Adrian Gubčo 03.05.2025 19:36

Menej je viac. Dobre navrhnuté mestá dokazujú, že kvalita života a bohatstvo sú rozdielne pojmy

K hlavným meradlám vyspelosti štátu či mesta patrí nezriedka výška hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. Ide o ekonomický ukazovateľ, ktorý v princípe udáva bohatstvo sledovanej jednotky. Pre mnohých ide o jediné dôležité číslo, ktorého zvýšenie je absolútnou prioritou. V skutočnosti ale nemusí nič vypovedať o skutočnej kvalite života.

Ilustračný záber - Antverpy. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Čas od času sa v internetovom priestore objavia provokatívne diskusie so zaujímavými otázkami. Na platformách ako X alebo Threads sa pravidelne vedú debaty o tom, či je kvalita života vyššia v USA alebo v Európe. V jednej z nich bolo napríklad do kontrastu postavené francúzske mesto Bordeaux s americkým štátom Mississippi. Autor porovnania kritizoval pohľad amerických konzervatívcov, podľa ktorých je Mississippi bohatšie.

Formálne majú konzervatívci pravdu. HDP na obyvateľa je v USA skutočne vyššie ako vo Francúzsku. Podstata diskusie však nie je založená na číslach, ale na živote, ktorý si vedia obyvatelia týchto častí sveta dovoliť. Neprekvapivo, diskusia priniesla stovky odpovedí s rozličnými pohľadmi.

Kým niektorí obhajovali americký pohľad s argumentami, že verejná doprava je pre „lúzrov“, európske domy sú malé a Európania majú horšie domáce spotrebiče, iní sa týmto názorom vysmievali. Pripomínali, že Bordeaux je nádherné a výborne fungujúce mesto s ideálnou klímou, vynikajúcou gastronómiou, bohatými kultúrnymi tradíciami a uvoľneným spôsobom života. Ďalší dodávali, že mnoho z týchto bodov platí pre Európu ako celok.

Náhodná diskusia kdesi na sociálnej platforme nie je pre nás irelevantná. Do veľkej miery odzrkadľuje dva konfliktné pohľady na spôsob života, ktoré sa citeľne dotýkajú verejných politík kdekoľvek vo svete – vrátane Slovenska. Tieto pohľady zároveň súvisia s prerozdeľovaním zdrojov a ich investovaním, čo má priamy dosah na životnú úroveň. 

Kým americký pohľad je viac individualistický a podporuje rozhodovanie každého jednotlivca o využití jeho príjmov, európsky je viac kolektivistický. Väčšia časť toho, čo Európan vyprodukuje, ide na rozvoj spoločných statkov, či už ide o rozvoj sociálnych systémov alebo verejnej a dopravnej infraštruktúry.

Prirodzene sa to odráža na tvári miest. USA je dnes napevno zviazané s vrcholným prejavom individualizmu – automobilom, ktorý priniesol deštrukciu tradičných miest a viedol k ich rozvoľneniu a tvorbe obrovských sídelných kaší (predmestí), obopínajúcich malé jadro. Urbanizmus amerických miest (s niekoľko málo výnimkami ako New York, Boston alebo San Francisco) je podriadený vlastníctvu auta, čo diktuje aj spôsob života.

To prinieslo množstvo praktických dopadov. V mnohých lokalitách USA je bežné, že najbližší obchod sa nachádza kilometre ďaleko (ide o fenomén, ktorý sa nazýva potravinové púšte). Americké predmestia sú tradične označované za bašty tradičnej rodiny a vedú k sociálnemu odlúčeniu, predovšetkým žien – matiek. Podľa niektorých výskumov majú negatívny dopad na zdravie verejnosti, keďže ľudia sa menej hýbu. Naostatok, z environmentálneho hľadiska ide o katastrofu.

Na druhej strane, európske mestá sú vo väčšej miere založené na zdieľaní spoločných statkov, predovšetkým priestoru. Tradičný urbanizmus je zviazaný s vysokou hustotou zástavby i zaľudnenia, aktívnych verejných priestoroch, efektívnejšej verejnej doprave a vysokej dostupnosti služieb. Dá sa samozrejme diskutovať, či je to lepšie ako rozvoľnené americké mestá s rodinnými domami, drvivá väčšina rebríčkov kvality života ale naznačuje, že áno.

Európania si tak za menej peňazí vo vreckách užívajú vyššiu životnú úroveň. Viac sa hýbu, sú zdravší, majú dostupnejšie služby a menej investujú do údržby infraštruktúry, lebo je efektívnejšie využívaná. Možno majú v priemere naozaj menšie byty a domy, ale zároveň aj aktívnejší sociálny život a priaznivejšie životné prostredie.

Jeden z pripravovaných projektov na predmestí Bratislavy. Zdroj: Siebert + Talaš / EIA

Pre Slovensko ide o významnú debatu, keďže v dôsledku prijatia nového zákona o územnom plánovaní vzniká povinnosť pripraviť do roku 2032 nový územný plán pre každú obec i mesto v krajine. Samosprávy si musia položiť otázku, či chcú vytvoriť efektívnejšie a kompaktnejšie prostredie v súlade s európskymi tradíciami a trendami, alebo ísť individualistickým modelom, založenom na autách a rozvoľnenej zástavbe.

Vývoj za posledné desaťročia naznačuje, že je preferovaný skôr druhý model. Väčšie aj menšie slovenské mestá obrastajú predmestiami nízkej kvality. Na nákupy sa chodí do obchodných centier a retailových komplexov. Miera automobilizmu sa zvyšuje prakticky všade vrátane Bratislavy, ktorá má kvalitnú verejnú dopravu a naďalej ju zlepšuje. Mnohé mestá len ťažko povoľujú novú výstavbu pod tlakom názorových skupín a politických oponentov.

Extrémy v podobe obrovských amerických predmestí sa môžu zdať vzdialené, no len nedávno médiami (opäť) prešla správa, že pri Bratislave sa plánuje štvrť pre 50-tisíc ľudí. Vzniknúť má na mieste, kde neexistuje ani len železničná trať, ktorá by zabezpečila základnú obsluhu.

Slovensko sa tak musí rozhodnúť, či chce ísť európskou cestou a mať príjemné a príťažlivé mestá s vysokou kvalitou života, alebo chce takmer doslova páliť peniaze na predmestiach amerického typu. Ich obyvatelia, žijúci vo veľkých katalógových bungalovoch, obklopení múrmi z betónových tvárnic a s tromi autami v garáži môžu mať pocit, že žijú lepší život ako v meste. Robiť tak ale budú na úkor všetkých ostatných. V konečnom dôsledku bude životná úroveň spoločnosti nižšia, a nič na tom nezmení ani vyššie HDP.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.