Adrian Gubčo 13.02.2026 14:37

Miliarda eur do rozvoja infraštruktúry: Hlavné mesto pripravuje veľké projekty, dúfa v európsku podporu

Bratislava čelí veľkému investičnému dlhu, ktorý je výrazne viditeľný v dopravnej infraštruktúre, resp. v infraštruktúre mestskej hromadnej dopravy. Na viacero strategických zámerov už má pripravené projekty, prípadne je schopná v krátkom čase vyhlásiť súťaže na zhotoviteľov či dodávateľov. Problémom je však nedostatok finančných zdrojov, ktoré by mesto chcelo riešiť prostredníctvom eurofondov.

Ilustračné zábery. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Vallo hľadá európske peniaze

Hlavné mesto Slovenska už dlhodobo realizuje najvýznamnejšie investičné projekty prostredníctvom európskych zdrojov. Len vďaka tomu bolo možné zmodernizovať viaceré električkové trate alebo vybudovať úplne novú do Petržalky. Eurofondy sa podieľali aj na financovaní modernizácie vozovní, výstavbe trolejbusových tratí, nákupe električiek a dokonca aj na rekonštrukcii viacerých verejných priestorov. Dôvodom sú nízke príjmy samosprávy.

Ďalší rozvoj mobility tak závisí od dostupnosti európskych zdrojov. Naznačuje to aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý oznámil, že sa v priebehu včerajška stretol s výkonným podpredsedom Európskej komisie pre kohéziu a reformy Raffaelem Fittom. „Hlavnou témou boli, samozrejme, eurofondy, ktoré sú pre kvalitu života a rozvoj infraštruktúry v Bratislave nesmierne dôležité,“ uviedol Vallo.

Ako pokračuje primátor, v posledných rokoch sa preinvestovali z eurofondov stovky miliónov eur. „Za predošlých 7 rokov to bolo 430 miliónov eur, zatiaľ čo v porovnateľnom období predtým to bolo iba 230 miliónov eur,“ približuje Vallo. „Komisára Fitta som pri tejto príležitosti informoval, že máme zároveň pripravené ďalšie projekty za viac ako miliardu eur, mnohé z nich pripravené prakticky na okamžitú realizáciu.“

Zámery, o ktorých Vallo hovorí, sa týkajú predovšetkým rozvoja mestskej hromadnej dopravy. Bratislava má skutočne zásobník projektov, viacero je vo vysokom štádiu prípravy. Bez eurofondov nemôže dúfať, že ich niekedy zrealizuje. Komplikáciou je, že potrebné zdroje zatiaľ neboli pre Hlavné mesto alokované, keďže mesto i DPB už takmer všetky financie vyčerpali.

Vallo ale dúfa, že sa naskytne príležitosť pre poskytnutie ďalších zdrojov. „V prípade, že by Slovensku hrozilo prepadnutie prostriedkov EÚ, stačí alokáciu presmerovať do Bratislavy a vieme ich efektívne využiť. Vďaka zmenám, ktoré sme zaviedli v príprave eurofondových projektov, totiž patrí Bratislava medzi najpripravenejšie samosprávy na Slovensku,“ konštatuje. Aktuálne programové obdobie končí na konci roka 2027.

Okrem mobility by primátor rád videl aj financie na výstavbu asi tisícky nájomných bytov. To však predpokladá, že Európska komisia presunie financie aj na podporu dostupného bývania.

Rozvoj verejnej dopravy je do veľkej miery závislý od eurofondov. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Pripravených je množstvo projektov

Čo sa týka konkrétnych projektov, pre podporu udržateľnej mobility v Bratislavskom samosprávnom kraji bolo vyčlenených 282.304.456,43 eur, z toho do Bratislavy smerovalo 135.290.767 eur, prefinancované boli aj dva projekty z predošlého obdobia (dokončenie Petržalskej radiály a modernizácia depa Krasňany).

Podané boli žiadosti o podporu pre tri projekty – nákup desiatich obojsmerných električiek o dĺžke 32,5 metrov, modernizáciu Ružinovskej radiály a modernizáciu depa Jurajov dvor (vypracovanie projektovej dokumentácie). Pre prvý projekt, na ktorý pôjde z eurofondov 30.922.227 eur (plus zo štátneho rozpočtu 5.456.864 eur), už bolo zazmluvnené financovanie, na zvyšné sa očakáva podpis zmlúv v dohľadnej budúcnosti.

Ako upozorňuje portál iMHD, pôvodne bol v septembri 2025 zazmluvnený zámer na modernizáciu depa Jurajov dvor za 29.852.000 eur, v októbri bol ale uprednostnený nákup električiek.

