Adrian Gubčo 18.10.2019 09:50

Hlavné mesto začína s prípravou na výstavbu nájomnych bytov, štartujú prvé súťaže

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy čoskoro spustí prvé architektonické súťaže na novostavby bytových domov, ktoré budú obsahovať mestské nájomné byty. Ide o súčasť širších snáh o zlepšenie situácie v tejto oblasti, kde má Bratislave podľa jej vedenia obrovský investičný dlh. Cieľom je budovať približne 200 bytov ročne po dobu najbližších desiatich rokov.

Tieto ciele, ako aj detaily k plánovanej súťaži, predstavilo vedenie mesta počas včerajšej tlačovej konferencie. Ako vysvetli primátor Hlavného mesta, Matúš Vallo, Bratislava výrazne zaostáva v porovnaní s inými stredoeurópskymi metropolami. Z celkového počtu približne 204-tisíc bytov v metropole Slovenska je približne 1% obecných. V Brne je to 15%, vo Viedni až 60%.

V dôsledku nedostatku vlastného bytového fondu nie je Bratislava schopná poskytnúť náhradné bývanie reštituentom, čo je jej zákonnou povinnosťou, pomôcť ľuďom v ťaživej životnej situácii alebo umožniť bývanie verejným zamestnancom, ako sú učitelia, policajti, hasiči, zdravotné sestry alebo iní mestskí zamestnanci, ktorých mesto potrebuje. Títo ľudia však nemajú dosť prostriedkov na kúpu alebo prenájom bytov v komerčných projektoch.

Magistrát je pripravený túto situáciu riešiť. „Uvedomujem si, že po 30 rokoch pasivity zo strany predchádzajúcich vedení mesta nie je možné problém za jedno volebné obdobie vyriešiť. Je ale treba začať. Začať stavať nájomné byty a pracovať aj na systematickom riešení, aby nájomné byty pribúdali každý rok. Pracujeme na tom od môjho nástupu do funkcie a rozbehli sme všetky procesy tak, aby sme do konca volebného obdobia mohli mať pripravených alebo rozpracovaných približne 1000 bytových jednotiek,“ uviedol primátor M. Vallo.

Mestskí experti vypracovali niekoľko stratégií, ako sa k novým bytom dostať. K ním patria rekonštrukcie mestských nehnuteľností, nadobudnutie bytov v pripravovaných komerčných projektoch, alebo výstavba v spolupráci s partnermi, napr. s finančnými inštitúciami, ktoré na svoje náklady, ale na mestskom pozemku, postavia nájomné byty s cenovo dostupným nájmom, ktoré bude následne mesto prenajímať. Kľúčovým nástrojom má byť ale vlastná výstavba nových bytových domov.

 

Miesto, kde má vzniknúť prvý mestský nájomný bytový dom po architektonickej súťaži. Zdroj: Google Maps

 

Prvý z takýchto projektov sa naštartuje už v najbližších dňoch v podobe architektonickej súťaže. Prvý mestský nájomný dom za posledných päť rokov (posledný bol dokončený v októbri 2014 na Čapajevovej ulici v Petržalke) by ma vzniknúť v Ružinove, v štvrti Trnávka, na Terchovskej ulici. Magistrát neuvádza, koľko bytov by malo vzniknúť, tieto informácie však budú pravdepodobne definované v podmienkach súťaže, ktoré majú byť zverejnené v priebehu niekoľkých dní.

Vedenie mesta si od súťaže sľubuje efektívne a citlivé využitie pozemku v dotyku s rezidenčniu zástavbou Trnávky, hoci zdôrazňuje, že nový projekt prispeje, okrem samotného prírastku bytov, k zlepšeniu verejného priestoru, doplneniu vybavenosti, utlmeniu hluku z hlavnej cesty (Galvaniho), k rozšíreniu zelených plôch alebo prírastku počtu parkovacích miest. Súčasťou domu bude priestor pre vybavenosť vo výmere 200 až 300 metrov štvorcových.

Súťaž má byť v priebehu niekoľkých dní zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania. Podmienky už overila Slovenská komora architektov, súčasťou poroty sú domáci aj zahraniční architekti. Súťaž za mesto organizuje Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý takto štartuje prvú z mnohých súťaží, ktoré sú pre najbližšie obdobie plánované. Po zisku návrhu chce mesto zorganizovať aj participáciu, aby projekt videla a prijala lokálna komunita, pre ktorú má byť taktiež benefitom.

Ideálny scenár ráta s priebehom súťaže ešte v tomto roku, participáciou v priebehu budúceho roka, vypracovaním projektovej dokumentácie do roku 2021 a výstavbou v rokoch 2022-2023. Mesto pripúšťa, že ide o optimistický plán.

