Adrian Gubčo 20.03.2023 16:00

Industriálny klenot sa prebúdza k životu. Ludwigov mlyn smeruje k obnove

Bratislava stratila v nedávnej minulosti mnoho zo svojho industriálneho dedičstva. Prežili najmä tie budovy, ktoré boli vo vtedy nezaujímavých polohách alebo boli pamiatkovo chránené. Príkladom druhého prípadu je objekt Ludwigovho mlyna pri Trnavskom mýte. Známy, no opustený objekt smeruje k obnove.

Zdroj: Crow, s.r.o.

V polovici 19. storočia sa v Bratislave usadil český podnikateľ a obchodník so sviňami Gottfried Ludwig. Postupne tu rozširoval svoje aktivity a na začiatku 80. rokov 19. storočia sa stal majiteľom veľkého areálu v priestore medzi Karadžičovou, Krížnou a Metodovou ulicou. Choval tu ošípané a v tomto čase tu založil aj mlyn, ktorý popri múke produkoval i otruby vhodné na ich vykrmovanie. Areál bol priamo prepojený so železnicou, ktorá sa nachádzala ešte do 80. rokov minulého storočia.

Išlo o najväčší mlyn v Bratislave, ktorý sa postupne rozvíjal a pridával ďalšie budovy. Okrem známeho sila z roku 1934 obsahoval aj sýpku – jednu z najväčších tehlových budov v Bratislave (nachádzala sa pri Krížnej ulici) a Ludwigovci si tu vybudovali aj sídlo v podobe dvojpodlažného meštianskeho domu. Areál však bol ťažko poškodený počas oslobodzovania Bratislavy na konci druhej svetovej vojny.

Boje prežili v podstate len dva objekty – silo a susedný sklad (jeden zo štyroch). Z meštianskeho domu sa zachoval malý historický pavilón. Okolie areálu prešlo radikálnou premenou, pôvodnú predmestskú zástavbu nahradila bytová výstavba alebo nová škola na Metodovej ulici. Od Krížnej vznikla séria budov, v súčasnosti využívaná na administratívne účely.

Lukratívna poloha je však predpokladom pre postupnú transformáciu územia. Týka sa to aj sila Ludwigovho mlyna, ktoré sa však v roku 2015 podarilo vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku. Mohutný, pôvodne päťpodlažný objekt, tvorený jedenástimi skladovacími tubusmi a výraznou strešnou konštrukciou, tak ostane natrvalo súčasťou lokality. Zmeny však nastali v okolí.

Severovýchodne od sila dokončila nedávno developerská spoločnosť Imagine polyfunkčný projekt Ludwigov mlyn. Architektonicky príťažlivý objekt nadväzuje na industriálny charakter územia a prináša sem bývanie v 40 bytoch, 20 apartmánoch a vybavenosť v parteri. Autorom stvárnenia objektu je kancelária Sadovsky&Architects (resp. v tom čase ešte Vallo&Sadovsky Architects).

Juhozápadne zas prešiel prestavbou jeden z bývalých skladov, tento však už chránený nebol. Investor, firma Crow, spol. s.r.o., zachoval nosnú konštrukciu objektu, inak ho však úplne prestaval a nadstaval. V budove umiestnil 17 bytov, vrátane niekoľkých loftov s mimoriadnou svetlou výškou stropov. Na prízemí vzniklo niekoľko komerčných priestorov. Autorom konverzie je architekt Dušan Ferianc.

Táto firma, pôvodne z prostredia poľnohospodárstva, je zároveň vlastníkom sila Ludwigovho mlyna. Už dlhšie sa v kuloároch hovorí o príprave na jeho rekonštrukciu, doteraz však neboli známe bližšie detaily nového projektu. O objekt prejavoval záujem aj Imagine, Crow však na spoluprácu nepristúpilo a pracovalo na novom koncepte. Ten sa odhaľuje až teraz.

 

Silo Ludwigovho mlyna a vedľajšia dielňa v čase výstavby projektu Ludwigov Mlyn. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Hlavné mesto totiž aktuálne ohlásilo vydanie kladného záväzného stanoviska k projektu prestavby objektu bývalej stolárskej dielne a skladu tlačív na bytový dom a prestavby sila Ludwigovho mlyna na administratívnu budovu s polyfunkciou. Premenou tak neprejde len silo, ale aj menšia budova medzi silom a developmentom Ludwigov mlyn. Študenti gymnázia na Metodovej tu prevádzkovali študentský klub.

Ako vyplýva zo stanoviska, v rámci zámeru vznikne na mieste dielne polyfunkčná budova (v dokumentácii označovaná ako Bytový dom Usila) s dvomi podzemnými podlažiami a siedmimi nadzemnými. Na prízemí vznikne dvojica komerčných prevádzok a komunikačné a technické časti bytovky, na druhom podlaží administratíva a na zvyšných podlažiach bývanie v počte 10 bytov. Zastrešenie bude riešené plochými strechami.

