Adrian Gubčo 26.05.2022 18:03

V Boroch môže pribudnúť domov seniorov

Development Bory na severozápade Bratislavy sa postupne mení na mestskú štvrť s rezidenciami, ako aj relatívne bohatou občianskou vybavenosťou. Okrem nákupného centra to bude predovšetkým veľká nemocnica zo siete Svet zdravia. To na seba viaže aj vznik špecifického typu bývania – zariadenia pre seniorov. Prvé je už v príprave.

Zdroj: Architekti.sk

Bory vznikajú s ambíciou vytvorenia komplexnej a plnohodnotnej štvrte, čo predpokladá vznik veľkého počtu bytov, doplnených o vybavenosť komerčného aj nekomerčného charakteru. Developer Penta Real Estate sa zatiaľ zameriaval skôr na retail – prvými dokončenými časťami Borov boli nákupné centrum alebo séria big boxov a hobbymarketov v západnej a juhozápadnej časti územia. Neskôr nasledovali prvé rezidenčné etapy, aktuálne nasledované nemocnicou.

Práve nemocnica robí z veľkého, no inak vcelku banálneho developmentu projekt s celomestským významom. Po dokončení na seba bude viazať vysokú návštevnosť zo strany obyvateľov Bratislavy aj okolia. Druhou stránkou mince je špecifická atraktivita, ktorú Borom prinesie. Kým pre mnoho ľudí neznamená prítomnosť veľkého zdravotného zariadenia v rámci ich štvrte nič zásadné, pre iných môže ísť o mimoriadne dôležitý aspekt kvality života. K takýmto ľuďom patria, okrem iných, aj seniori, ktorí sa potýkajú so zhoršeným alebo zhoršujúcim sa zdravotným stavom.

Nie je preto prekvapivé, že keď sa Penta Real Estate rozhodla odpredať jeden z pozemkov v rámci pôvodne uvažovanej retailovej časti Borov (medzi Merkury Marketom a Ulicou Tomislava P. Kolakoviča), záujem prejavili aj prevádzkovatelia zariadenia pre seniorov. Ich vízia zapadla do koncepcie rozvoja štvrte. „Ide o spoločnosť Casa Slovensko, ktorá prevádzkuje zariadenia pre seniorov v Bratislave a Pezinku,“ špecifikuje Lenka Vargová, PR Specialist Penta Real Estate. „Projekcia a aj výber architekta je teda plne v ich réžii.“

Túto spoločnosť som oslovil, nanešťastie na otázky YIM.BA nereagovala. V každom prípade, architektonická štúdia zariadenia je známa a stojí za ňou kvalitná kancelária Architekti.sk. Ako autori uvádzajú, zámeru sa venujú už roky a ich cieľom je vytvoriť komunitné bývanie. Obyvatelia majú tvoriť akési domácnosti. „Klienti domova vytvárajú jednotlivé domácnosti, kde žijú a trávia čas spoločne,“ uvádzajú Architekti.sk na svojom webe. „Súkromie im poskytujú jednolôžkové izby a naopak – spoločnú aktivitu, debaty a posedenie pri dobrom jedle – zabezpečuje spoločná obývačková časť.“ Súčasťou projektu je aj škôlka a zázemie, ako aj veľkorysé vonkajšie priestory – terasy, átrium, záhrada.

Domov seniorov bude tvorený dvojicou trojpodlažných objektov a jedným štvorpodlažným. Trojpodlažné domy sú pôdorysne aj výmerou mohutnejšie. Medzi nimi vznikne zmieňované átrium. Štvorpodlažný dom bude od zvyšku zariadenia oddelený povrchových parkoviskom. Väčšina parkovania však bude umiestnená pod budovami, nie však v podzemnej garáži, ale v otvorenom suteréne. Dôsledkom daného riešenia bude mierne vyvýšenie trojpodlažných budov oproti terénu. Fasády by mali byť tvorené keramickým obkladom v podobe tehličiek.

