Simona Schreinerová 01.12.2025 13:28
Výrazná Bratislava, nádejné regióny. O najprestížnejšie európske ocenenie bojuje týchto sedem slovenských projektov
Na prestížnu cenu EUMies Awards 2026 je nominovaných 410 projektov zo 40 krajín a 143 regiónov. Návrhy na ocenenie podávajú architektonické organizácie, odborníci aj poradný výbor. Do výberu sa tak dostali najvýraznejšie a najkvalitnejšie diela, dokončené medzi májom 2023 a aprílom 2025. Nominovaných je aj sedem slovenských projektov.
Autori: Alex Shoots Buildings, Nino Belovič / YIM.BA
Ocenenie EUMies Awards je považované za jedno najprestížnejších medzinárodných architektonických ocenení nielen v Európe, ale aj vo svete. Nominácie na túto cenu sú vždy prierezom toho najlepšieho, čo za posledné roky vzniklo na poli európskej architektúry. Experti z jednotlivých krajín nominujú diela, ktoré považujú za najlepších reprezentantov architektonickej tvorby za uplynulé dva roky.
Hoci žiadna slovenská realizácia ešte na túto cenu nedosiahla a nedostala sa ani medzi sedem finalistov, niekoľko úspechov sa už objavilo. V širšom výbere medzi 40 najlepšími dielami sa objavili rekonštrukcia objektu Mlynica a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Tentokrát bolo zo Slovenska nominovaných sedem diel - z toho štyri z Bratislavy.
Dostavba základnej školy v Bernolákove
Dostavba Základnej školy v Bernolákove, pozostávajúca z prvej etapy – nového školského pavilónu – a druhej etapy, ktorou je multifunkčná športová hala, bola nominovaná aj na cenu CE ZA AR 2025. Za návrhom stojí štúdio BAKYTA architekti.
Cieľom rozšírenia bolo vytvoriť harmonický a kompaktný celok s pôvodnou školskou budovou. Nový pavilón preto nadväzuje na kompozičné prvky školy z roku 1935. Spolu s pôvodným objektom formuje jasne definovaný blok a vytvára nový verejný priestor s detským ihriskom. Projekt zároveň reaguje na potrebu zvýšiť kapacitu školy a poskytnúť zázemie pre šport či komunitné aktivity.
Nové budovy sú čiastočne zapustené do terénu, čím rešpektujú mierku rodinných domov v okolí a uvoľňujú priestor pre zeleň a park. Pavilón s učebňami, jedálňou a priestormi pre pedagógov dopĺňa svetlý spoločenský koridor, ktorý slúži aj ako šatňa. Multifunkčná hala prepojená podzemnou chodbou zostáva voľne prístupná pre verejnosť.
Flexibilná železobetónová konštrukcia, drevené strešné nosníky, brizolitová omietka a zelené strechy nadväzujú na tradíciu, kým hala s industriálnou fasádou dodáva areálu súčasný výraz a ponúka plnohodnotné športové zázemie pre školu aj obyvateľov.
Multifunkčná hala Bernolákovo. Autor: Matej Hakár
Vinárstvo S Strekov
Za mimoriadne hodnotný projekt sa dá považovať Vinárstvo S Strekov, za ktorým stojí štúdio What architects. Vinárstvo v Strekove nadväzuje na dlhú vinohradnícku tradíciu regiónu a architektonicky vychádza z miestnych tehlových domov so sedlovými strechami.
Komplex tvorí šesť bielych jednopodlažných objektov rozmiestnených okolo nádvoria lemovaného stromami. Fragmentovaná kompozícia rešpektuje mierku vidieckej zástavby a plynule zapadá do krajiny. Projekt zachováva pôvodné usporiadanie vinohradov, dopĺňa pôvodnú vegetáciu, obnovuje historickú vínnu pivnicu a prepája ju so showroomom a výrobou.
Použité tradičné materiály, biele keramické strešné krytiny a premyslené otvory pre denné svetlo zabezpečujú priaznivú mikroklímu interiéru a zároveň podporujú regionálnu identitu i turistický potenciál miesta. Projekt sa stal laureátom CE ZA AR 2025 v kategórii Občianske a priemyselné stavby.
