Adrian Gubčo 05.09.2022 13:25

Vydricou to nekončí. Čo ešte vznikne v Podhradí?

Aktuálne rozostavaná Vydrica od Vydrica Development si za cieľ kladie prepojiť rozdelené časti Podhradia a do istej miery ukončiť jeho vývoj. Podľa urbanistov, zodpovedných za jej návrh, je obnova pôvodnej podhradskej osady posledným dielikom skladačky. Aj napriek tomu tu však aj po jej celkovom dokončení ostane niekoľko voľných plôch, ktoré by mohli byť časom vyplnené.

Zdroje: YIM.BA, Grido

Návrat k pôvodnému stavu

Úvodom treba pripomenúť, že súčasná výstavba a zahusťovanie územia novými budovami predstavuje do určitej miery nápravný proces, kedy sa obnovuje pôvodná situácia. Až do druhej polovice 20. storočia patrila južná časť Podhradia k najhustejšie zastavaným častiam Bratislavy, pričom domy a ľudia sa tiesnili na ploche, ktorá bola ešte užšia ako dnes.

Pôvodné osady Vydrica a Zuckermandel vznikli v úzkom území medzi riekou Dunaj a Hradným kopcom, kde bol terén natoľko vysoký, aby nebol neustále pod vodou – i tak však čelil pravidelným záplavám. Väčšina obyvateľov bola v stredovekých časoch aj na začiatku novoveku od rieky závislá. Vtedy tu žili rybári, lodníci a rozliční remeselníci. Domy však nemali orientované v takej miere k Dunaju, ako predovšetkým k hlavným osiam územia – ulici Vydrica a k Podhradskej ceste (Ceste Márie Terézie, dnešnej Žižkovej). Obe smerovali k Vodnej veži, ktorá strážila strategický brod cez Dunaj, inak však spájali Bratislavu s dedinami západne od nej.

Vo väzbe na ulice každopádne vzniklo množstvo domov na mimoriadne úzkych parcelách, pričom snaha o maximalizáciu využitia priestoru viedla k špecifickej architektúre budov s dlhými a úzkymi dvormi, alebo uličkami, ktoré boli nezriedka široké ledva meter. Po roku 1851, kedy sa obe osady formálne spojili s Bratislavou, došlo k odlivu bohatších obyvateľov. Na ich miesto prišli chudobnejšie vrstvy a prisťahovalci, ktorí väčšie byty a domy predeľovali, čím sa hustota zaľudnenia ešte zvýšila. To viedlo už na začiatku 20. storočia k úvahám o prestavbe celej štvrte.

Kombinácia preľudnenosti a vysokej kriminality viedla k vyhláseniam o „nemožných“ podmienkach a potrebe vzniku reprezentatívneho nábrežia. Obdobné úvahy sa rozvíjali aj za Prvej republiky, za Slovenského štátu sa rozhodlo o celkovom zbúraní Vydrice a Zuckermandlu. S ohľadom na vojnové udalosti sa k tomu fašistický režim nedostal, jeho prácu však dokončili povojnové režimy. Dlhšie plánované rozšírenie nábrežnej komunikácie v roku 1948 prinieslo prvú etapu asanácie Podhradia.

Výsledky úvah o potrebe zmeny sú smutne známe – postupne bola odstránená takmer všetka zástavba s výnimkou niekoľkých vzácnejších objektov (nanešťastie medzi nimi nebola ani veľmi hodnotná Brauneckerova kúria so záhradou, ani Arzenál, zbúraný úplne zbytočne) a priestoru Vodnej veže. Na mieste pôvodnej hustej zástavby malo vzniknúť riedko zastavané modernistické sídlisko, asi najvzorovejšie zo všetkých plánovaných. Z veľkolepej vízie ostali len tri vežové domy.

Až v druhej dekáde 21. storočia sa po mnohých úvahách, víziách a súťažiach pristúpilo ku konkrétnym krokom. Na základe Územného plánu zóny Podhradie z roku 2006 začal vznikať najprv nový Zuckermandel, po viacročnej príprave v uplynulých mesiacoch aj Vydrica. Regulácia sa snaží preniesť do súčasnosti pozitívne princípy pôvodnej urbanistickej situácie. Pôvodné hlavné aj viaceré vedľajšie ulice sa teda vrátia späť, spoločne s kompaktnou a čiastočne blokovou zástavbou.

Nový development v Podhradí tak nie je ničím iným, ako návratom mesta do prostredia, kde sa storočia nachádzalo. Možno pritom konštatovať, že ide o skutočné mesto – s jasne vymedzenými verejnými priestormi, aktívnym prízemím, miešaním funkcií a (veľko)mestskou mierkou. V takomto prostredí je úplne v poriadku, pokiaľ dochádza k vypĺňaniu miest, ktoré predstavujú v podstate prieluky v urbanistickej štruktúre.