Nie je presne známe, koľko seniorov bude môcť v zariadení bývať, ako bude riešená starostlivosť, či bude prípadná škôlka verejná alebo súkromná a ani kedy vôbec bývanie pre seniorov vznikne. Ak sa však vybuduje, vznikne rozhodne užitočný – a aj celkom príťažlivý – doplnok vznikajúcej štvrte. Jeho hlavným nedostatkom je okolie, keďže v priamom susedstve sa nachádza nepekný areál Merkury Marketu s veľkým parkoviskom a manipulačným zázemím.

 

Zdroj: Architekti.sk

 

Domovy seniorov zatiaľ nie sú tak často realizovanými projektami, hoci ako zadanie sa vyskytujú na rysovacích doskách architektov aj študentov architektúry vcelku často. To sa však bude musieť zmeniť. Populácia Slovenska a zvlášť Bratislavy starne, čo predstavuje do budúcna obrovské riziko. Mesto sa bude musieť demografickej zmene prispôsobiť. Súčasťou transformácie je aj vznik zariadení, v rámci ktorých získajú seniori odkázaní na pomoc adekvátnu starostlivosť, príp. miesta, kde budú môcť seniori tráviť voľný čas bez pocitu vylúčenia.

Situácia je najkritickejšia v Petržalke (str. 16), kde má byť v roku 2050 v seniorskom veku (nad 65 rokov) viac ako tretina populácie. Potrebná infraštruktúra je dnes pritom nedostatočná. Zámerov na výstavbu rozličných seniorcentier, stacionárov a podobne tak bude v dohľadnej dobe čoraz viac. Zatiaľ však pôjde pravdepodobne najmä o súkromné zariadenia s poplatkami natoľko vysokými, že budú pre mnohých starších ľudí aj ich rodiny absolútne neprístupné.

Mesto a mestské časti každopádne budú musieť na demografický vývoj reagovať, čo sa výrazne odrazí na tvári Bratislavy. Aj keby nastal výrazný rast populácie a podiel starších ľudí by sa znížil, stále sa bude seniorská populácia zvyšovať. Okrem zariadení sa budú musieť prispôsobiť aj verejné priestory, doprava alebo budovy inštitúcií. Zvýšia sa náklady na zdravotníctvo, kým menej ľudí v produktívnom veku bude prispievať na viac ľudí v postproduktívnom, takže budú pod ešte väčším tlakom.

Jedným z preventívnych riešení, ako by si mohlo mesto pomôcť, je zvýšenie vitality obyvateľov a zlepšenie ich zdravotného stavu, aby si udržali uspokojivý zdravotný stav čo najdlhšie. Najjednoduchším spôsobom je zvýšenie podielu chôdze a cyklistiky na deľbe prepravnej práce. Overená skúsenosť z dánskej Kodane potvrdzuje, že podpora týchto dvoch spôsobov prepravy sa blahodarne odrazila nielen na zdraví ľudí, ale aj na znížení nákladov na zdravotníctvo. Aj preto je podpora chôdze, o cyklistike ani nehovoriac, jednou z hlavných priorít dánskej metropoly.

Ak chce teda byť Bratislava pripravená na situáciu, ktorá nastane o tri desaťročia, musí vytiahnuť najmä dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov z áut a posadiť ich na bicykle a chodníky. To si vyžaduje rozvoj špičkovej cyklistickej infraštruktúry, bezpečných a bezbariérových chodníkov a demotivačné opatrenia, namierené proti individuálne automobilovej doprave a parkovaniu. Nie je to také jednoduché, rozhodne je to ale finančne aj projekčne menej náročné, ako budovať nové nemocnice alebo investovať obrovské peniaze do zdravotníctva a sociálnych služieb.

Prirodzene, domovy seniorov musia vznikať, a snáď budú v podobnej alebo ešte vyššej kvalite ako projekt z Borov. Zároveň sa zlepší aj ich finančná dostupnosť pre ľudí, ktorí nemajú také možnosti. Najlepšie by však bolo, keby ich bolo treba čím menej – lebo seniori budú vysoko vitálni, zdraví a aktívnou súčasťou svojich komunít do čo najvyššieho veku.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.