Adrian Gubčo 29.04.2021 13:05

Klingerka odhaľuje aj zvyšok fasády

Aktuálne najvyššia rezidenčná budova na Slovensku, projekt Klingerka od J&T Real Estate, začína získavať finálnu tvár. Po odstránení lešenia zo spodnej časti budovy sa začína odhaľovať aj horná časť východnej fasády. Onedlho by tak mala naplno vyznieť farebná schéma budovy, ktorá ma asociovať jutové vrece v odkaze na pôvodnú fabriku.

Klingerka vzniká v bývalej priemyselnej štvrti východne od centra Bratislavy, kde začali v druhej polovici 19. storočia, no najmä po dokončení pevného mosta cez Dunaj (Starého mosta) masívne rásť výrobné podniky. Jedným z nich bola aj továreň na výrobu ľanového, konopného a jutového tovaru, po jej majiteľovi Heinrichovi Klingerovi prezývaná Klingerka. Podnik sídlil na mieste, kde je dnes projekt Sky Park (zachovala sa budova administratívy, kde je dnes expozitúra Tatra Banky). Vedenie vybudovalo ešte pred prvou svetovou vojnou obytnú kolóniu (Klingerovu kolóniu) pre približne sto ľudí, ktorá dodnes, i keď prestavaná, existuje. Práve tu rastie development Klingerka.

V dotyku s drobnou zástavbou pôvodnej kolónie tak vzniká masívny polyfunkčný komplex, pozostávajúci z 11-podlažnej budovy administratívy a 35-podlažnej rezidenčnej veže. Objekty sú prepojené nadzemným parkovacím domom. Severná časť pozemku je tvorená budúcim parkom, ktorý má pravdepodobne zmierniť kontrast medzi nízkou mierkou Klingerovej kolónie a novej Klingerky. V každom prípade ide pre túto časť mesta o radikálnu zmenu.

Výstavba developmentu sa spustila v prvých mesiacoch roka 2019 a v novembri dosiahla vyššia z veží plnú výšku. V tom čase už postupovala aj finalizácia fasády, pričom stavebník použil technológiu „levitujúceho“ lešenia. Klasické lešenie by sa s ohľadom na výšku postaviť nedalo, zvolený spôsob navyše umožnil inštalovanie fasády z dvoch úrovní. V týchto dňoch by sa už mala dokončovať jej montáž, ako aj inštalovanie balkónových zábradlí. Budova už má osadené všetky okná a vo väčšine interiérov sa aj kúri.

Výšková budova tak získa onedlho definitívnu podobu. Bielo-oranžová schéma má odkazovať na viazanie juty, ktoré sa v Klingerke realizovalo. „Hľadali sme rôzne iné varianty. Mali sme ich minimálne 10,“ povedal o podobe fasády Peter Medľa, projektový manažér Klingerky. „Pri riešení sme sa inšpirovali históriou a navrhli sme fasádu, ktorá pripomína jutu, vrátane farieb, ktoré by sa jej mohli približovať.“ S ohľadom na mohutnosť celej stavby vznikne skutočne neprehliadnuteľný spôsob, ako si túto výrobu pripomenúť (či aj správny, ostáva na diskusiu).

Okrem fasád sa v tejto chvíli stavebné práce sústredia na interiér. Dokončujú sa vnútorné omietky a liate podlahy, postupuje sa aj pri realizácii sádrokartónových priečok, kde sa dosiahli najvyššie podlažia. V dolnej polovici budovy by už mali byť obložené kúpeľne a toalety, kde sa montuje aj kompletné príslušenstvo. Smerom hore sa postupuje aj s kladením parkiet a montážou interiérových dverí. Obytná veža Klingerky by mala byť kompletne dokončená v priebehu roka 2022.

Ešte v tomto roku by mala byť dokončená administratívna budova Klingerka Offices. Fasáda je kompletne zrealizovaná už dlhšie, ukončená je aj realizácia priľahlých verejných priestranstiev. Budova by mala získať certifikát BREEAM Excellent, čo predpokladá aj kvalitnú infraštruktúru pre cyklistov. V okolí budovy už vidno stojany a chránený prístrešok pre bicykle, stavebník upravil aj cyklopriechod, nadväzujúci na cyklotrasu na Prístavnej. Dlažba zas nadväzuje na chodníky, zrealizované v nedávnej dobe v zóne Eurovea City, taktiež rozvíjanej JTRE.

Klingerka obsahuje celkovo 380 bytov, z ktorých ostáva voľných posledných deväť – bez výnimky väčšie byty, ktorých cena od spustenia predaja významne narástla. Štandard aj dispozície boli na relatívne dobrej úrovni. Na prízemí výškovej budovy bude umiestnených niekoľko prevádzok, kde by mali vzniknúť prioritne služby pre obyvateľov domu. Kancelársky objekt obsahuje 11,5-tisíc metrov štvorcových prenajímateľných priestorov, z toho 10,5-tisíc metrov kancelárií. Celkový počet parkovacích miest je 600. Architektúru spracovala kancelária GFI.