Vinárstvo S Strekov. Autor: Tomáš Krištek
LAUR
Neskoromodernistická budova na Laurinskej 14 vznikla v roku 1971 podľa návrhu architekta Štefana Ďurkoviča. Nachádza sa v historickom centre Bratislavy, v pešej zóne s historickou zástavbou, a počas rokov slúžila viacerým inštitúciám.
Pri obnove objektu bol zvolený neinvazívny prístup rešpektujúci pôvodnú estetiku a odkaz autora, pričom sa kládol dôraz na logiku nosnej konštrukcie, jej modernistický výraz a zachovanie hmoty. Rekonštrukcia riešila najmä technické a technologické dožitie budovy, doplnené o vizuálne zhodnotenie fasády bez narušenia jej charakteru.
Osempodlažná budova s plochou strechou a ustúpením od uličnej čiary vytvára príjemný verejný priestor pred parterom. Otvorený pôdorys so subtílnou oceľovou konštrukciou umožňuje variabilné využitie podlaží, so schodiskami a jadrami situovanými pri okrajoch dispozície.
Fasáda bola iba mierne upravená – odstránením horizontálnych panelov pôvodných balkónových dverí sa objekt viac otvoril do ulice a cez presklenie pôsobí ako kulisa rušnej Laurinskej. Posledné dve podlažia boli prepojené do jedného veľkorysého priestoru.
Strecha získala možnosť využitia ako lounge bar a parter doplnil reverzibilný presklený vstup, ktorý narovnáva uličnú líniu a prenáša raster fasády do exteriéru. Autorom riešenia je ateliér kuklicasmerek architekti.
LAUR. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Bratislavská Kalvária
Bratislavská Kalvária patrí k najstarším sakrálnym súborom svojho typu v strednej Európe. Vznikla na pamiatku víťazstva kresťanských vojsk v bitke proti Turkom pri Viedni z roku 1683, pričom základ položili v roku 1694 a kompletnú podobu získala v roku 1725. Kedysi ju tvorilo sedem kaplniek, doplnených o ďalšie prípravné zastavenia, no časom chátrala a z pôvodného komplexu prežilo len torzo šiesteho zastavenia.
Obrat nastal po roku 2018, keď sa iniciatívy ujali Hantabal architekti, mestská časť Staré Mesto a arcidiecéza, neskôr zastrešení občianskym združením Bratislavská Kalvária. Postupne sa obnovili schody, kamenné stĺpooradie, dlažba aj terén, pribudli lavičky a vrchol návršia prešiel rekonštrukciou.
Najzásadnejším zásahom bola citlivá obnova zachovaného fragmentu šiesteho zastavenia pod dohľadom pamiatkarov. V rokoch 2022–2023 vznikla nová krížová cesta, ktorá doplnila historickú vrstvu miesta a priblížila pôvodnú duchovnú atmosféru. Projekt si vyslúžil aj pozornosť odbornej verejnosti – bol nominovaný na ocenenie CE ZA AR 2024 v kategórii Exteriér a bol laureátom Ceny Dušana Jurkoviča.
Bratislavská kalvária. Autor: Juraj Hantabal
Prvá fáza revitalizácie Námestia slobody v Bratislave
Námestie slobody v Bratislave patrí medzi najrozsiahlejšie verejné priestranstvá v meste - dlhšiu dobu však trpelo zanedbaním a nevyužitým potenciálom. Po vyhlásení architektonickej súťaže v roku 2017 sa do obnovy pustil tím ateliérov 2021 a LABAK. Najdôležitejším krokom bol návrat vody do ikonickej fontány Družba, ktorá bola suchá od roku 2007.