V blízkej dobe by mali nasledovať ďalšie súťaže na iných pozemkoch. V minulosti boli spomínané lokality na Súhvezdnej, Bazovej, Baltskej, Peknej ceste, Dúbravčickej, Delenej, Šintavskej, Bratskej, Sosnovej, Parkovej, Šustekovej či Pastierskej. Z náznakov predstaviteľov Magistrátu sa však zdá, že sa mesto sa ešte predtým pripravuje na vyplnenie prieluky na Radlinského ulici medzi projektami Blumental a Nová Mýtna.

Bratislavu tak čaká rozsiahlejšia výstavba nájomných bytov, čo má byť kľúčový nástroj v boji proti klesajúcej dostupnosti bývania. V tomto má metropola Slovenska výrazné problémy a následné efekty nízkej dostupnosti – sťahovanie sa ľudí na predmestia, nedostatok pracovníkov pre niektoré profesie, únik mozgov v podobe mladších absolventov a ďalšie – majú citeľný efekt na kvalitu života. Podľa slov primátora to chápe aj Hlavné mesto. „Zabezpečiť lepší prístup k bývaniu znamená priblíženie sa k vyspelejším mestám a Bratislava má v tomto úsilí vysoké ciele,“ uzatvára M. Vallo.

 

Možná lokalita ďalšieho mestského nájomného bytového domu. Zdroj: Google StreetView

 

Rozbehnutie projektov nájomného bývania hodnotím jednoznačne pozitívne a využívanie všetkých možných zdrojov – prázdnych mestských pozemkov či existujúcich nevyužitých nehnuteľností – je absolútne správny prístup. Úspešné mestá si sú vedomé hodnoty takéhoto majetku a preto nepripustia, aby bol využívaný neefektívne, resp. nebol využívaný vôbec.

Ambícia budovať približne dvesto bytov ročne je taktiež dobrá, hoci v tomto prípade už možno skutočne hovoriť o veľkých cieľoch. Dvesto bytov síce neznie ako veľa, pri bratislavskom mestskom rozpočte a zatiaľ nízkej skúsenosti s vlastnou výstavbou a projektovým procesom sa to však môže ukázať ako naozaj veľký cieľ. Napriek tomu, deklarovaný výsledok – zlepšiť dostupnosť bývania – to pomôže dosiahnuť len minimálne.

Problémom totiž je, že napriek vzniku určitého objemu nájomných bytov, ich prírastok nebude stačiť dopytu po novom bývaní. Bratislava napriek všetkému ostáva výrazným centrom migrácie s rastúcim záujmom o bývanie bližšie k centru, resp. kompaktne zastavaným oblastiam s dobrou dostupnosťou služieb a verejnej dopravy. To masívne dvíha ceny pozemkov aj bývania, pričom súkromní developeri nie sú schopní dopyt saturovať.

Dôvodom je do veľkej miery aj problematický Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý sa začína blížiť k limitu pre rezidenčnú výstavbu, v čoho dôsledku viacerí investori využívali pozemky určené pre budovanie občianskej vybavenosti, ktorých je naopak priveľa. Magistrát však v snahe o „jasné pravidlá“ tento postup obmedzil v podobe odmietania projektov s veľkým podielom prechodného bývania – t.j. „apartmánov“. Výsledkom je, že už tak zlá situácia sa ešte zhoršila, a ani dvesto mestských bytov ročne nie je schopných túto stratu vynahradiť.

Nanešťastie sa zdá, že Bratislava sa v tomto ohľade dostáva do stále horšej situácie. Úplne nový Územný plán je otázkou najbižšieho desaťročia, kým zmeny aktuálneho ÚP budú trvať taktiež roky. Samozrejme, developeri budú stále využívať existujúce prázdne pozemky, kde ešte existuje potenciál pre tisíce bytov, enormný tlak na kúpu však bude znamenať, že si budú môcť pýtať vyššie ceny, v prípade tých horších developerov to môže viesť k poklesu kvality – predá sa totiž všetko.

Ak mesto deklaruje, že chce zvýšiť kvalitu života, nesmie zabudnúť, že ide o veľmi širokú kategóriu s mnohými aspektami a nuansami. Rozhodnutie nepovoľovať apartmány možno znie dobre na papieri a pred voličmi, v praxi to však zneguje všetky ostatné dobré snahy mesta tak v oblasti výstavby nájomného bývania, ako aj zlepšovaní životného prostredia.

Keďže sa však nezdá, že by aktuálne vedenie mesta chcelo svoje rozhodnutie prehodnotiť, treba si vyčkať na efekty. Potom sa možno ukáže, či išlo skutočne o správny krok. Bohužiaľ, Bratislavy tým stratí niekoľko kľúčových rokov, ktoré potrebovala na to, aby bol život v meste skutočne lepší a jednoduchší a aby začala byť viac kompetitívna voči blízkym metropolám. Efekt všetkých doterajších snáh sa môže ukázať ak záporný.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.