Prestavba sila (oficiálne Administratívna budova Silo) vytvorí objekt s jedným podzemným a jedenástimi nadzemnými podlažiami. Do deviatich pôvodných tubusov sa majú vložiť stropy, do zvyšných dvoch budú vložené komunikačné jadrá (schodisko a výťah). Vyrezané budú okná a dvere, doplnené budú aj ďalšie nevyhnutné konštrukcie. V suteréne majú byť technické priestory a sklady, na prízemí bude riešený vstup (prekrytím pôvodnej železničnej vlečky), po ôsme podlažie budú umiestnené kancelárie. Na najvyšší troch podlažiach sa počíta s prevádzkou reštaurácie s rozhľadňou na najvyššom 11. podlaží. Pôvodný tvar zastrešenia sa má zachovať.

Súčasťou projektu majú byť aj parkové a zelené úpravy v okolí domov. Parkovanie v počte 53 miest bude riešené prevažne v integrovanej garáži, kde bude 44 stojísk. Zvyšných 9 stojísk bude na teréne. V celkovom počte je započítaná aj náhrada za štvoricu zrušených miest na Metodovej.

Hlavné mesto malo pripomienky k architektúre (po novom už stanoviská nepodpisuje primátor, ale Hlavný architekt mesta), keď požaduje iné konštrukčné riešenie balkónov, aj k riešeniu dopravy a verejného priestoru. Pridáva aj tradičné požiadavky na zeleň a zadržiavanie dažďovej vody v území. Záverom mesto dodáva, že aktuálne stanovisko nahrádza staršie nesúhlasné stanovisko k prestavbe dielne na administratívnu budovu s doplnkom bývania.

Aktuálne vizualizácie projektu nie sú v tejto chvíli známe. Architektom je však opäť Dušan Ferianc. Nie je tak vylúčené, že nadviaže na staršiu prestavbu skladu. Táto síce nie je katastrofálna, v prípade okolia výnimočnej pamiatky by sa ale žiadala vyššia úroveň prevedenia. Známa nie je ani budúca podoba sila, očakávať ale špičkový projekt je pravdepodobne naivné.

Investor bude pravdepodobne pokračovať v ďalších stupňoch konania. Realizácia prestavby a dostavby sa v ideálnom prípade spustí v priebehu budúceho roka.

 

Vyhorená sýpka na Krížnej, za ňou silo Ludiwgovho mlyna, rok 1947. Zdroj: Imagine Development

 

V tomto momente nie je verejne známe architektonické riešenie sila a susedného objektu, preto sa nedá vytvoriť jasný názor na kvalitu projektu. Samotný zámer rekonštrukcie aj dostavby nie je zlý, koniec-koncov, silo potrebuje život a záchranu. Prestavbu si zasluhuje aj priľahlé okolie, ktoré vďaka novému developmentu zvýšilo svoju úroveň, od kvalitného mestského priestoru však má ďaleko.

Na diskusiu je ale funkčné riešenie, investor či spôsob obstarávania projektu. Využitie jedinečnej stavby v prospech kancelárií neznie ako plné zužitkovanie potenciálu výnimočnej stavby. O nájdenie alternatívnych riešení sa usilovalo v minulosti množstvo študentov architektúry, ktorí prišli s mnohými vzrušujúcimi nápadmi – od kultúrneho priestoru cez diskotéku či cirkevný objekt. To by však musel byť prítomný iný investor.

Takéto objekty totiž nemôže budovať len súkromný developer. Ide o úlohu pre verejný sektor, ktorý deklaruje vyhlásením budov za NKP záujem ich chrániť v prospech verejnosti. V takom prípade by mal ale podať privátnemu sektoru pomocnú ruku, aby dokázali naozaj slúžiť širšiemu publiku. Zatiaľ sa to ale nedarí.

Na druhej strane, pokiaľ je projekt kvalitný, môže mať aj súkromný účel. V takom prípade by mal ale investor zvoliť spoluprácu s architektom na základe čo najlepšieho riešenia. Vygenerovať ho môže na základe architektonickej súťaže s overenými ateliérmi. Dokonca aj v Bratislave pôsobí hneď niekoľko autorov, ktorí sa špecializujú na industriál a dokázali by tejto budove vdýchnuť (komerčnú) príťažlivosť na najvyššej súčasnej úrovni.

Rekonštrukcia a dostavba sila Ludwigovho mlyna je tak v princípe dobrou správou. Prináša však práve toľko otázok ako odpovedí. Výnimočná budova sa zachráni, azda však cena za jej obnovu bude akceptovateľná. Pre industriálne dedičstvo Bratislavy ide o zásadnú otázku.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.