Martina Gregová 12.08.2025 18:00

Malý dom s veľkou myšlienkou. Nenápadná stavba šokovala svet architektúry

Postmoderna v architektúre vznikla ako kritická reakcia na modernistické stavby. Do architektonickej tvorby priniesla dôraz na kontext, osobitý výraz a historické odkazy. Jedným z prvých a najikonickejších prejavov týchto myšlienok sa stal projekt Vanna Venturi House. Robert Venturi, označovaný aj ako otec postmodernizmu, ho navrhol pre svoju matku.

Zdroj: Archeyes

Postmodernizmus ako architektonický štýl vznikol v 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na strohosť a racionalizmus modernizmu. Namiesto funkcionalistickej „formy nasledujúcej funkciu“ začali architekti opäť používať ornament, historické odkazy, symboliku a iróniu. Postmoderna sa rýchlo rozšírila najmä v Spojených štátoch a neskôr aj v Európe, kde ovplyvnila široké spektrum architektonických a urbanistických projektov.

Typickými znakmi tohto štýlu sú eklektizmus, kontrastné kombinácie materiálov, hry s mierkou, zjednodušené citácie klasických architektonických prvkov a narúšanie očakávaných kompozičných pravidiel. Významnými predstaviteľmi postmodernizmu boli okrem Roberta Venturiho aj Michael Graves, Charles Moore, Aldo Rossi, James Stirling či Philip Johnson. K ikonickým dielam postmodernizmu patria Portland Building, Piazza d’Italia v New Orleans, Neue Staatsgalerie v Stuttgarte alebo AT&T Building v New Yorku.

Postmoderná architektúra svojou hrou s významami, paradoxmi a vizuálnymi metaforami zásadne prehodnotila vzťah medzi formou, funkciou a kontextom. A práve Robert Venturi bol jedným z prvých, ktorí túto zmenu nielen teoreticky formulovali, ale aj prakticky realizovali.

Robert Venturi (1925-2018) patrí medzi najvplyvnejších amerických architektov 20. storočia. Vyštudoval architektúru na Princetonskej univerzite a svoju kariéru začínal v ateliéri Eera Saarinena. Výrazne ho ovplyvnil aj pobyt vo Ríme, kde študoval historickú architektúru a barokové kompozície.

Kľúčovým momentom jeho kariéry bolo vydanie knihy Complexity and Contradiction in Architecture (1966), kde sa postavil proti dogmám modernizmu a presadzoval návrat k bohatej, významovo vrstvenej architektúre. Venturi veril, že architektúra by nemala byť jednoznačná, ale otvorená interpretáciám. Jeho diela sa vyznačujú kombinovaním jednoduchých foriem so symbolickým významom, používaním citácií z dejín architektúry, iróniou a vedomým porušovaním očakávaných pravidiel. 

Dom pre Vannu Venturi, matku Roberta Venturiho, je považovaný za jeden z prvých a najvýznamnejších príkladov postmodernistickej architektúry. Nachádza sa v Chestnut Hill, prestížnej rezidenčnej štvrti vo Philadelphii, a bol dokončený v roku 1964.

Zdroj: Archeyes

Venturi dom navrhol ako osobný projekt – nielen ako poctu svojej matke, ale aj ako manifest architektonických princípov, ktoré rozvíjal vo svojej teórii. Na prvý pohľad pôsobí monumentálne, no jeho skutočné rozmery sú komorné – ide o malý rodinný dom s jedným obytným podlažím a obytným podkrovím.

Jedným z najvýraznejších znakov stavby je jej ikonická čelná fasáda. Plochá, symetrická stena s centrálnym štítom, rozšíreným komínom a segmentovým oblúkom v strede pôsobí takmer ako kreslená interpretácia klasického domu. Je to vedomá hra s konvenciami – dom sa tvári vážne, no zároveň pôsobí ako karikatúra tradičných architektonických symbolov.

Strecha má mierny sklon smerom k stredu domu, čo vytvára ilúziu komplikovanej formy. Fasáda tiež obsahuje „falošné“ prvky – napríklad priečelie naznačuje poschodie, ktoré v skutočnosti neexistuje, alebo centrálny vstupný oblúk, ktorý nevedie priamo dnu.

Dispozičné riešenie domu je rovnako netradičné. Venturi narušil modernistické princípy otvoreného priestoru a namiesto toho vytvoril sériu prepojených, no jednoznačne definovaných miestností. Dom má päť hlavných miestností: vstupnú halu, obývačku, kuchyňu, spálňu a pracovňu. V kuchyni aj v spálni sa nachádzajú drobné nepravidelnosti v pôdoryse, ktoré narúšajú symetriu a logiku, no zároveň robia priestor ľudskejším, osobnejším a hravejším.

Interiér domu Vanny Venturi je rovnako expresívny a významovo bohatý ako jeho vonkajšia forma. Centrálnym priestorom je obývačka s vysokým stropom, z ktorej stúpa výrazný komín – vertikálny prvok, ktorý vizuálne a symbolicky prepája všetky úrovne domu. Krb, umiestnený asymetricky, pôsobí ako odkaz na tradičné centrum domácnosti, no v duchu postmodernizmu je jeho poloha prekvapivá.

Použité materiály sú jednoduché, no premyslene zvolené – drevené podlahy, omietnuté steny v tlmených farbách a niekoľko vložených geometrických prvkov, ktoré definujú priestor. Architekt sa zámerne vyhýbal luxusu v prospech symboliky a konceptuálnej vrstvenosti.

Zaujímavým detailom je napríklad schodisko vedúce do podkrovia – namiesto priameho výstupu je lámané, čím narúša čitateľnosť priestoru a zároveň otvára nečakané pohľady. Okná sú rôzneho tvaru a orientácie, čím vytvárajú pestrú svetelnú atmosféru počas celého dňa.

Celý interiér je premyslenou kolážou významov, symbolov a priestorových paradoxov, ktoré sa snažia oživovať každodenný život nie rutinou, ale prekvapením a zážitkom. Vanna Venturi House nie je len rodinný dom – je to manifest, výrok, architektonický experiment s jasným postojom. Je to dielo, ktoré prelomilo konvencie a ukázalo, že architektúra môže byť viac než len technické remeslo: môže byť kultúrnym jazykom, ktorý komunikuje, provokuje a inšpiruje. V kontexte dejín architektúry ide o jeden z najdôležitejších domov 20. storočia – a zároveň jeden z najosobnejších.

(Archeyes, Archdaily, Dezeen, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.