Okolie fontány prešlo výraznou premenou - pôvodná popraskaná žulová dlažba bola nahradená novým exteriérovým terazzom z recyklácie starých kameňov a dlaždíc. Zároveň sa upravili plochy, pribudla zeleň, nové stromy, bezbariérové chodníky a trávniky prístupné aj s kočíkom či pre ľudí so zníženou pohyblivosťou. Vďaka tomu sa Námestie slobody začína meniť na živý, dostupný a atraktívny priestor - miesto pre každodenné stretávanie, oddych i spoločenské či kultúrne udalosti.
Projekt naďalej pokračuje postupným dopĺňaním nových prvkov. V roku 2024 bol nominovaný na CE ZA AR v kategórii Exteriér aj na Cenu Dušana Jurkoviča.
Fontána Družba na Námestí slobody. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Obnova krajskej knižnice v Prešove
Revitalizácia troch pamiatkovo chránených historických meštianskych domov v Prešove sa sústredila na citlivé zachovanie pôvodnej priestorovej skladby a atmosféry objektov. Architekti z Doxa a bistan architekti pracovali s princípom postupnej gradácie. Nové knižničné regály vstúpili do priestoru ako ako jemná vrstva, ktorá prirodzene dopĺňa historický rámec.
Na prízemí vznikli dvojpodlažné závesné police, ukotvené na oceľových nosníkoch pozdĺž obvodových stien. Na druhom a treťom podlaží sa priestor mení – pribudli dlhé rady políc v rozličných mierkach a hmotnosti, čím vznikla jasná orientácia v rámci budovy bez toho, aby bola narušená monumentalita hlavných sál.
Projekt pracuje aj so svetlom ako kľúčovým formotvorným prvkom. Tri domy sa tak prepojili do jednej inštitúcie. Konštrukčné riešenie priznáva historické vrstvy a ukazuje vývoj stavebnej technológie od masívnych múrov až po súčasné subtílne oceľové prvky.
Výsledkom je knižnica, ktorá kombinuje rešpekt k pamiatke so súčasnou funkčnosťou, podporuje komunitný život, inkluzívnosť a prirodzené objavovanie priestoru cez knihy, svetlo a rytmus políc. Projekt je laureátom CE ZA AR 2025 v kategórii Interiér.
Interiér Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove. Autorka: Alex Shoots Buildings
Café Ferdinand
Bistro Ferdinand funguje v zrekonštruovaných priestoroch bývalého salóna v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke od minulého leta. Stavba z roku 1982, navrhnutá tímom architektov pod vedením Ferdinanda Končeka, pôvodne slúžila návštevníkom Sadu Janka Kráľa ako bistro a zázemie pre údržbu parku.
V roku 1995 sa objekt dostal do súkromných rúk, no jeho kúpu schválili bratislavskí poslanci v marci 2021 a prevod prebehol počas leta za dohodnutú cenu 1,4 milióna eur bez DPH. Rekonštrukcia zanedbanej budovy sa začala v roku 2022. Nový nájomca získal priestory po výberovom konaní v štádiu holopriestoru, pričom objekt bol obnovený do pôvodnej modernistickej podoby.
Fasády aj fontána získali staronový vzhľad a v interiéri bola vystavená pôvodná plastika Ľuby Končekovej – Veselej. Za obnovu budovy v hodnote 600-tisíc eur zodpovedala kancelária Studený architekti v spolupráci s Petrom Stecom a Metropolitným inštitútom Bratislavy, zatiaľ čo nový interiér prevádzky navrhla kancelária GRAU. Projekt získal CE ZA AR 2025 v kategórii Fenomény architektúry.
SJK Kaviareň Ferdinand. Autorka: Alex Shoots Buildings
Porota zo 410 diel aj tentokrát vyberie 40 najlepších projektov, pričom ich zoznam bude zverejnený v januári 2026. O mesiac neskôr zostane v hre už len sedem finalistov. Na jar 2026 členovia poroty navštívia všetky finálové lokality a osobne sa stretnú s architektmi, zadávateľmi projektov, užívateľmi priestorov i zástupcami miestnych komunít. Víťazi EUMies Awards budú oznámení v apríli 2026 v meste Oulu, jednom z dvoch Európskych hlavných miest kultúry roka 2026.
(EUMies Award, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