Od bytov po kultúru

Vydrica rieši územie medzi Kúriami (zachovaným palácmi v bývalom Zuckermandli) a historickým jadrom, resp. Staromestskou ulicou. V jej susedstve však ostáva niekoľko plôch, ktoré developer nevlastní a dnes im chýba jasnejšie využitie.

Prvým takýmto priestorom je parkovisko medzi Kostolom Najsvätejšej Trojice a bývalým Rybárskym cechom. Kedysi sa tu nachádzalo niekoľko domov, ktoré sa dotýkali cechu, odkiaľ sa tiahli k úzkej Trokanovej (alebo Vitézovej) ulici. Domy mali maximálne dve podlažia a nesúrodú architektúru, dotvárali však mnohovrstevnatý kolorit tejto časti mesta. Pozemky sú dnes vo vlastníctve Slovenského národného múzea.

SNM pravdepodobne neuvažuje nad tým, že by tu obnovovalo pôvodnú zástavbu, rovnako ale nechce priestor ani odpredať. Má totiž svoje vlastné plány. „Pozemkov na Žižkovej ulici sa SNM nechce zbaviť,“ potvrdzuje Jozef Bednár, námestník Generálneho riaditeľstva SNM pre Úsek komunikácie. „Naopak, v rámci pripravovanej rekonštrukcie sídelnej budovy na Vajanského nábreží plánuje SNM práve na Žižkovej vybudovanie novej budovy pre účely knižnice SNM a múzejného centra.“ Ak by k tomuto projektu múzeum pristúpilo po vzore čoraz väčšieho počtu verejných inštitúcií a zrealizovalo súťaž, vzniknúť by tu mohol zaujímavý objekt s kvalitnou architektúrou.

SNM je v lokalite samozrejme silne prítomné. Na Žižkovej sa nachádza trojica múzeí v správne SNM, no patrí mu aj mohutný objekt energocentra v dotyku s asi najkrajšou zachovanou budovou v Zuckermandli – renesančnou Brämerovou kúriou s typickými vežičkami. Energocentrum bolo údajne vybudované v súvislosti s krytmi civilnej ochrany, ktoré sa majú v Podhradí nachádzať. Nahradilo pritom atraktívny historický objekt bývalej radnice Zuckermandla.

Aj tu by chcelo múzeum stavať. „A na mieste súčasného energetického centra chceme vybudovať nové technické zázemie pre budovy SNM na Žižkovej ulici, priestory pre archív SNM a administratívne priestory,“ vysvetľuje Bednár. Opäť to vyvoláva mierny optimizmus, v tomto prípade je ale situácia podľa všetkého zložitejšia. Záujem prebudovať plochu mal v minulosti aj developer nového Zuckermandlu, spoločnosť J&T Real Estate.

Investor sa netají tým, že by sa rád podieľal na transformácii plochy. „Záleží nám na tom, aby kultivované mestské prostredie, ktoré vzniklo výstavbou Zuckermandlu a v blízkej budúcnosti ho doplní a s historickým centrom mesta prepojí Vydrica, nebolo znehodnotené chátrajúcim objektom bývalého energobloku,“ hovorí Daniel Suchý, hovorca J&T Real Estate. „Máme pripravenú štúdiu investičného zámeru v súlade s Územným plánom zóny Podhradie, ktorý počítal s asanáciou tohto objektu a výstavbou polyfunkčného objektu s občianskou vybavenosťou. Už počas príprav projektu Zuckermandel sme iniciovali rozhovory s vlastníkmi tohto objektu, kým však nebude uzavretá dohoda o prípadnej spolupráci a jej konkrétnom modeli, je predčasné hovoriť o budúcej podobe tohto priestoru.“

Aktuálna podoba tejto štúdie nie je známa, pred časom však spracovala jeden návrh aj známa kancelária Grido. Podľa jej koncepcie mal vzniknúť dom v rovnakej výške ako susedná kúria, ktorý by obsahoval bývanie a vybavenosť na prízemí. Budova by bola typická sedlovými strechami a výraznou presklenou fasádou na mieste, kde by inak bola štítová stena. Do podzemia by bola vložená garáž, ktorá by bola čiastočne otvorená.

S daným plánom sa už pravdepodobne neráta, je však očividné, že jednotlivé strany budú musieť hľadať spoločné riešenie, čo môže prípadnú výstavbu oddialiť. JTRE ju možno bude chcieť naviazať na ďalší svoj zámer – firma totiž vlastní aj plochy západne od tzv. Skalného nosu, útvaru, ktorý vznikol v dôsledku ťažby kameňa v oblasti a dnes sa okolo jeho východnej strany rozkladá pekný parčík. Pozemky prevzal od developera Cresco Real Estate, ktorý ešte stále drží jednu parcelu, pravdepodobne sa jej ale zbaví tiež.

