Adrian Gubčo 25.07.2019 13:45

LED obrazovka na Landererovej 12 – správny prístup?

Už niekoľko týždňov na jednej z najrušnejších križovatiek v Bratislave svieti najväčšia LED obrazovka na Slovensku – podnož administratívneho komplexu Landererova 12 od J&T Real Estate je využitá ako obrazovka, na ktorej sú premietané umelecké vizualizácie. Je toto vhodný spôsob riešenia podoby fasády v danom prostredí?

Developer konštatuje, že Bratislava sa týmto zaradila medzi svetové metropoly, kde sú podobné riešenia, „spájajúce architektúru s vizuálnym umením“, bežné. Príklady Times Square v New Yorku alebo Picadilly Circus v Londýne sú všeobecne známe, mimoriadne využívané sú podobné obrazovky v mestách východnej Ázie.

Obrazovka sa nachádza na podnoži kancelárskej budovy, ktorá sa inak využíva ako parkovací dom. Mohutnú hmotu pomohla táto inštalácia s dĺžkou 62 metrov, výškou 9 metrov a plochou 558 metrov štvorcových oživiť a odľahčiť a do okolia vysiela umelecké motívy. Hladina jasu aj samotný obsah zobrazenia bol preverovaný s Krajským dopravným inšpektorátom a expertmi z FEI STU. Za konkrétnym návrhom stoja okrem architektov z kancelárie GFI dizajnéri z AKASHA Visualstation.

Inak pomerne jednoduchá administratívna budova tak získala čosi netradičné, hoci je na debatu, či ide o súčasť nejakého rozsiahlejšieho konceptu, alebo skôr o z núdze cnosť, aby pri najexponovanejšom pohľade z križovatky Košickej a Landererovej výrazu nedominovala obrovská hmota parkovacieho domu.

 

Landererova 12 zo Sky Parku

 

To navádza k ďalšej otázke, či ide o vhodný spôsob riešenia iných problémov s architektúrou. JTRE v oblasti buduje väčšie množstvo projektov – predovšetkým zónu Eurovea City, zahŕňajúcu celé územie medzi Landererovou a tokom Dunaja, kde má vzniknúť jedno z kľúčových jadier nového centra Bratislavy, vrátane prvého slovenského mrakodrapu, alebo Klingerku, ktorá sa skôr či neskôr dočká ešte rozsiahlejšieho pokračovania.

Hoci pri všetkých týchto projektoch sa hovorí o špičkovej úrovni, snaha o racionalizáciu nákladov sa prejavila v nebudovaní podzemných garáží. Namiesto toho developer buduje nadzemné parkovacie domy v podnoži objektov. Teoreticky môže ísť v tomto prípade o environmentálne prijateľnejšie riešenie (v podloží prebieha aktívny pohyb podzemnej vody naviazanej na tok Dunaja), architektúra tým však jednoznačne trpí.

Nie je preto vylúčené, že sa JTRE nakoniec rozhodne osadiť aj ďalšie obrazovky. Otázka, či ide o vhodné riešenie pre lokalitu, nebola zatiaľ kriticky posúdená.

Vo vyspelejších mestách sa však riešia aj takéto témy. Jan Gehl, dánsky architekt a urbanista, považovaný za etalón snáh o budovanie miest pre ľudí, upozorňuje na nutnosť aktívnych a vizuálne atraktívnych priečelí a pripomína, že mestá ako Melbourne alebo Štokholm majú spracované politiky živých priečelí. Ich súčasťou je nielen vytváranie prevádzok v parteri, ale aj tvorba fasád, ktoré nejakým spôsobom s okolím interagujú – od okien po podobné obrazovky.

Pre ujasnenie budúcnosti podobných obrazoviek by sa tak mala Bratislava odhodlať k podobnému kroku a venovať sa téme, ktorá je pre mnohých zjavnou banalitou, pre pocit z mesta je však do veľkej miery zásadná. To isté sa týka aj nočnej iluminácie mesta, čo je v Bratislave taktiež mimoriadne podcenené.

LED obrazovka na Landererovej 12 sa tak stáva zaujímavým podnetom do diskusie o budúcom vizuále mesta. Ak si chce Bratislava budovať imidž modernej metropoly, musí sa touto problematikou jednoznačne začať zaoberať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.