Ideálne riešenie pre mestá i predmestia: Nenápadný radový dom prináša kvalitné bývanie aj vyššiu efektivitu
Premyslená architektúra dokáže aj v zdanlivo obmedzených podmienkach priniesť prekvapivo veľkorysé riešenia. Dôkazom sú moderné rodinné domy, navrhnuté ako súčasť existujúcej radovej zástavby. Ide o ideálny prístup pre výstavbu v prostredí husto zastavaných miest, no s ohľadom na vytvorenie vlastného priestoru.
Autor: Antoine Duhamel
Radová zástavba patrí medzi osvedčené formy mestskej i prímestskej bytovej výstavby, ktorá spája funkčnosť, dostupnosť a efektívne využitie priestoru. V kontexte rastúcej urbanizácie a tlaku na zhusťovanie zástavby predstavujú tieto domy rozumný kompromis medzi individuálnym bývaním a kolektívnym súžitím. Ich architektúra, orientácia a kompozičné riešenie majú zásadný vplyv na kvalitu každodenného života obyvateľov.
Medzi hlavné výhody bývania v radovej zástavbe patrí nižšia obstarávacia cena v porovnaní so samostatne stojacimi rodinnými domami, ako aj úspora energie vďaka spoločným stenám. Tieto domy často ponúkajú súkromný exteriér vo forme záhradky, terasy či átria, čo zvyšuje komfort bývania. Sú ideálnou voľbou pre mladé rodiny, ktoré hľadajú kvalitné bývanie s prístupom k občianskej vybavenosti, ale zároveň aj kontakt so zeleňou.
Naopak výzvy, ktoré sú s týmto typom zástavby spojené, sa týkajú najmä otázok súkromia, presvetlenia vnútorných priestorov a akustickej pohody. Architekti preto pri navrhovaní takýchto projektov čoraz viac pracujú s dôrazom na kvalitu vnútorného prostredia, dispozičnú variabilitu a premyslené detaily. Moderná radová zástavba sa tak stáva ukážkou toho, ako môže aj hustejšie bývanie ponúknuť vysoký štandard a architektonickú kvalitu.
S podobnou výzvou sa muselo pred časom vysporiadať aj architektonické štúdio MANO, známe svojím citlivým prístupom k priestorovým riešeniam a prácou s netradičnými materiálmi. Rekonštrukcia a nadstavba domu vo francúzskom meste Aubervilliers dovolila vzniknúť impozantnému rodinnému bývaniu na konci radovej zástavby.
Za nenápadnou fasádou, smerujúcou do ulice, sa ukrýva trojpodlažný rodinný dom, ktorého nové riešenie stavia na symbióze pôvodného objektu s moderným architektonickým výrazom drevenej nadstavby. Existujúci objekt bol rozšírený vertikálnym spôsobom, čím architekti dokázali zachovať mestský charakter ulice a zároveň preskúmať možnosti súčasného bývania na úzkom pozemku v nesúrodých urbanistických podmienkach. „Nový objekt, umiestnený na úzkom pozemku v rámci nesúvislej mestskej štruktúry, nanovo interpretuje samotnú typológiu, pričom sa rozširuje vertikálne a zároveň zachováva mestské merítko a rytmus ulice,“ približujú autori projektu.
Na úrovni terénu sa nachádza hlavná denná miestnosť s dvojradovou kuchynskou linkou, jedálenskou zónou a menšou obývacou časťou. Na rovnakom podlaží sa nachádza tiež jedna zo spální, kúpeľňa a viacero menších pomocných priestorov. Z materiálov tu prevažuje priznaný betón, biela omietka a priznaná drevená konštrukcia.
Práve drevo zohralo pri projekte dôležitú úlohu. Celá nadstavba bola totiž architektmi navrhnutá ako drevostavba. Materiál zároveň ostal priznaný aj vo veľkej časti interiéru či na vonkajšej fasáde nadstavby, vďaka čomu je pôvodná hmota domu jasne odlíšená od tej novej.
Druhé nadzemné podlažie bolo v rámci návrhu vyčlenené pre nočnú zónu. Nachádza sa tu dvojica spální aj oddychová miestnosť. O úroveň vyššie bola navrhnutá pracovňa s bohato dimenzovanou knižnicou. Nadstavba radového domu zároveň umožňuje výstup na strechu s výhľadom na celé mesto.
Vďaka otvoreniu zadnej fasády smerom do dvora denné svetlo preniká hlboko do dispozície a zvýrazňuje rytmus objemov aj materiálovú skladbu interiéru. „Stretnutie surového betónu s teplým drevom vytvára harmonickú atmosféru bez zbytočného formálneho pátosu,“ hodnotia architekti z MANO.
Projekt z francúzskeho mestečka Aubervilliers je dôkazom toho, že aj v obmedzených podmienkach je možné vytvoriť domov, ktorý reaguje na potreby súčasného obyvateľa bez straty autenticity. Môže byť inšpiráciou pre architektov i stavebníkov, ktorí hľadajú spôsob, ako nadviazať na pôvodnú architektúru a zároveň ju posunúť do súčasnosti. Citlivé narábanie s priestorom, dôsledná práca s materiálmi a dôraz na svetlo ukazujú, že aj v radovej zástavbe možno vytvoriť bývanie s výnimočným charakterom a vysokou architektonickou hodnotou.
Na podobnom princípe bol nedávno dokončený aj projekt s názvom Čerešňový dom v Prahe. Jeho podobu navrhlo české architektonické štúdio SOA. Radový dom v Prahe prešiel pod taktovkou štúdia rozsiahlymi úpravami, ktoré zásadne zmenili jeho vonkajší vzhľad aj vnútornú dispozíciu. Vzniklo tak ideálne dotvorenie prostredia, a to pri výrazne väčšej priestorovej efektivite.
(MANO, SOA, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.





