Ide o vhodné miesto pre vznik domu, ktorý by mal mestský charakter a do budúcna zakladal predpoklad pre ďalšie pokračovanie zástavby. „Máme spracovanú štúdiu investičného zámeru na bytový dom s obchodnou prevádzkou v parteri a parkovaním v suteréne v súlade s Územným plánom zóny Podhradie,“ popisuje súčasné riešenie Suchý. „Autorom architektonického návrhu, ktorý by vhodne nadviazal na existujúcu zástavbu Zuckermandlu, je kancelária Bouda Masár architekti. V tejto chvíli je predčasné hovoriť o akýchkoľvek termínoch.“ Nanešťastie, Bouda Masár Architekti vo výraznejšej miere nezdieľajú ani svoje dokončené projekty, nehovoriac o plánovaných. Známa je len štúdia ešte z roku 2011.

Ďalším vznikajúcim projektom v Podhradí je nové sídlo spoločnosti Stengl. Jeho podoba prešla úpravami, po ktorých pôsobí súčasným a solídnym dojmom, dotvárajúcim vznikajúce moderné prostredie v lokalite. Tento typ vybavenosti – centrály známejších firiem – zároveň zvyšuje prestíž lokality.

Asi aj kvôli tej tu napokon vzniká (resp. už je v podstate dokončený) nateraz posledný známy projekt, bývanie pre zahraničný zastupiteľský úrad. Umiestnené je v strmej uličke nad Žižkovou ulicou a Mikulášskym cintorínom. Za architektúrou objektu stojí kancelária Expoline. Komu presne však bude budova slúžiť, v tejto chvíli známe nie je. Je ale zrejmé, že susedstvo je na vysokej úrovni, ktorá navyše ešte rokmi rastie.

 

Bývanie pre zahraničný zastupiteľský úrad je dôkazom, že lokalita má dobré meno

 

Potenciál stále nenaplnený

Aj keď vzniknú všetky zmienené projekty, stále ešte v lokalite ostane veľa priestoru pre zlepšenie. Časť z toho je realizovateľná relatívne ľahko – závisí to najmä od samosprávy a jej ochoty zvýšiť kvalitu priľahlých verejných priestranstiev. Iné problémy sa však v blízkej dobe pravdepodobne nevyriešia, hoci bez nich Podhradie nebude naplno využívať svoj priestorový a polohový potenciál.

V prípade verejného priestoru je v súčasnosti hlavnou otázkou, či dôjde k revitalizácii plôch medzi Vydricou a novým Zuckermandlom. Dnes je tu nekvalitná a značne poškodená asfaltová vozovka a chodníky s najlacnejšou zámkovou dlažbou. Rozhodne nejde o reprezentatívny stav, o súlade s mestskými manuálmi pre verejné priestory nemožno hovoriť v žiadnom prípade.

Staré Mesto si je stavom priestranstiev údajne vedomé, pripomína však, že kým sú zaťažované stavebnými mechanizmami, investovať veľké prostriedky do rekonštrukcie by nemalo zmysel. „Staré Mesto sa bude miestnymi komunikáciami koncepčne zaoberať až po skončení stavebných prác, plánované je zjednocovanie povrchov dotknutých komunikácií – z hľadiska udržateľnosti a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov na rekonštrukciu miestnych povrchov je vhodnejšie počkať do skončenia zvýšenej záťaže komunikácií,“ povedal ešte v apríli 2020 Matej Števove, hovorca mestskej časti. V tomto smere tak možno azda predpokladať zlepšenia.

Nič sa ale nezmení v prípade najväčšieho vizuálneho problému – v prítomnosti trojice vežových bytových domov, zvyškov sídliska Podhradie. Tie tu ostanú stáť aj naďalej, keďže nie je v dohľadnej dobe reálne, aby niekto vykúpil jednotlivé byty a následne bytovky zbúral a nahradil. Bratislava nie je mesto, kde by sa niečo také mohlo ekonomicky oplatiť, takže tu domy budú stáť asi až do momentu, kedy sa skončí ich životnosť – a to môže byť pri dobrej údržbe veľmi dlho (možno nikdy). Veľké zmeny neočakávam ani v prípade známeho nefungujúceho kúpaliska, kde je vývoj narušený majetkovými spormi.

Môže sa tak stať, že v Podhradí vznikne celistvá štvrť, siahajúca od historického jadra až k Zuckermandlu. Tu sa razom preruší, aby pokračovala čiastočne ďalej. Stále pôjde o jednu z najprémiovejších lokalít v metropole, ktorá bude mať vysoko mestotvorný charakter. Kým tu ale ostane stáť trojica bytových veží namiesto štýlovo obdobnej zástavby, nebude Podhradie jednoducho kompletné.

Ostáva mi len dúfať, že sa to niekedy zmení. Ak by sa malo v Bratislave niekde začať s búraním panelových domov, tak práve tu.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.