Adrian Gubčo 06.11.2019 15:10

Klingerka rastie, odhalenie druhej etapy sa predpokladá čoskoro

Na okraji bratislavského downtownu rýchlym tempom rastie projekt Klingerka, v rámci ktorého vzniká (zatiaľ) najvyššia rezidenčná veža na Slovensku, ako aj nové kancelárske kapacity. Ide však len o prvú časť developmentu, v druhej, ktorej odhalenie je predpokladané už čoskoro, sa očakáva vznik ďalších bytov, kancelárií a obchodov, ako aj nových výškových budov.

Výstavba Klingerky sa spustila na začiatku tohto roka po dlho trvajúcom povoľovacom procese. Developer J&T Real Estate mal s ohľadom na námietky účastníkov konania problém získať územné rozhodnutie, odkedy sa však na začiatku leta 2018 podarilo túto situáciu vyriešiť, povoľovanie už malo rýchlejší spád. Od leta 2018 prebiehali prípravné práce spojené s čistením environmentálnej záťaže, ktoré začiatkom roka 2019 plynulo prešli do samotnej výstavby.

Dnes sa už Klingerka, a predovšetkým objekt Klingerka Office, začína vynímať v lokalite Klingerovej kolónie, kde sa doteraz nachádzala len nízkopodlažná zástavba s prevažne rodinnými domami. Tie boli naviazané na Klingerovu továreň na spracovanie juty, ktorá bola v čase svojho fyzického zániku na konci minulej dekády známa ako Gumon. Nová Klingerka radikálne mení mierku prostredia, ktoré nateraz ostáva v transformačnej oblasti ako netradičný reklikt minulosti.

Kompozícia projektu je založená na dvojici elipsovitých veží, nižšej s 11 podlažiami a vyššej s 36, ktoré sú prepojené nadzemným parkovacím domom. Severná časť pozemku smerom k pôvodnej zástavbe je nezastavaná a bude parkovo upravená v snahe o zmiernenie kontrastu medzi výškovou budovou a rodinnými domami. Výstavba je pokročilejšia pri nižšej veži, kde ostáva dobudovať už len tri podlažia, aby dosiahla plnú výšku. V prípade vyššej bola v čase fotenia výstavba na úrovni siedmeho nadzemného podlažia.

Už teraz sú zrejmé masívne dimenzie celého projektu, kde vznikne zrejme najviac bytov v jednej veži na Slovensku. V 115 metrov vysokej budove bude 380 bytov, z ktorých by aktuálne malo byť voľných už len 30. Obrovský počet jednotiek v spojení s menej náročnou technológiou výstavby (priečky, vrátane medzibytových, budú zo sádrokartónu) umožnil väčšie úspory s rozsahu, čomu developer prispôsobil aj štandard, ktorý je inak vcelku uspokojivý. Pomerne dobre sú zvládnuté aj dispozície. Postupne sa však zvyšujú ceny, ktoré sú dnes výrazne vyššie ako v čase spustenia predaja, do čoho ešte treba zarátať parkovacie miesto, ktoré vyjde pri vnútornom parkingu na 27.600 eur.

Kancelárska budova, na druhej strane, nepatrí k najväčším bratislavským projektom a obsahuje „len“ 10,5-tisíc metrov štvorcových administratívnych priestorov. Developer ich prezentuje ako „butikové“ kancelárie, určené skôr pre menších exkluzívnych klientov ako veľké korporácie. Klingerka Offices má spĺňať kritéria pre certifikáciu na úrovni BREEAM Excellent, parkovať sa bude na 238 miestach.

Celý projekt je výsledkom práce kancelárie GFI, ktoré sa autorsky spolupodieľa na mnohých projektoch developera. Klingerka však podľa zverejnených materiálov nebude veľmi inovatívna a z hľadiska celkového konceptu je zrejmé, že snaha o maximálny výnos bola v tomto prípade extrémna. Hoci jednotlivé byty môžu byť kvalitné, zvonku bude Klingerka pôsobiť jednoducho ako príliš veľká a do Bratislavy nevhodná.