 

 

Klingerka bola aj pred odhalením celej fasády mimoriadne významnou súčasťou bratislavskej panorámy, teraz sa však jej vyznenie ešte posilní. Pohľad na vežu je rozporuplný – pri budove menšej mierky by to azda pôsobilo lepšie, pri danom rozsahu však ani „jutový vzor“ nezakryje, že aj na pomery rastúcej Bratislavy ide niečo nepatrične veľké. Projekt je výsledkom nemilosrdnej kombinácie snahy o maximalizáciu výnosu, redukcie nákladov a územnoplánovacích, resp. stavebno-technických parametrov a pravidiel.

Development mohol azda vyzerať lepšie – napríklad vo forme bloku, s nižšou a subtílnejšou vežou ako dominantou, podzemným parkovaním a s aktívnym parterom – na druhej strane ale treba brať do úvahy, že ekonomika projektu by potom vyzerala úplne inak. Súčasné riešenie znížilo náklady na masívne čistenie pozemku, výstavbu podzemných podlaží, rozsiahlejšie zakladanie, inštalovanie väčšieho počtu výťahov a nebolo v rozpore so svetlotechnickými normami. Takisto ani nenúti developera budovať rozsiahly parter, pričom nie je isté, že by sa naplnil prevádzkami. Za Klingerkou jednoducho stojí prísne racionálne uvažovanie.

Niektorí developeri by sa s pozemkom možno „vyhrali“ viac, čo by si aj s ohľadom na polohu v downtowne zaslúžil. Možno práve to ale odlišuje týchto a JTRE, ktoré sa stalo najväčším bratislavským developerom práve vďaka ekonomickej efektivite svojich projektov. Tento prístup možno kritizovať, nezriedka oprávnene, kľúčovým účelom developerských firiem je ale zarábať peniaze zhodnocovaním pozemkov. V tomto smere sa tomuto investorovi darí a má veľkú dôveru bánk aj klientov.

Ak chce mesto alebo verejný sektor zvýšiť predpoklad, že bude architektúra kvalitnejšia, verejné benefity výraznejšie a urbanistické riešenie vhodnejšie, musí k tomu samo vytvárať podmienky. Tie by mali smerovať k tomu, aby developeri vnímali investície v tomto smere ako prospešné – a to nielen v kvalitatívnej, ale aj kvantitatívnej forme. Úplný začiatok je efektívnejšie fungovanie poplatku za rozvoj, ktorý by nemal byť ďalšou daňou, ale reálne by smeroval do rozvoja okolia projektu namiesto nesúvisiacich vyvolaných investícií. Výmenou za to by sa mohlo diskutovať o určitých zlepšeniach tohto developmentu.

Ďalšou veľkou témou sú platby za zmenu Územného plánu, kedy by si investori mohli zaplatiť za urýchlené úpravy plánu, príp. splniť určité kvalitatívne podmienky. Mechanizmus fungovania týchto úprav by musel byť samozrejme veľmi dobre nastavený. Inak však ide o niečo, čo by mohlo prispieť ku skvalitneniu projektov, keďže peniaze, získané takouto úpravou, by sa dali spätne investovať v území alebo priamo v projekte vo forme vzniku kvalitnej občianskej vybavenosti nekomerčného charakteru.

Nakoniec, žiadúci by bol možno ústup od prísneho určovania parametrov zástavby v rámci územných plánov a posilnenie praxe, kde by bol definitívny výzor developmentu výsledkom verejnej konzultácie. Investor by tak mohol získať právo na postavenie vyššej budovy výmenou za zlepšenie verejného priestoru, angažovanie popredného architekta po architektonickej súťaži alebo zriadenie niekoľko dostupných bytov. Opäť ide o skúsenosť skôr z angloamerického plánovania, kde sa ale takto darí mestám pre seba získať vynikajúce benefity.

Gigantická Klingerka, ktorá by sa hodila skôr na predmestie Moskvy, nebude nikdy obľúbeným  projektom. Zároveň však dobre ukazuje, že pomery v našom plánovaní nie sú zdravé, keď je pre investora najlepšou formou výstavby práve toto, hoci ide o okraj nového centra mesta. Ide o veľký oranžovo-biely výkričník nad Bratislavou, upozorňujúci, že sa niečo musí zmeniť. Len chcieť a kritizovať totiž nestačí.

 

Fotografie z 25.4.2021. Pozrite si priebeh výstavby Klingerky vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.