Adrian Gubčo 07.12.2023 13:38

Koniec sna o Rázsochách? Ministerstvo zdravotníctva hľadá miesto pre nemocnicu, zvažuje Ružinov

Veľká koncová nemocnica na bratislavských Rázsochách mala byť najväčším a najvýznamnejším zdravotníckym komplexom na Slovensku. Výstavba sa začala už v 80-tych rokoch minulého storočia, aby sa v 90-tych zastavila a v roku 2020 boli jej zvyšky zrovnané so zemou. Teraz sa zdá, že sa nemusí postaviť možno nikdy.

Zdroj: Mochly Eldar Architect, Google StreetView

Veľká koncová nemocnica mala byť umiestnená v severozápadnej časti mesta, v mestskej časti Bratislava – Lamač v lokalite Zečák. Územie bolo dlhodobo určené pre umiestnenie významného zdravotníckeho zariadenia. Toto tu skutočne začalo v roku 1987 vznikať, do roku 2000 sa však úplne zastavili, keď bola nemocnica v stave hrubej stavby. V rokoch 2019-2020 bol mohutný skelet zbúraný, aby uvoľnil miesto modernejšiemu zariadeniu.

Nová veľká koncová Univerzitná nemocnica Rázsochy však ostávala aj naďalej medzi prioritami rezortu zdravotníctva a vlády. V rámci implementácie Plánu obnovy a odolnosti SR malo ísť o jeden z kľúčových projektov na realizáciu. Štát sa zaviazal, že do konca roka 2026 vybuduje aspoň hrubú stavbu, hoci mnohí experti upozorňovali, že pri rýchlosti povoľovacích procesov na Slovensku ide o nereálny sľub.

To sa čoskoro ukázalo, preto sa financie, alokované na Rázsochy, presunuli na iné projekty. Navonok sa ale na zámere výstavby nemocnice nič nezmenilo. Aj naďalej sa pokračovalo v projektovej príprave, pričom odhalená bola jej uvažovaná podoba. Experti z izraelskej kancelárie Mochly Eldar Architects navrhli moderný zdravotný kampus, nadväzujúci na súčasné trendy v tvorbe obdobných zariadení.

Teraz sa však ukazuje, že masívne financie, ktoré boli do projektu investované, možno vyjdú nazmar. Ako upozornil Denník N, Ministerstvo zdravotníctva SR zvažuje možnosť umiestnenia veľkej koncovej nemocnice v inej lokalite. Opiera sa pritom o výsledky analýzy od poradenskej firmy Boston Consulting Group, ktorú objednala ešte bývalá vláda.

Podľa informácií Denníka N analytici zvažovali tri možnosti umiestnenia nemocnice – výstavbu Rázsoch, dostavbu Nemocnice Bory a vznik novej nemocnice na východnej strane Bratislavy. Ako najvhodnejší variant údajne vychádza tretia možnosť, teda vybudovanie nového zariadenia niekde v oblasti mestských častí Vajnory, Ružinov alebo Vrakuňa.

Problémom Rázsoch je nevhodná veľkosť len 800 postelí a zlé možnosti centralizácie personálu, hoci ide o najrýchlejší možný spôsob, ako vybudovať nemocnicu – „už“ v roku 2034. Pri Boroch je problémom aktuálne súkromné vlastníctvo nemocnice a neochota majiteľa sa jej zbaviť.

Nová východná nemocnica by vynikala v pokrytí územia, potenciálu veľkosti a možnostiach expanzie v budúcnosti. Nevýhodou je, že jej budovanie bude trvať najdlhšie, pričom sa hovorí o sprevádzkovaní až v roku 2038. Najpravdepodobnejšia má byť pritom úplná prestavba Univerzitnej nemocnice Ružinov, kde je údajne dostatočný priestorový potenciál pre zariadenie s kapacitou tisíc lôžok. Využiť by sa pritom dal priestor súčasného Zimného štadióna V. Dzurillu.

Že nemocnica napokon nebude na Rázsochách, nenápadne naznačuje aj vláda. Podľa Programového vyhlásenia vlády patrí medzi krátkodobé priority prijatie rozhodnutia o Národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave – lokalita však zmieňovaná nie je.

Takmer úplne istá je ale zásadná transformácia prevádzok na Kramároch, v Starom Meste na Mickiewiczovej a v Podunajských Biskupiciach. V prípade prvých dvoch sa nemocnice pravdepodobne zrušia, prípadne nahradia poliklinikami, v prípade tretej by vzniklo zariadenie dlhodobej starostlivosti.

 

Nemocnica v Boroch pravdepodobne nebude novou koncovou nemocnicou. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Ide o ďalší zvrat v nekonečnom príbehu nemocnice Rázsochy, resp. budovania veľkého komplexného a moderného zariadenia v Bratislave. Slovenská metropola naňho čaká už dekády a dlhé roky ešte čakať bude. Medzičasom, jej absencia citeľne ovplyvňuje kvalitu zdravotníctva, stav zdravotníckeho personálu aj životnú úroveň obyvateľstva. Stav poskytovania zdravotnej starostlivosti je na Slovensku katastrofálny.

Už dlhodobo je známe, že kvalita zariadení je významným faktorom, ktorý by vedel pozitívne ovplyvniť početnosť a kvalitu lekárov či zdravotných sestier, ktorých je kritický nedostatok. Vysoko kvalifikovaní odborníci sú nútení pracovať za nízke platy v desivých podmienkach zdevastovaných nemocníc. Vďaka svojej expertíze sú pritom vysoko cenení v krajinách, kde je zdravotný systém na vyššej úrovni. Pre mnohých, najmä mladých ľudí s dobrými jazykovými zdatnosťami, je tak odchod jednoznačnou voľbou.

Analýza, vypracovaná pre ministerstvo, naznačuje, že až na konci 30-tych, resp. v 40-tych rokoch tohto storočia sa situácia v Bratislave výraznejšie zlepší. Dovtedy však odídu do dôchodku ďalšie tisíce zdravotníckych pracovníkov, populácia výrazne zostarne a počet mladých ľudí, prijímaných na príslušné školy, sa z demografických dôvodov zmenší. Prípadná migrácia veľkou spásou nebude, keďže je pravdepodobné, že mnohí nádejní pracovníci Slovensko jednoducho obídu.

Vybudovanie novej nemocnice by tak malo byť absolútnou prioritou. Roky 2034 alebo 2038 znejú ako priznanie si totálnej rezignácie nielen nad rozvojom zdravotníctva, ale aj krajiny ako takej. S ohľadom na doterajší vývoj sa ale ešte môže kľudne stať, že aj tieto termíny sú optimistické.

Väčšina medzinárodných štatistík a prehľadov ukazuje, že v množstve parametrov je Slovensko na chvoste Európskej únie. Neschopnosť postaviť v hlavnom meste nemocnicu – a po 36 rokoch od prvého začiatku jej výstavby vlastne skonštatovať, že sa ani nevie, kde má stáť – je dokonalým príkladom, že táto krajina je skutočnou hanbou kontinentu.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.