Dokončenie projektu sa predpokladá v roku 2021 v prípade kancelárskej časti, o niečo neskôr predpokladám dobudovanie rezidenčnej. Svoj titul najvyššej rezidenčnej budovy v Bratislave si udrží len približne rok až dva.

 

Aktuálny stav pozemku pre Klingerku II a III

 

S rastom Klingerky sa postupne začína pozornosť obracať aj na susedný pozemok po bývalom Gumone, ktorý ostáva prakticky prázdny, napriek vynikajúcej polohe v dotyku s významnou komunikáciou. Doteraz posledné odhalené zámery sú ešte z predkrízového obdobia, JTRE, ktoré pozemok vlastní, však už pripravuje vlastný development.

Developer zatiaľ nechce špecifikovať, kedy sa projekt odhalí, všetky náznaky ale svedčia o tom, že by to mohlo byť ešte do konca toho roka. JTRE už pripravuje projekty prekládok inžinierskych sietí v oblasti tak, aby dokázali obslúžiť nielen aktuálne budovanú časť Klingerky, ale aj budúce fázy. Je totiž možné, že development pozdĺž Košickej bude rozdelený na Klingerku II a Klingerku III.

O samotnom výzore projektu ešte nie známeho veľa, je však isté, že jeho západnú stranu bude tvoriť línia električkovej trate spájajúcej Ružinov s novým centrom mesta a Petržalkou, takisto je vysoko pravdepodobné, že v línii Valchárskej ulice vznikne nový priečny prechod územím. Pravdepodobne do križovatky Košickej s Prístavnou a Landererovou bude orientovaná výšková budova, teoreticky ešte vyššia hmota by mohla vzniknúť na mieste dnešnej administratívnej budovy Gumonu.

Pôjde rozhodne o obrovský zámer, čo dokazuje aj fakt, že jeden z najväčších bratislavských developerov ho plánuje rozfázovať. Významom ide o jeden z najdôležitejších bratislavských rozvojových pozemkov, čomu snáď bude zodpovedať aj kvalita návrhu. Za architektúrou stojí opäť GFI, s ohľadom na prvú Klingerku sú preto namieste určité obavy.

Každopádne, týmto projektom sa výrazne dotvorí kľúčová časť nového bratislavského downtownu, ktorý bude mať v čase, kedy možno očakávať dokončovanie druhej etapy Klingerky – teda v polovici 20-tych rokov – už takmer finálnu formu s ukončenými najväčšími projektami. Tejto časti mesta budú dominovať veže s bývaním, kanceláriami a obchodmi, oddelené pravdepodobne veľmi zaťaženými dopravnými líniami.

To zdôrazňuje význam doplnenia kvalitných foriem verejnej a alternatívnej individuálnej dopravy v podobe električkovej trate a kvalitných cyklotrás, ale aj premyslenie výpočtu kapacít križovatiek. Hlavné mesto tvrdí, že robí všetko preto, aby sa začalo týmto novým spôsobom uvažovať, zvlášť v novom centre metropoly.

Ide o enormne dôležitú úlohu – developeri totiž môžu budovať svoje rozsiahle zámery a investovať masívne prostriedky do exteriérových priestranstiev, pokiaľ však budú nespojité a oddelené bariérami, nevznikne ani zďaleka taká dobrá štvrť, ako by mohla pri kvalitnom verejnom priestore. Práve v takých zónach, kde takýto priestor je, sa ľudia chcú a nielen musia pohybovať. A to je niečo, čo sa dá aj ekonomicky vyčísliť. Kvalita verejného priestoru a jeho prepojenie s okolím tak musí byť pri každom developmente jednou z kľúčových priorít.

 

Fotografie z 2.11. Pozrite si viac vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.