Martina Gregová 14.06.2023 20:00

Rekonštrukcia namiesto novostavby: Popredná technologická firma obnovila industriálnu pamiatku

Mnohé významné a úspešné firmy v súčasnosti uprednostňujú pri výbere svojho sídla rekonštrukcie pred novostavbami. Jedinečná architektúra bývalých priemyselných objektov ich predurčuje vytvoreniu priestorov s neopakovateľnou charizmou, ktoré sú navyše lepšie zapojené do miestneho života a environmentálne zodpovedné. Príkladom je znovuoživenie elektrárne St. James v Singapure. 

Autor: Finbarr Fallon

Elektráreň St. James bola prvou stavbou svojho druhu, ktorá bola postavená v Singapure, a istý čas bola aj jedinou uhoľnou elektrárňou v tomto mestskom štáte (hoci vtedy bol ešte súčasťou Malajzie). Od roku 1926 zásobovala elektrinou neďaleký prístav aj okolité priemyselné areály, lodenice či rezidenčné oblasti. 

Svoju primárnu funkciu však budova prestala plniť už v 70. rokoch minulého storočia. Po vyradení z prevádzky dlhé roky slúžila ako sklad, a neskôr sa stala centrom nočného života. V roku 2009 bola budova bývalej elektrárne vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V posledných rokoch prebiehala rozsiahla rekonštrukcia tejto výnimočnej priemyselnej budovy a od roku 2022 sa stala globálnym sídlom technologickej spoločnosti Dyson.

Za rozsiahlym projektom stojí architektonické štúdio M Moser Associates. Návrh rešpektuje existujúcu architektonickú hodnotu objektu a snaží sa ťažiť z priestorovej aj materiálovej výnimočnosti tejto priemyselnej budovy.  

Technologická firma netají, že pôvodne vyzerali úvahy o novom sídle inak. „To, že sme našli miesto pre naše nové sídlo, bola v podstate náhoda. Nebolo by to však možné bez štedrosti a vízie spoločnosti Mapletree a vytrvalej podpory singapurskej vlády. Je nám cťou byť správcami tejto budovy, ktorej bohatá história a architektonické dedičstvo nám poslúžia ako najinšpiratívnejšie pozadie pri presadzovaní revolučných nových technológií,” tvrdia zástupcovia spoločnosti Dyson. 

Ústredným bodom celého návrhu sa stala rekonštrukcia bývalej turbínovej haly. Vďaka jej veľkorysým priestorovým možnostiam navrhli architekti v tejto časti elektrárne honosne pôsobiace štvorpodlažné átrium, ktorému dominuje monumentálne točité schodisko. Lemované je sériou kancelárií, laboratórií a spoločenských priestorov, ktoré sú navrhnuté tak, aby zamestnancom firmy Dyson poskytovali súkromie aj možnosti pre spoluprácu. Miestnosti situované v najvyššom podlaží navyše disponujú východom na strešnú terasu, ktorú zamestnanci využívajú na oddych aj na budovanie komunity.

Riešenie celého interiéru je akousi pripomienkou pôvodnej funkcie budovy. Pracovníci a návštevníci môžu túto skutočnosť vnímať najmä pri pohľade na všadeprítomné čierne oceľové konštrukcie striech či na zachované stĺpy pôvodného skeletu budovy. Interiéru dominuje pohľadový betón, tmavý kameň, drevo a čierny kov. V mnohých častiach budovy boli navyše odhalené tehlové stropy či steny, a to so zámerom poukázať na priemyselné dedičstvo objektu. „Betónové podlahy a čierny kov hovoria o minulosti budovy, zatiaľ čo technické materiály ako polykarbonát, kovová sieť a zrkadlové obklady ohlasujú jej novú budúcnosť," uvádzajú architekti.  

Okrem toho bol dizajn vnútorných priestorov navrhnutý podľa štandardu Green Mark Platinum. Budova využíva inteligentné technológie aj stratégie na znižovanie spotreby energie. Monitorovanie kvality vzduchu a nastaviteľný nábytok navyše podporujú pohodlie a zvyšujú produktivitu zamestnancov.

Projekt obnovy elektrárne St. James je jedným z mnohých príkladov toho, ako možno pristupovať k priemyselnému dedičstvu našich miest. Nie je pritom prekvapením, že v objekte bývalej elektrárne vzniklo práve sídlo významnej firmy. Vysoké stropy, ľahké kovové konštrukcie a bohaté proporcie jednotlivých hál - to všetko môžu ponúknuť často nevyužívané priemyselné budovy. Ide zároveň o predpoklady, ktoré ich predurčujú k tomu, aby sa z nich stali nové kancelárske, výstavné či obchodné priestory. Viaceré úspešné spoločnosti takéto budovy využívajú cielene, aby deklarovali svoju ekologickú orientáciu. 

S cieľom naplno využiť potenciál priemyselných budov vznikol napríklad aj projekt EPo1 v českom meste Trutnov či veľkolepý projekt Battersea v Londýne. Bývalé elektrárne sa tak znovu zapojili do mestského života a získali späť svoje významné postavenie v rámci urbanizmu miest.  

V slovenskom kontexte nemožno nespomenúť bratislavskú Jurkovičovu tepláreň, ktorej obnova v réžii Penta Real Estate (dnes budovu prebralo Alto Real Estate) sa stala jedným z najúspešnejších projektov v metropole aj na celom Slovensku. Bratislava však má aj iné architektonicky hodnotné objekty, ktoré by pri troche šťastia mohol čakať rovnako pozitívny koniec.  

Za zmienku stojí napríklad areál Dynamit Nobel, v ktorom sa nachádza budova bývalej teplárne (Tepláreň III) aj budova bývalého cukrovaru, stojaca hneď oproti. Napriek zanedbanému areálu alebo značnému znečisteniu okolia budovy sa však pred časom našiel investor, ktorý deklaruje plány na jej rekonštrukciu. Elektráreň III – prevádzková budova (teda nie úplne celý objekt) by sa mala v horizonte niekoľkých rokov premeniť na administratívno-prevádzkovo-skladové centrum spoločnosti Mikona. Zámer má aktuálne vydané kladné záväzné stanovisko Hlavného mesta. 

Azda sa tak aj v Bratislave schyľuje ku vzniku ďalších atraktívnych projektov, ktoré dokážu, že špičkové firemné priestory sa dajú vybudovať aj v rámci existujúcich stavieb. Ich plošná deštrukcia v minulosti priniesla mnoho chýb, ktoré sa teraz aspoň v malom naprávajú. 

 

(M Moser Associates, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.