Adrian Gubčo 25.08.2026 15:14

Od ruiny k banálnym bytovkám. Citypark Petržalka napreduje a mení tvár petržalskej osi

Jeden z najkontroverznejších projektov v Bratislave začína postupne získavať tvár. Citypark Petržalka, v minulosti známy ako Nové Domino, rastie v južnej časti najväčšieho slovenského sídliska v úzkom dotyku s existujúcou rezidenčnou zástavbou. Práve táto blízkosť bola dlhodobo terčom sporov, čo napokon viedlo k úpravám zámeru. Veľké víťazstvo to ale pre lokalitu nie je.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Keď sa tvorila koncepcia Petržalky, jedným zo základných pilierov vízie sídliska bola kľúčová os v severojužnom smere. Umiestnená tu mala byť nosná linka verejnej dopravy – rýchlodráha, teda metro a dnes električka – a v jeho blízkosti významná zástavba s vybavenosťou pre desiatky tisíc obyvateľov susedných obytných okrskov. Domy v susedstve centrálnej osi získali väčšiu mierku a umiestnené tu boli charakteristické terasy s vybavenosťou, čo malo signalizovať väčší význam prostredia.

V postsocialistickom období tu ale začali vznikať viaceré objekty, ktoré boli v rozpore s veľkorysou koncepciou. Ide najmä o banálne objekty supermarketov, v roku 2011 však začal na južnom okraji sídliska, v blízkosti Jasovskej ulice, vznikať projekt Nové Domino. Išlo o súbor piatich objektov, umiestnených v tesnom dotyku s terasou susedného bytového domu na Jasovskej 2-12.

Už od ohlásenia zámeru približne v roku 2008 bol sprevádzaný odporom a škandálmi. To napokon viedlo k pozastaveniu realizačných prác, dlhoročnému chátraniu nedokončeného skeletu, zmenám projektu a novému povoľovaniu. K najvýznamnejším úpravám patrí posun budov tak, že od bytovky budú po novom asi 19,5 metra, ako aj ich zníženie o dve podlažia. Budú tak mať maximálne päť nadzemných podlaží. Došlo aj k funkčným zmenám.

Investor, spoločnosť Subcentro, blízka developerovi VI Group, tak mohol opäť pristúpiť k realizácii. Ako prvé musel odstrániť pôvodné a narušené skelety, následne mohol začať s výstavbou nových objektov. Hoci začali rásť len na začiatku tohto roka, aktuálne sa už niektoré z nich blížia k dosiahnutiu plnej výšky.

Potvrdzuje to aj zhotoviteľ, stavebná firma KAMI Profit. „Výstavba pokračuje podľa plánu a na objektoch B, C a E sme sa opäť posunuli o výrazný krok vpred. Všetky stropné dosky sú už hotové a zostáva dokončiť zabetónovanie atiky strechy,“ opisuje na sociálnej sieti. „Popri tom pokračujú murárske práce a na dokončených podlažiach sme začali s rozvodmi elektroinštalácie.“

Tieto tri objekty majú byť dokončené ako prvé, pričom dva z nich sú bytové, budova E má slúžiť oficiálne ako administratívna. Bytový bude aj dom A, objekt D bol pôvodne navrhovaný ako apartmánový dom pre seniorov, napokon tu ale bude klasické bývanie. Celkovo vznikne 64 bytov namiesto pôvodne plánovaných 90. Doplnené budú o 20 kancelárií a päť obchodných prevádzok na prízemí. Počet parkovacích miest klesol zo 134 na 99.

Záujem klientov je zatiaľ pomerne vysoký, ako predaná ale rezervovaná je deklarovaná väčšina aktuálne predávaných rezidencií a bezmála polovica projektu. V ponuke sú len dvoj- a trojizbové byty s menšou metrážou, ponuka tak zaujala pravdepodobne najmä ľudí, hľadajúcich štartovacie bývanie, príp. investorov. Štandard je skôr priemerný, byty však budú mať podlahové vykurovanie.

