Kristína Liďáková 17.04.2025 19:00
Z chátrajúcej pamiatky architektonický i dopravný skvost. Fantova budova je ikonou Prahy, mení zážitok z cestovania
Rozvoj dopravnej infraštruktúry v Prahe neustáva. Okrem výstavby metra a železničných tratí, budovania električkových tratí či skvalitňovania cestnej infraštruktúry sa investície zameriavajú aj na železničné stavby, ktoré sú neraz historickými skvostami. Zámerom je nielen ich revitalizácia, ale aj prispôsobenie súčasným potrebám bez straty autenticity.
Zdroj: CAMA Architekti
Príkladom je aj Fantova budova Hlavnej stanice, ktorá vyniká nielen architektúrou, ale aj výrazným historickým kontextom. Jej obnova priniesla výnimočný priestor, prenášajúci cestujúcich do začiatku minulého storočia pri súčasnom vhodnom využití pôvodne chátrajúcej stavby.
Fantova budova je súčasťou Hlavnej stanice v Prahe. Predstavuje najväčší secesný objekt Česka, pričom bola postavená v rokoch 1901-1909 podľa návrhu Josefa Fantu. Pôvod jej názvu je tak zjavný, avšak súčasťou dekoratívnej výzdoby sú diela od významných českých sochárov, ako sú Ladislav Šaloun alebo Stanislav Sucharda. Samotná stavba nebola plne využívaná od roku 1977, pričom na jej chátranie mala vplyv výstavba magistrály.
Výraz stavby nadväzuje na architektúru parížskych staníc, najmä členitým tvaroslovím, kupolami a secesnou farebnosťou, ale aj organickým zdobením. Zásadná je aj výzdoba sochárskymi dielami. Interiér disponuje rozsiahlymi čakárňami, reštauráciami a salónikmi pre hostí. Secesná budova stojí na mieste novorenesančnej stavby. Pozostáva z jadra priestoru - haly, ktorú presvetľuje masívne okno s vitrážami. Po oboch stranách sa nachádzajú dve krídla, uzatvorené dvoma kupolovitými vežami s hodinami.
V roku 2012 začala rekonštrukcia, pričom zahŕňala obnovu stredovej časti stanice, reštaurátorské práce a pridala sa aj hala pre cestujúcich. Následne v roku 2021 bola vyhlásená súťaž na návrh interiéru kultúrnych sál. Vyhral ju ateliér CAMA. Štúdio má výrazné skúsenosti s rekonštrukciami dobových objektov. Medzi ich práce patrí aj transformácia budovy z konca 19. storočia na hotel s rezidenčnou funkciou, rôzne administratívne priestory či bývanie.
Obnova interiéru prebiehala v rokoch 2021 až 2023, pričom súčasťou renovácie bola aj záchrana štukatérskej výzdoby, ktorá je v priestore bohato zastúpená, vitráží a historickej dlažby. Na záver roka 2023 sa priestory sprístupnili verejnosti.
„Konkrétne sa jedná o päť miestností - dvojpodlažnú kaviareň, veľkú kongresovú sálu, stĺpovú sálu so zachovalými mozaikami, malý salónik a prepájajúcu chodbu. Náš návrh vychádza z konceptu cesty časom, kediaľ prevádzame návštevníka od súčasnosti až do minulosti, do secesie,” približujú svoj prístup architektky.
Zdroj: CAMA Architekti
Pôdorys veľkometrážnej budovy začína modernou halou, nasleduje kaviareň v podzemí, z ktorého sa prechádza do rozľahlých miestností. Ukončuje ju luxusná sála so salónikom. „Naplno rešpektujeme bohatú reštaurátorskú výzdobu miestností a citlivo ju dopĺňame vybraným mobiliárom, atypickými výrobkami, svietidlami a textíliami,” opisuje ateliér CAMA.
Materiálové riešenie zásadne vychádza z daností historického kontextu aj daností interiérov a priamo sa prepája s farebnosťou. Prevládajú solídne materiály ako masívne drevo, doplnené súčasnou vrstvou plastických obkladov na plochách nábytku a metalickou mosadzou. Tá je síce zastúpená ako akcent, no napriek tomu je dôležitou súčasťou celkového výrazu kaviarne.
Výrazné sú najmä tapety, motívom odkazujúce ako na umelecký smer z počiatku 20. storočia, tak aj na súčasné trendy. Väčšie plochy pokrýva subtílna tapeta s hnedým vzorom na béžovom pozadí, evokujúca secesné formy. Druhý typ tapety je moderný, pričom aj pri výraznej rastlinnej tapete architektky pripomenuli historický dizajn secesných interiérov s motívmi fauny a flóry.Odkaz na prírodné prvky, zaoblenia a dynamiku pretavili architektky do priestorov aj pomocou rastlín. Zeleň chápali ako symbol secesie. Zároveň ide o detail, vizuálne prepájajúci celý interiér.
Farebná paleta je autentická, pracuje so vzormi a tmavými odtieňmi, rešpektujúcimi vzorovanú výmaľbu stropov aj plastické architektonické zdobenie. Vyvýšený priestor nad schodiskom získala kaviareň. Z dizajnových riešení, ktoré navrhli autorky, vystupujú závesné drôtené sochy so secesnou figuratívnosťou, odkazujúcou na pôvodné sochárske umenie budovy. „Nechávame tak vniknúť umenie do interiéru, pre secesiu typický prvok. Do veľkej sály navrhujeme v svetlých jemných tónoch a nechávame tak vyniknúť samotný priestor,” opisujú autorky.
Zdroj: CAMA Architekti
Fokálnym bodom kaviarne je barová zóna, tvarovaná do mäkkých línií. Subtílna štruktúra obkladu podporuje plasticitu priestoru a zapadá do súdobého charakteru objektu. Stĺpová sála a salónik v duchu belle epoque disponujú zreteľným umeleckým rázom, keďže steny aj klenbové stropy zdobia nástenné maľby, zásadne zachované a zreštaurované, podobne ako najväčšie miestnosti stanice.
„Do Veľkej sály navrhujeme mobiliár v svetlých, jemných tónoch a nechávame tak vyniknúť samotný priestor, oproti tomu Stĺpovú sálu a salónik podporujeme dôsledným výberom kvalitných a luxusných materiálov odrážajúcich ich výnimočnosť. Priestor členíme tak, aby vznikali menšie a komornejšie subpriestory. Ľudia by sa tu mali cítiť pokojne a tak, akoby sa preniesli v čase,” objasňuje štúdio.
Precízny koncept, dôraz na kvalitu a podpora už existujúceho výrazu interiéru priniesol špecifickú rekonštrukciu zásadnej stavby Prahy. Detaily, ktoré do seba nekompromisne zapadajú a zároveň reflektujú dobu vzniku stanice, splnili účel a pomohli priestorom vytvoriť dojem návratu v čase. Nie je preto prekvapením, že za rekonštrukciu získal ateliér CAMA Národní cenu za architekturu 2024.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
