Adrian Gubčo 11.11.2020 13:16

J&T Real Estate predstavuje svoj koncept Národného kultúrneho a kongresového centra

Do boja o umiestnenie Národného kultúrneho a kongresového centra v Bratislave vstupuje tretí hráč: Po Immocape a Inchebe odhalil svoju víziu NKKC aj developer J&T Real Estate. Nový komplex by mal byť súčasťou pripravovanej štvrte Nové Lido a vytvoriť spoločne s novou budovou SND akúsi kultúrnu os. Vzniknúť tak má srdce nového centra mesta.

Zdroj: JTRE / Pictown

Ako konštatuje developer, projektom multifunkčného kultúrneho a kongresového zariadenia sa zaoberá už dlhší čas v spolupráci s odborníkmi na organizovanie kongresov a promotérmi. Pre umiestnenie takéhoto zariadenia vytypoval polohu na hlavnom námestí Nového Lida naproti budove SND na ľavom brehu Dunaja. Jednotlivé brehy budú prepojené promenádnym peším mostom, ktorý má prepájať kultúrne zariadenia v starom aj novom centre.

„Národné kultúrne a kongresové centrum je projekt, aký sa stavia raz za generáciu,“ hovorí Peter Korbačka, predseda predstavenstva JTRE. „Bude významnou slovenskou scénou, ktorá dá priestor rôznorodým funkciám, formám a žánrom. Pomôže tak naštartovať záujem o kultúru a cestovný ruch tvrdo zasiahnuté súčasnou situáciou a svojou multifunkčnosťou dostane Slovensko aj na svetovú mapu kongresov.“ Developer zmieňuje aj blízkosť iných zariadení a Dunaja, čo má byť predpokladom pre zvýšenie reprezentatívnosti celej krajiny.

Dôležitým parametrom projektu je umiestnenie v rámci Nového Lida, ktoré je aj v Územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislavy označované za „Celomestské centrum Bratislavy“ – ide teda o priestor, do ktorého bude expandovať zástavba centrálneho charakteru. Urbanistický koncept štvrte ráta s vybudovaním atraktívnych verejných priestorov na nábreží, ale aj veľkého centrálneho námestia a centrálneho parku. Práve v ich križovaní má byť umiestnené NKKC.

Podľa JTRE je správne, aby sa objekt národného významu umiestnil práve v tomto priestore. Potvrdí to koncepciu, podľa ktorej sú významné národné inštitúcie, ako Slovenská národná galéria, Slovenská filharmónia, Slovenské národné múzeum alebo Slovenské národné divadlo umiestňované na nábreží. Po výstavbe pešieho mosta z Nového Lida na Námestie M.R.Štefánika v Eurovea City majú byť jednotlivé budovy prepojené krátkymi pešími trasami.

„Zahraniční návštevníci vďaka pešej dostupnosti objavia čaro nášho hlavného mesta – všetky kultúrne a spoločenské funkcie sú vzdialené len niekoľko minút od navrhovanej lokality,“ zhŕňa Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.

 

Priestor má byť priamo prepojený s exteriérom a byť plne verejný. Zdroj: JTRE / Pictown

 

Parametre Národného kultúrneho a kongresového centra

Pre návrh základnej koncepcie NKKC developer oslovil architektov z kancelárie Compass Architekti, ktorí sa formovaniu Nového Lida venujú už dlhodobo. Compass sa ďalej spojil s ďalšími odborníkmi – veľmi skúseným londýnskym architektom Ianom Ritchiem a jeho kanceláriou, ako aj štúdiom Efterklang, špecializujúcim sa na akustiku kultúrnych podujatí a priestorov.

Základným princípom pri navrhovaní objektu bola podľa Juraja Benetina, architekta a partnera v kancelárii Compass, snaha o otvorenosť, mutifunkčnosť, adaptabilitu a flexibilitu. Budova má byť plne prístupná verejnosti aj počas organizácie kongresov a koncertov, pričom sprístupnené majú byť parkovo upravené priestory na streche, amfiteáter či vyhliadkový bar s pohľadmi na dominanty mesta. Parter (prízemie) objektu sa má prelínať s verejnými priestormi okolo, či už námestím, parkom alebo bulvárom, ktorý vznikne zo zadnej časti projektu.

Centrum má byť vysoko prispôsobiteľné na rozličné účely, čo je podporené širokými možnosťami predeľovania jednotlivých sál a miestností. Srdcom budovy bude hlavná sála s kapacitou päťtisíc stojacich a sediacich divákov na koncerte, prípadne tritisíc sediacich návštevníkov kongresu, konferencie alebo koncertu klasickej hudby. Môže byť ďalej rozdelená na dve, tri až štyri samostatné sály pre podujatia od 500 do 1.500 účastníkov. K dispozícii budú aj ďalšie dve sály pre maximálne 200 a 500 návštevníkov a viaceré seminárne miestnosti. Projekt počíta aj s požiadavkou na menšie výstavné plochy, ktoré vyžadujú partneri kongresov.

Flexibilita centra má ta vytvoriť priestor rôznorodým funkciám, formám a žánrom. JTRE spomína výstavy, čitárne, malé javiskové formy, ako aj filmové predstavenia, premiéry a festivaly, veľké muzikály a koncerty. Rovnako môže podľ JTRE slúžiť aj pre firemné eventy, plesy, beánie, stužkové či venčeky. Menšie podujatia sa môžu organizovať aj na strešnej záhrade.

„Štandard medzinárodných kongresov vyžaduje centrum s viacerými modifikovateľnými sálami s rôznymi veľkosťami, ktoré umožňujú organizovať jedno veľké alebo viac menších podujatí súbežne a vďaka samostatným vstupom umožniť oddelenie ich účastníkov, čo umožňuje aj veľkú variabilitu pre konanie kultúrnych a spoločenských akcií,“ hodnotí Pavel Pelikán.

