciové bytové domy, ktoré budú vytvárať otvorené, resp. polootvorené obytné v bloky. V nich sa budú nachádzať plochy zelene, priestory pre komunitné záhrady, pre rekreáciu a relax s detskými ihriskami a športoviskami. V parteri objektov bude občianska vybavenosť.

Hlavný kompozičný prvok zástavby bude tvoriť komunikačná os budúcej ulice Javorová alej, pozdĺž ktorej budú radené sekciové domy. Podlažnosť tejto časti je navrhnutá s piatimi alebo štyrmi nadzemnými podlažiami (NP), a jedným ustúpeným podlažím.

Druhou formou majú byť bodové bytové domy so štvorcovým pôdorysom, zoskupené do menších celkov so spoločnou podzemnou garážou. Pri ich spájaní do dvojíc a štvoríc vznikne priestor na predzáhradky a plochy zelene individuálnej rekreácie. Od ostatných verejných priestorov a verejných komunikácií budú oddelené výškovo, hmotami zelene a prvkami drobnej architektúry (oplotenie, zábradlia).

Celé územie prepojí nový líniový verejný park, ktorý bude zároveň hlavným kompozičným prvkom tejto časti zóny. Objekty budú mať štyri NP, resp. štyri plus ustúpené NP. Projekt počíta s občianskou vybavenosťou v podobe rôznych prevádzok, ako napríklad lekáreň, drogéria, reštaurácia, ambulancia, kaviareň či fitnescentrum.

Zároveň sa uvažuje s výstavbou základnej školy s kapacitou približne 900 žiakov, ktorú bude tvoriť centrálne komunikačné jadro, prepojené so štyrmi bočnými krídlami – výučbovými, administratívnymi a športovo-stravovacími. Má ísť o objekt s troma NP, v suteréne budú garáže a technické zázemie. V areáli školy sa počíta s vybudovaním detských a športových ihrísk, altánku, plôch pre pestovanie kvetín, zeleniny, bylín, okrasnej zelene a pod.

V lokalite vznikne aj materská škola s ôsmimi triedami. Bude to prízemná budova s ustúpeným podlažím. Priestory pre škôlku sa budú nachádzať aj v rámci polyfunkčnej zástavby pozdĺž hlavnej ulice. Celkovo by sa malo vytvoriť miesto pre 176 detí. Verejnosť aj škola budú môcť využívať športový areál s vonkajšími ihriskami, ktorého zázemie bude riešené formou malej stavby v štýle kiosku.

Daná etapa zámeru v zmysle dokumentácie EIA prinesie približne 3.068 bytov pre takmer 7.400 obyvateľov, čo je približne súčasná oficiálna populácia Chorvátskeho Grobu. Zóna bude obsahovať celkovo 5.010 parkovacích stojísk, z toho 4.874 má byť umiestnených v podzemných parkovacích garážach a v parkovacom dome. Na povrchu terénu je navrhovaných 136 parkovacích stojísk.

Keďže bol proces EIA ukončený iba nedávno a rozhodnutie ešte nie je právoplatné, nedá sa očakávať, že by výstavba začala skôr ako o dva až tri roky.  Celkové predpokladané náklady stavby sú 250 až 300 miliónov eur.

Zdroj: Siebert + Talaš / EIA

Ako uvádza predkladateľ zámeru, z hľadiska funkčného riešenia by malo ísť o sebestačný urbanistický celok, ktorý nebude zaťažovať existujúcu infraštruktúru obce Chorvátsky Grob. Naopak, rozšíri ponuku bývania aj služieb a prispeje k polycentrickému rozvoju suburbánneho prostredia regiónu. Ide však o obmedzený pohľad, neberúci do úvahy širšie súvislosti. 

Park City Living VII.A bude svojím rozsahom v podstate ďalšou obcou. Treba zároveň pripomenúť, že ide o súčasť širšieho zámeru, ktorého súčasťou majú byť ďalšie obytné súbory, vybavenosť, logistické centrá a infraštruktúra. Investor hovorí až o 50-tisíc obyvateľoch (kam ale ráta aj zamestnancov či návštevníkov). V tomto prípade už možno hovoriť o stredne veľkom slovenskom meste. 

Z pohľadu Bratislavy ide o obrovskú komplikáciu. Nech už je dôvod bývania na predmestí akýkoľvek, väčšina ľudí pravidelne dochádza do metropoly, či už za prácou, do školy, na krúžky alebo za kultúrou a voľnočasovými aktivitami. Tým samozrejme vzniká najmä problém s dopravou, najmä v čase dopravných špičiek, a tiež problém s parkovaním. Navyše infraštruktúra v rozrastajúcich sa obciach je často nedostatočná, najmä z pohľadu školských zariadení. Pokryť potreby rýchleho a enormného prírastku nových obyvateľov nedokáže žiadna obec.

Situácia sa v najbližších rokoch zrejme nezmení, nakoľko v Bratislave stále chýba cenovo dostupné bývanie. Napriek určitým iniciatívam zo strany mesta aj štátu v oblasti rozvoja nájomného bývania zostáva dominantným najmä súkromný developerský sektor, ktorý reaguje na aktuálne podmienky. O skutočne dostupnom bývaní v slovenskej metropole tak zatiaľ hovoriť nemožno. 

Preto sa môže mesto pripraviť na obrovské problémy. Desiatky tisíc nových obyvateľov predmestí, prípadne vysťahovalcov z Bratislavy, sa budú musieť prepravovať. Vzhľadom na absenciu železničných tratí to bude najmä autami a v menšej miere autobusmi. Budú využívať mestské služby, pričom je možné, že dane budú platiť skôr v Chorvátskom Grobe. Okrem toho dôjde k záberu pôdy, ohrozeniu vodných zdrojov, narušeniu biodiverzity či k sociálnym problémom.

Suburbánne, resp. predmestské obce nezriedka doslova parazitujú na blízkom mestskom jadre. Park City Living nebude výnimkou. Ide o priamy rozpor so všetkými víziami mesta o udržateľnom rozvoji, zameranom dovnútra, pri ktorom sa neničí zeleň, šetria sa zdroje a zefektívnňuje využitie priestoru. Nanešťastie, pravdepodobnosť, že sa tento zámer podarí zastaviť, sa pomaly rozplýva.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.