Architektonické riešenie zodpovedá lokalite a štandardu projektu, hoci oproti pôvodným plánom prešlo pozitívnymi zmenami. Smerom do centrálnej osi budú na domoch A, B a C umiestnené pásové balkóny, na ostatných fasádach budú okná s francúzskymi balkónmi. To isté sa týka aj domov D a E. Fasády orientované k domom na Jasovskej by mali navyše obsahovať aj popínavú zeleň, čo má znížiť negatívny dopad projektu.

Dokončenie prvých troch objektov so 48 bytmi je naplánované na prvý kvartál 2028, zvyšné by mali byť zhotovené len o čosi neskôr. Už teraz sa dá ale predpokladať, že predaj bude pomerne úspešný. Veľkým benefitom je výborná dostupnosť čerstvo dokončenej električkovej trate. Spojenie s centrom mesta je vďaka nej možné v priebehu 13 minút (zo zastávky Južné Mesto). To je niečo, čím sa nemôžu pochváliť mnohé iné vyhľadávané časti Bratislavy.

Domy získali živý parter a lepšiu architektúru, urbanistické riešenie je ale slabé. Zdroj: Subcentro

Citypark Petržalka tak už vo veľmi dohľadnej dobe zmení tvár južnej časti Centrálnej osi. Zmeny projektu oproti verzii z roku 2008, resp. spred niekoľkých rokov zvýšili jeho úroveň a zmenšili negatívny dosah na okolie. Namiesto pätice zastaraných „kociek“, kde malo byť dokonca na prízemí umiestnené parkovanie, pôjde o relatívne súčasne pôsobiace budovy s aktívnym parterom.

Napriek tomu možno len sotva hovoriť o ideálnej forme urbanistického a architektonického riešenia tohto priestoru. Tým nebolo ponechanie voľného priestoru v prospech zelene – či už kultivovanej alebo náletovej – ale vhodná forma výstavby tak, aby sa z Centrálnej osi skutočne stala centrálna os. Umiestnená tu preto mala byť mestotvorná zástavba s vyššou mierou polyfunkcie a odlišným rázom.

Nanešťastie, takéto riešenie dnes sťažuje Územný plán. Ten pochádza ešte z roku 2007 a v koridore navrhuje nosný systém mestskej hromadnej dopravy (v tom čase ešte na báze metra), na povrchu ráta s novou cestnou komunikáciou, ktorú verejnosť hlasno odmietla, a napriek vymedzeniu časti plochy pre stavebný rozvoj tu zachováva aj veľký zelený pás. To znie na prvý pohľad dobre, v praxi to je ale problém.

Developeri za daných okolností nevedia využiť celý priestor až k električkovej trati, čo mení podobu aj ekonomiku projektov. Za predpokladu, že by to bolo inak, je teoreticky možné si predstaviť akúsi blokovú či poloblokovú zástavu s dlhšou fasádou obrátenou k električkovej trati a krídlami smerom k Jasovskej so zelenými vnútroblokmi a aktívnym parterom popri trati. Jantárová cesta by sa premenila na mestský bulvár, obyvatelia starších domov by získali krajšie, parkové prostredie s poloverejným charakterom a Lúky by nepripomínali predmestie Moskvy.

Takéto úvahy sú však vylúčené. Odporuje im nielen súčasný Územný plán, ale aj jeho uvažovaná zmena a aspoň navonok aktivity súčasných miestnych politikov. Mesto i mestská časť sa snažia výstavbu skôr obmedzovať namiesto hľadania takej urbanistickej formy, ktorá by maximalizovala kvalitu života miestnych obyvateľov. Tí nepotrebujú široký nefunkčný zelený pás s električkovou traťou uprostred, ale plnohodnotné mestské prostredie, služby a kultivovanú zeleň, na ktorej údržbu je k dispozícii dostatok zdrojov.

Citypark Petržalka je príkladom toho, čo mestská časť dostane, pokiaľ sa bude brániť kvalitnejšej regulácii. Na druhej strane, navrhovaná zmena Územného plánu je lepšia ako súčasný stav, od ideálu má ale ďaleko. Aj z tohto dôvodu možno očakávať, že cesta ku kvalitnému prostrediu a udržiavanému verejnému priestoru v Petržalke bude ešte veľmi dlhá.

Fotografie z 19.8.2026. Pozrite si výstavbu projektu vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.