Koncept Compassu predpokladá vytvorenie budovy pozostávajúcej z vertikálne rozhodených dosiek s presklenými fasádami, čo maximalizuje výhľady do okolia. Projekt by mal byť mximálne ekologický  počíta s nízkym požiadavkami na energie, zelenou strechou, zadržiavaním dažďovej vody aj výhradne podzemným parkovaním. Na kultúrno-kongresové centrum bude nepriamo napojený hotel, umiestnený na bulvári.

Juraj Benetin aj JTRE v neposlednom rade dodávajú, že predstavená vízia je len autorským názorom a overovacou štúdiou Compassu. Ak sa štát rozhodne do projektu vstúpiť, developer je pripravený definitívnu podobu projektu. „Pre objekt celospoločenského významu podporený z verejných zdrojov jednoznačne vyhlásime medzinárodnú architektonickú súťaž s cieľom priniesť príťažlivý projekt v atraktívnej lokalite, ktorý sa stane ďalším novodobým symbolom kultúry v Bratislave a zvýši atraktivitu hlavného mesta Slovenska v oblasti cestovného ruchu. V čase realizácie národného kultúrneho a kongresového centra by mala byť Bratislava pripravená na oživenie cestovného ruchu a kongresov ako jedného z jeho najvýznamnejších odvetví,“ spresňuje Pavel Pelikán.

 

NKKC ako súčasť Nového Lida, rozšírenia centra Bratislavy. Zdroj: JTRE / Pictown

 

Najlepšia alternatíva?

Developer sa chce s predstaveným zámerom uchádzať o avizovanú štátnu dotáciu, ktorá bude predstavovať maximálne 60 miliónov eur. Po vybudovaní NKKC počíta s odovzdaním objektu do rúk štátu, zároveň však dodáda, že v prípade záujmu môže projekt prevádzkovať bez požiadavky na ďalšiu finančnú participáciu štátu.

Súťaž o vybudovanie Národného kultúrneho a kongresového centra tak má ďalšieho účastníka. V tomto prípade treba povedať, že ide o vážnejšiu ponuku, ako to bolo v prípade nedávno predstavenej Incheby a tvrdú konkurenciu voči zámeru na Trnavskom mýte, kde chce developer Immocap prebudovať bývalý Istropolis. JTRE je v každom prípade veľký a skúsený developer a Compass či Ian Ritchie Architects kvalitné tímy, ktoré majú kompetenciu na to, aby pripravili základné rámce konceptu a v budúcnosti aj konkrétny projekt.

Z celobratislavského hľadiska je zámer v Novom Lide prínosom, lebo výsledkom bude aspoň kvalitnejší projekt pre slovenskú metropolu. V prospech projektu JTRE hrá poloha, ktorá je rovnako dobrá, ako pri Istropolise – vízia kultúrnej osi medzi novým SND a NKKC je skutočne lákavá. Centrum by bolo obklopené novou modernou a reprezentatívnou štvrťou s príťažlivými verejnými priestormi (ak budú dodržané doterajšie sľuby), ktoré rozšíria pôvodné jadro metropoly. Developer tu chce postaviť až 5-tisíc bytov a masívnu občiansku vybavenosť.

Dopravné napojenie má byť zabezpečené uvažovanou električkovou traťou, TIOPom pri Einsteinovej, prístavom pre malé lode v Lide, mestskými cyklotrasami a peším mostom do Eurovea City. V blízkosti štvrte sa nachádza diaľnica D1, čím bude centrum lepšie dostupné z bratislavského aj viedenského letiska. Umiestnenie NKKC zároveň umožňuje samostatnosť budovy, kým pri Istropolise je priamo s kultúrnym centrom spojená budova hotela.

Na druhej strane, v neprospech tejto vízie hrá, že Immocap je už oveľa ďalej s prípravou svojho konceptu a má preverené základné prevádzkové kritériá, konkrétne parametre, silný koncepčný aj projektový tím a súlad s Územným plánom, ako aj už existujúce dopravné napojenia. JTRE síce pripomína, že lepšie spĺňa požiadavky štátu, v realite však môže byť jeho NKKC postavené oveľa neskôr, nehovoriac o električke či TIOPe. Štát sa tak bude rozhodovať medzi dvoma návrhmi, ktoré sú oba kvalitné, obe ale spojené s komplikáciami.

Kým v prípade Nového Istropolisu ide predovšetkým o odpor voči búraniu pôvodnej budovy, pri Novom Lide je to zdĺhavosť zmien Územného plánu. To môže v realite Bratislavy trvať roky, k čomu treba pripočítať ďalšie roky výstavby. NKKC v Novom Lide tak bude realitou nepochybne až v druhej polovici tejto dekády, kým Istropolis by mohol stáť teoreticky už na prelome rokov 2024 a 2025. V každom prípade, daná situácia je príkladom toho, o čo sa mesto môže okradnúť, pokiaľ nie je schopné agilnejšie riešiť zmeny ÚP.

Ak by nakoniec ale Národné kultúrne a kongresové centrum v Novom Lide nevzniklo, JTRE aj naďalej koncipuje priestor ako určený pre vznik významnej budovy kultúrneho charakteru. Juraj Benetin ako urbanista a spolutvorca koncepcie Nového Lida považuje za ideálnu náplň veľkú hudobnú sálu, typológia je však široká – môže tu byť galéria, kultúrno-spoločenská sála, múzeum a i. Bez ohľadu na to, ako sa štát nakoniec rozhodne, kultúra a verejná vybavenosť do tejto časti mesta patrí. Vízia veľkej mestskej kultúrnej osi musí byť aj naďalej rozvíjaná.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.