zoradiť: podľa dátumu
Bratislave chýbajú desaťtisíce bytov, ktorých absencia vedie k rastu cien nehnuteľností. Ich vzniku však bráni Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý umožňuje len veľmi obmedzenú výstavbu viacpodlažných bytových domov. Namiesto toho otvára možnosti pre vznik ďalších nákupných centier. Vo svojej najnovšej analýze to konštatuje Inštitút urbánneho rozvoja (IUR).
História Bratislavy je nezmazateľne spojená s vinohradníckou tradíciou. Samotné vinohrady však zmazateľné – alebo, lepšie povedané, zastavateľné – do veľkej miery sú. Zabrániť má tomu Urbanistická štúdia viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy, strategický materiál, zameraný na ochranu a rozvoj vinohradov. Ide o začiatok dlhoročného procesu, na konci ktorého by sa mal ale opätovne posilniť vzťah mesta a pestovania viniča.
Nový stavebný zákon, resp. Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe, prinesie zásadné zmeny do povoľovania výstavby, ako aj plánovania budúcnosti slovenských miest. Zvlášť sa to týka Bratislavy, kde je tlak investorov najväčší. Práve tu sa najviac zrážajú nedostatky starého zákona s požiadavkami súčasnosti. Ako na zákon reaguje samotné Hlavné mesto?
Nový stavebný zákon, resp. Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, bol nedávno schválený vládou a smeruje do parlamentu. Jeho aktuálna verzia však ani napriek akceptovaniu niektorých pripomienok nie je u mnohých samospráv vnímaná pozitívne. Obávajú sa totiž straty možností regulovať výstavbu. S tým nesúhlasí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý vysvetľuje „mýty“ okolo nového zákona.
Vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila návrhy Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní, v skratke nového Stavebného zákona. Pôvodný Stavebný zákon platí už od roku 1976, odkedy bol viackrát novelizovaný. Úplne nová legislatíva by však mala reagovať na súčasné výzvy a priniesť zefektívnenie stavebného a územnoplánovacieho procesu. Urýchliť by sa malo aj povoľovanie nových stavieb.
Bratislavské Mestské zastupiteľstvo dnes urobilo významný krok k ďalšiemu rozvoju Bratislavy. Po vyše roku od posledného balíka boli schválené tzv. Zmeny a doplnky 07, ktoré môžu do mesta priniesť mnoho zmien. Okrem vytýčenia nových území, pre ktoré sa budú spracúvať územné plány zón, zaradenia strategických dokumentov v oblasti zmeny klímy do územnoplánovacích politík či regulácie reklamného smogu sa metropola posunula aj v otázke riešenia električky na Pribinovej ulici.
Zámer pretvorenia bývalého športového areálu TJ Spoje v Podunajských Biskupiciach získal dôležitú podporu. Miestne zastupiteľstvo odsúhlasilo také zmeny Územného plánu zóny Hviezdna, ktoré umožnia zrealizovať plánovanú podobu projektu. Developer, spoločnosť Sitno Holding, nemeškal. Projekt už vstúpil do posudzovania zodpovednými orgánmi a je v príprave na výstavbu.
Developer J&T Real Estate už niekoľko rokov pracuje na rozvoji veľkorysej koncepcie Nové Lido, ktorá je súčasťou územia, známeho ako Celomestské centrum (CMC) Petržalka. Do zóny patrí aj blok južne od diaľnice D1 v dotyku s projektom Fuxova. Developer už dlhšie žiada zmenu územného plánu v prospech mestotvornej zástavby, voľné pozemky však teraz predal reťazcu Kaufland.
Hlavné mesto prechádza búrlivým vývojom, čo je spojené s hľadaním priestoru pre ďalší stavebný rozvoj. Brownfieldy, teda nevyužívané bývalé výrobné, poľnohospodárske či dopravné plochy, sa pritom ukazujú ako najvhodnejšie, čo konštatuje vo svojich strategických materiáloch nakoniec aj Hlavné mesto. Reálnych krokov je však v praxi málo.
Len nedávno predstavilo Hlavné mesto bližšie niekoľko lokalít, kde by mohli vzniknúť nové nájomné byty, a to aj v podobe celých obytných súborov. Kľúčové sú pozemky v Petržalky, ktoré sú dostatočne priestorné a sú aj vo vlastníctve mesta. A práve v prípade takýchto pozemkov – na Šustekovej a Sosnovej – sa objavili prvé aktivity, ktoré sa snažia výstavbe zabrániť.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac