Adrian Gubčo 05.02.2025 19:46

Konečne sa stane realitou. Poslanci schválili nový stavebný zákon, platiť začne od apríla

Po mnohých pokusoch, schválení a následnom odmietnutí sa konečne stane realitou nový stavebný zákon. Má ísť o jeden z významných nástrojov, ktorý prispeje k zvýšeniu ekonomickej konkurencieschopnosti Slovenska prostredníctvom zjednodušenia a zrýchlenia stavebných konaní. Nadviazať ma už nejakú dobu platný Zákon o územnom plánovaní.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Poslanci Národnej rady (NR) SR definitívne schválili nový stavebný zákon. Jeho cieľom je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, najmä pri rodinných domoch a malých bytových domoch. Stavebný zákon rieši aj problematiku takzvaných čiernych stavieb či zníženú úroveň disciplíny vo výstavbe.

Za zákon hlasovalo 80 prítomných poslancov, proti bolo nula zákonodarcov a 58 sa hlasovania zdržalo. „Navrhovaný stavebný zákon spresňuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, keď v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb," uviedol rezort dopravy v predkladacej správe.

V novej stavebnej legislatíve ostáva agenda stavebného úradu na obciach, ktoré však môžu zriaďovať stavebné obvody podobne, ako sú súčasné spoločné obecné úrady. Upravuje sa aj ochrana umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou na základe európskych dohovorov.

Nový stavebný zákon tiež upravuje postupy pri nelegálnych stavbách. „Ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti navrhovaného stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili. Sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané,“ uviedlo ministerstvo.

V stavebnom zákone sa tiež precizujú priestupky a iné správne delikty. Rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe, ide o zhotoviteľov stavieb či osoby vykonávajúce stavebný dozor. „Pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu. Podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník),“ vysvetlil rezort dopravy.

Poslanci NR SR odmietli všetky opozičné návrhy, ktoré okrem iného hovorili o ohrození záujmov všeobecnej aj odbornej verejnosti. Schválené zmeny stavebnej legislatívy sa podľa nich navyše netýkajú iba daného zákona, ale v zákone, ktorý dopĺňa stavebný zákon sú obsiahnuté mnohé dodatky upravujúce napríklad transakčnú daň alebo daňový bonus.

Opozícia taktiež v rámci rozpravy v NR SR vytkla parlamentnej väčšine množstvo skrátených legislatívnych konaní, ktoré podľa nej neposkytujú dostatočný čas na pripomienky k návrhom zákonov, pričom aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými stavebným zákonom bol schválený v skrátenom konaní.

Nový stavebný zákon bude účinný od 1. apríla 2025.

Minister dopravy SR Jozef Ráž. Autor: Tomáš Benedikovič / Denník N

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) ocenil stredajšie prijatie nového stavebného zákona poslancami Národnej rady (NR) SR. Pozornosť ďalej upriamil na podporu novej legislatívy zainteresovanými subjektami, ako sú Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska, Zväz stavebných podnikateľov SR, Slovenská komora stavebných inžinierov a Slovenská komora architektov.

„Máme takú širokú celospoločenskú zhodu, akú sme dávno nemali na žiadnom zákone,“ povedal Ráž. Pre občanov bude nová legislatíva znamenať rýchlejšie a jednoduchšie procesy a menej byrokracie, doplnil šéf rezortu dopravy.

Stavebný zákon bol v skutočnosti schválený už dávnejšie v odlišnej podobe. Jej súčasťou bola rozsiahla digitalizácia stavebných konaní v súlade s víziou vzniku tzv. digitálnej dvojičky štátu. Podľa predstavy autorov predošlej verzie zákona mali projektanti nahrávať stavebnú dokumentáciu do systému, ktorý mal následne byť schopný v podstate automaticky vyhodnotiť jej súlad s reguláciou či predpismi.

Úradníci mali mať v tomto smere úlohu skôr správcov systému. Kompetencie stavebných úradov sa taktiež mali vrátiť na štát a nebyť preneseným výkonom štátnej správy ako v súčasnosti. Štátny stavebný úrad mal mať osem detašovaných pracovísk. Pôvodný zákon mal začať platiť 1. apríla 2024.

Práve nereálne predstavy o digitalizácii procesov mali stáť za odmietnutím danej verzie legislatívy. Podľa predstaviteľov rezortu dopravy nebolo na takúto rozsiahlu zmenu prostredie pripravené a hrozila destabilizácia povoľovacích procesov. Súčasný stav predstavuje kompromis, ktorý umožní ľahší prechod na novú legislatívu.

V každom prípade, aj naďalej sa ráta s digitalizáciou územných plánov, čo sa týka všetkých obcí na Slovensku. Digitálne územné plány musia byť realitou najneskôr do konca roka 2032.

Štát aj investori od novej legislatívy očakávajú výrazné zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích procesov. Ide o problém, s ktorým bolo Slovensko konfrontované dlhé roky. V medzinárodnom rebríčku Doing Business patrila našej krajine v rýchlosti stavebných konaní nelichotivá pozícia medzi najhoršími krajinami sveta. Slovensko predbiehali aj štáty subsaharskej Afriky.

Daná situácia mala negatívny vplyv na atraktivitu Slovenska z pohľadu zahraničných investorov, či už v oblasti priemyslu, logistiky, retailu aj rozvoja bývania. Rýchlosť povoľovaní sa zle podpisuje aj na dostupnosti bývania. Doterajší stav a legislatíva navyše otvárali priestor rozličným špekulantom, ktorí účelovými obštrukciami vstupovali do povoľovacích procesov. Po novom by sa ich priestor pre manévrovanie mal obmedziť.

Skutočné dopady novej legislatívy sa ukážu pravdepodobne až po určitom prechodnom období. Na jej riziká upozorňujú viaceré strany vrátane bratislavských starostov a starostiek. Ak sa však podarí naplniť kľúčový prísľub zákona, bude to pre Slovensko i Bratislavu dobrá správa.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.