Financovanie zatiaľ nemajú zabezpečené ďalšie strategické projekty Dopravného podniku Bratislavy s nákladmi približne 910 miliónov eur, z toho asi 780 miliónov sú projekty, ktoré možno začať realizovať v podstate okamžite. Ostatné sú realizovateľné do konca roka 2029. O týchto zámeroch informuje materiál, ktorý bude predložený na februárové rokovanie mestského zastupiteľstva

Na realizáciu sú pripravené najmä projekty modernizácie depa Jurajov dvor za asi 117 miliónov eur, nákup 60 obojsmerných električiek do 49 metrov za viac ako 404 miliónov eur, nákup 10 obojsmerných električiek dĺžky 32,5 metrov za takmer 39 miliónov eur, nákup 20 jednosmerných električiek dĺžky 32,5 metrov za viac ako 71 miliónov eur, nákup 130 kĺbových autobusov s CNG pohonom za takmer 57 miliónov eur, nákup 40 kĺbových elektrobusov za 36 miliónov eur a infraštruktúra elektrobusov za bezmála osem miliónov eur.

Zásobník projektov, ktoré by mohli byť dokončené do konca roka 2029 je ešte rozsiahlejší. Sú medzi nimi modernizácie električkových tratí pri Kuchajde, na nábreží alebo na Račianskej radiále, modernizácie trolejbusových tratí na Hlavnej stanici, na Kolibe, na Slovinskej – Rožňavskej alebo Trenčianskej – Miletičovej. DPB a mesto chcú realizovať aj nové trolejbusové trate z autobusovej stanice k novému SND alebo z Trenčianskej na Hraničnú.

Okrem toho sa plánuje aj dokumentácia pre budúce depo v Boroch, servisná hala pre dráhové vozidlá v Jurajovom dvore, výstavba plniacej vodíkovej stanice, modernizácia viacerých meniarní, modernizácia trakčných káblov, zvyšovanie bezpečnosti električkových tratí na priechodoch či priecestiach alebo nákup vozidla pre údržbu električkových a trolejbusových tratí.

Ako uzatvára iMHD.sk, ďalšie projekty sa nachádzajú v Bratislavskom kraji, ale mimo Bratislavu. Alokované na ne boli prostriedky vo výške 63.559.000 eur. Patria k nim prestupné uzly, budovanie záchytných parkovísk a zastávok, rozvoj udržateľnej mobility či vývoj mobilnej aplikácie IDS BK. Tieto by mali byť realizované v najbližšej dobe.

Mesto pripravuje veľa projektov, ktoré budú potrebovať financie z externých zdrojov. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Stále to nestačí 

Ako sa teda ukazuje, Bratislava by mohla v prípade zisku potrebných financií dramaticky zvýšiť kvalitu verejnej dopravy. Zmodernizované by mohli byť prakticky všetky električkové trate, po meste by premávali takmer výlučne moderné, nízkopodlažné električky, rozšírila a skvalitnila by sa trolejbusová sieť a zlepšila údržba vozidiel MHD. Toto všetko by veľmi teoreticky mohlo byť realitou do roku 2029.

Pre kvalitu mobility aj života v meste by to bol obrovský skok. Dnes sa ešte vcelku bežne objavujú názory, že kvalita MHD v Bratislave je nedostatočná, pričom kritici poukazujú na zastarané dopravné prostriedky, nevhodné prestupy, nedostatočné frekvencie, nízku rýchlosť či zanedbané trate. Za takmer miliardu eur by sa dali tieto nedostatky výrazne zmierniť a urobiť argument o nekvalite verejnej dopravy by sa stal do veľkej miery irelevantným.

To však neznamená, že by bola mobilita v metropole vyriešená. Zásobníky neobsahujú projekty nových električkových tratí, najmä v downtowne, na Mlynských Nivách, v Podunajských Biskupiciach a Vrakuni, prípade predĺženie Dúbravsko-karloveskej radiály do Borov či Ružinovskej radiály na letisko. Keďže sa týkajú Hlavného mesta DPB, ich súčasťou nie je ani modernizácia železničných tratí, výstavba TIOPov alebo vznik vysokorýchlostnej železnice.

To všetko sú ďalšie miliardy eur, ktoré sú potrebné na dosiahnutie naozaj špičkovej kvality verejnej dopravy a všetkých jej druhov. Je otázne, či a ako dlho budú takéto zdroje dostupné. Dnes začína byť očividné, že Slovensko urobilo v mnohých ohľadoch chybu, že sa v minulosti nesústredilo vo väčšej miere na investície do infraštruktúry, ktoré by uprednostnilo pred sociálnymi programami. Dnes by mohlo mať oveľa efektívnejšiu ekonomiku – a s ňou aj viac zdrojov na ostatné potreby.

(YIM.BA, iMHD.sk)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.