Adrian Gubčo 19.01.2026 18:55

Nové bývanie, staré problémy. Projekty v okrajových zónach narážajú na zlú infraštruktúru

Nedostatok bytov v spojení s veľkým dopytom vedie investorov k snahe využívať pre rozvoj bývania pozemky aj v menej tradičných lokalitách. Bytové domy či obytné komunity tak vznikajú v pôvodne odľahlých štvrtiach rodinných domov, ktoré sa doteraz rozvíjali skôr samovývojom. Čoraz viac ľudí tak bude žiť v lokalitách s katastrofálnou úrovňou infraštruktúry.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Väčšina obyvateľov Bratislavy žije na sídliskách alebo v obytných štvrtiach, ktoré majú napriek nedostatkom relatívne decentnú úroveň infraštruktúry. Rozvíjali sa plánovito, preto sa tu nachádzajú jasne vymedzené cesty, chodníky, zelené plochy či ihriská, zriadené sú parky a verejné priestory, umiestnená tu je základná vybavenosť a v pešom dosahu je verejná doprava. Existujú však aj štvrte, kde to vyzerá inak.

Spravidla sa to týka zón rodinných domov, ktoré sa začali v posledných desaťročiach intenzívne rozvíjať. Lokality s donedávna riedkou zástavbou a početnými záhradami sa menia sa čoraz kompaktnejšie územia, kde sa k novej individuálnej výstavbe pridávajú aj menšie bytovky alebo súbory „mestských víl“. Výsledkom je výrazne odlišný obraz oproti minulosti.

Príkladom je štvrť Hrušov na rozhraní Ružinova a Vrakune. V minulosti išlo o vcelku prehliadnuteľné predmestie Bratislave, tvorené záhradami s malým počtom rodinných domov popri meandrujúcom Malom Dunaji a doňho vtekajúcom ramene. Ľudí tu žilo minimum, v minulosti bola navyše aj miera automobilizácie dramaticky nižšia. Preto neexistovala potreba zriaďovať popri cestách chodníky, nebodaj tu umiestňovať výsadbu či prísnejšie regulovať výraz územia.

V posledných rokoch sa ale Hrušov zmenil na omnoho intenzívnejšie osídlenú štvrť, kde sa k rodinným domom, nezriedka veľkorysým, pridávajú komorné bytové domy. K čerstvo dokončeným projektom, ktoré zosobňujú tento proces, patrí Rezidencia Štedrá na rovnomennej ulici. Ide o štvorpodlažný bytový dom od spoločnosti Hemming v podobe jednoduchého kvádra, ktorý je komunikačným traktom so schodiskom a výťahom rozdelený na dve hmoty.

Ide o vcelku racionálny dom s decentným štandardom a s ohľadom na lokalitu akceptovateľnou architektúrou od Atelier yesss. Súčasťou projektu je aj zelený privátny areál s detským ihriskom či 28 parkovacích miest na teréne. Práce sú už ukončené a čaká sa na odovzdanie bytov.

Iným podobným projektom je zámer s názvom Byty Ružinov. Spoločnosť AD REAL INVEST s.r.o. realizuje na mieste bývalých skladov výstavbu trojice päťpodlažných domov s najvyšším ustúpeným podlažím, pričom v každom z nich bude 17 bytov, celkovo ich tak bude 51. Parkovanie má byť riešené priamo na teréne, pričom by tu malo byť umiestnených 76 stojísk. Architektom je oceňovaná kancelária AOCR.

Domy sú už dnes navonok takmer dokončené a pracuje sa na úpravách bezprostredného okolia. To zahŕňa zeleň v susedstve domov, ale aj parkovanie, ktoré sa nachádza v susedstve novej komunikácie, paralelnej s ulicou Mlynské luhy. Dokončenie projektu možno predpokladať o niekoľko mesiacov.

Investori sa snažia kupujúcich lákať najmä na kombináciu pokojnej lokality s relatívne dobrou dostupnosťou služieb a vysokým renomé susedného sídliska Ružinov. Faktom však zostáva, že celý Hrušov trpí nedostatkami, ktoré sa opakujú naprieč Bratislavou a v mnohých prípadoch aj celým Slovenskom. Tie spočívajú v zúfalom stave blízkej pešej i cestnej infraštruktúry. 

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Kombinácia nových nadštandardných domov alebo bytoviek a zdevastovaných ciest či chýbajúcich chodníkov je totiž pre metropolu Slovenska typická. Netýka sa to len „okrajových“ štvrtí ako Hrušov, ale aj prestížnych lokalít na Kolibe či dokonca na hradnom kopci a pod Slavínom. Drobnú výnimku predstavujú štvrte ako Prievoz, čiastočne Trnávka, Podunajské Biskupice, Záhorská Bystrica a ďalšie, v konečnom dôsledku je to ale málo.

Ide o dôsledok absencie plánovania, alebo dokonca zámernej pasivity samospráv pri rozvoji existujúcich aj nových štvrtí. V Bratislave prakticky neexistujú uhľadné, dobre riešené a kultivované štvrte, porovnateľné napríklad s pražskou Ořechovkou alebo Hanspaulkou, ktoré môžu v tomto ohľade slúžiť ako vzor. Sťažovali sa na to už českí medzivojnoví architekti, ktorí po vzniku Československa prišli do Bratislavy.

Ani po storočí sa nič nezmenilo a len v minimálnej miere sa zdá, že by sme sa naučili stavať kvalitné štvrte predmestského charakteru. Samosprávy ani pri nových lokalitách nedokážu vymôcť základné pravidlo, že každá nová ulica by mala mať chodník na oboch stranách, ktorý by mal byť doplnený výsadbou stromov (práve absentujúca výsadba stromov často oddeľuje dobrú štvrť od zlej) či reguláciou oplotení – nehovoriac o vyrovnanej uličnej a stavebnej čiare alebo výškovej regulácii.

Pri tých starých zas neinvestujú do existujúcich vozoviek, nové chodníky nebudujú a staršie neobnovujú. Ide o dôsledok nedostatku financií, ale aj nedostatočnej politickej váhy – napokon, v rodinných domoch a malých bytovkách žije menej voličov ako na sídliskách. Výsledkom sú tak zdevastované „vilové“ štvrte.

Daná situácia znižuje kvalitu bývania, prispieva k nižšej bezpečnosti a zhoršuje dostupnosť vybavenosti. Bratislava nevyriešila tento problém ani po storočí. Drobnú nádej priniesla parkovacia politika – no aj tá musí byť spojená s následnými investíciami do chodníkov, ciest a zlepšenia celkového stavu hlavných i bočných ulíc.  

Fotografie z 28.12.2025. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.