V posledných týždňoch niekoľko slovenských politikov navštívilo ruskú metropolu Moskva. Niektorí z nich nešetrili superlatívmi, nadšene opisujúc veľkolepú výstavbu a vyspelosť tohto mesta. Prezentujú ju ako dôkaz a príklad dobre fungujúceho štátu, ktorého napredovanie nezastavili ani sankcie zo strany západných štátov. Je to lož.
Nočná panoráma biznis štvrte Moskvy. Autor: Safa.daneshvar / Wikipédia
Hlavné mesto Ruska Moskva je ohromujúce. Metropola, v ktorej žije približne 13 miliónov ľudí, resp. až 21 miliónov v metropolitnej oblasti, je výkladnou skriňou krajiny a miestom, kde sa koncentruje podstatná časť kapitálu, ekonomiky, kultúry či vzdelávania. S prihliadnutím na fakt, že Rusko je najväčší štát sveta s nemalou populáciou a obrovskými zásobami nerastných surovín, ponúka Moskva veľkolepé obrazy bohatstva a individuálneho úspechu.
Podľahli mu aj slovenskí politici, ktorí nedávno mesto navštívili. Jeden z nich s uveličením opisoval masívnu výstavbu, ďalší priznal, že naňho urobila oveľa väčší dojem ako Viedeň, Budapešť, Berlín, Soul alebo Abú Dhabí. „Moskve sa nič nevyrovná,“ skonštatoval.
Na prvý pohľad možno do istej miery súhlasiť – ruská metropola úžasným tempom a na vysokej úrovni rozširuje systém metra, buduje sa tu s prehľadom najviac mrakodrapov Európe (s 58 mrakodrapmi aktuálne vo výstavbe ich je viac ako vo zvyšku Európy dokopy) a upravujú verejné priestory. Autor týchto riadkov dokáže dojmy politikov do istej miery pochopiť – Moskva bola ohromujúca už v roku 2013, keď ju navštívil, a to bolo pred obdobím masívneho skvalitňovania mesta pred a po Majstrovstvách sveta vo futbale.
Problém v tomto pohľade je, že je detinsky obmedzený. Veľkolepý rozvoj Moskvy v skutočnosti len v malom rozsahu odzrkadľuje skutočnú ruskú realitu a o krajine ako takej vypovedá málo (príp. až príliš veľa, podľa uhlu pohľadu). Ako to v mnohých, najmä v totalitných krajinách býva, hlavné mestá slúžia nielen ako sídlo vlády, ale aj ako prezentačný nástroj pred globálnou verejnosťou. Tá už za hranice hlavného mesta zvyčajne nedovidí.
V prípade Ruska to platí dvojnásobne. Moskva tvorí vyše pätinu HDP krajiny, kým priemerné mzdy sú dvojnásobné oproti celonárodnému priemeru. Koncentruje sa tu najviac bohatých ľudí v krajine, ktorí kontrolujú výnosné ekonomické sektory a výrazným spôsobom formujú ekonomiku mesta. Zisky reinvestujú v podobe realitných projektov alebo nákupu luxusných komodít.
Zvlášť sa to prejavilo po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď mnohí majetní ruskí podnikatelia stratili prístup do západnej Európy. Financie tak museli reinvestovať inde. Veľká časť kapitálu aktuálne putuje do Dubaja a podobných destinácií, zvyšok je zas reinvestovaný v Moskve. Ide o jednu z príčin, prečo výstavba mrakodrapov a iných nadštandardných projektov v meste napreduje a na prvý pohľad sa ešte zvyšuje.
Vedenie štátu sa tým prirodzene prezentuje pred návštevníkmi, zvlášť tými naivnejšími. Podobne ako mestá, ktoré rastú vďaka „petrodolárom“, aj Moskva sa rozvíja najmä preto, lebo tu investuje úzka skupina mimoriadne bohatých ľudí, pričom tieto produkty nakupujú iní veľmi bohatí. Väčšina Moskovčanov zo strednej a nižšej triedy z toho v skutočnosti veľa nemá.
Mnoho z bežných ľudí namiesto toho býva v „chruščovkách“, miestnej verzii panelákov, ktoré sú dnes už v pomerne zlom stave. Vedenie mesta i štátu ohlásilo v roku 2017 veľkolepý zámer zbúrať tisíce chruščoviek a nahradiť ich modernými obytnými súbormi pre státisíce obyvateľov.
V súčasnosti však možno hovoriť len o veľmi obmedzených úspechoch tejto vízie. Kritici zámeru vytýkajú, že jeho cieľom je vytlačiť ľudí, ktorí žijú v lukratívnych oblastiach bližšie k centru. Aj napriek intenzívnemu potláčaniu protestov po začiatku vojny ich v súvislosti s búraním chruščoviek boli za posledné roky stovky.
Ide o dobrú reprezentáciu reálneho Ruska – pričom stále ide o Moskvu. Inde je situácia horšia a výstavba kvalitnejšieho bývania je obmedzenejšia. S ohľadom na katastrofálne rastúce úrokové sadzby nemôžu bežní ľudia ani náhodou dúfať, že si na bývanie zarobia. Niektorých to vedie k zúfalým činom, keď posielajú svojich príbuzných bojovať do vojny s vidinou ich smrti. Štát v takom prípade vypláca peniaze, ktoré sú na pomery chudobných regiónov obrovské.
Realitu takýchto ľudí zo žiarivých kulís luxusných hotelov, divadiel, reštaurácií a mrakodrapov v centre Moskvy nevidno. Pamätať by na to mali nielen politici, ale aj prijímatelia ich obsahu. V skutočnosti po dobré porovnanie netreba ísť tak ďaleko.
Sediac v kaviarni v Jurkovičovej teplárni v bratislavskom downtowne si ťažko predstaviť, že súčasťou tej istej krajiny sú aj Medzilaborce, Trebišov, Jelšava a mnohé ďalšie sídla s vysokou nezamestnanosťou, sociálnymi problémami a otáznymi perspektívami do budúcna. Slovensko pritom stále ešte ponúka omnoho vyšší štandard života ako odľahlejšie ruské regióny. Tie sú ale príliš ďaleko od Moskvy, kam už človek zo zahraničia nedovidí.
Mimochodom, autor tohto článku má akú-takú predstavu, o čom hovorí. Okrem Moskvy navštívil aj mestá ako Toboľsk alebo Nižný Tagiľ, ktoré sú vernejším obrazom Ruska. Na tomto mieste môže potvrdiť, že ohromený nebol. Skôr šokovaný a smutný. Také obrovské kontrasty v jednej krajine sú totiž dôkazom zlyhávajúceho štátu, ktorý slúži len úzkej elite.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre