Adrian Gubčo 18.02.2026 21:16
Prvá lastovička veľkej zmeny? Slovenské mesto už nechce viac parkovania, žiada zmenu pravidiel pri novostavbách
Parkovanie je veľkým problémom výstavby na Slovensku a v Bratislave zvlášť. Komplikáciou však nie je nedostatok parkovacích miest, ale práve naopak, ich prebytok. Ten vedie k zvýšenej miere automobilizmu a dopravným problémom. Svetové metropoly proti tomu bojujú obmedzovaním možnosti výstavby nových parkovacích miest. Teraz sa k nim prvýkrát pridáva aj jedno zo slovenských miest.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Developer JTRE v súčasnosti buduje v centre Londýna novú kancelársku vežu 220 Blackfriars Road. Nachádzať sa tu bude 20-tisíc metrov štvorcových kancelárií najvyššieho štandardu a do developmentu bude integrovaný aj nový domov seniorov. Výšková budova sa nachádza v štvrti Southwark, niekoľko stoviek metrov od Temže a v blízkosti viacerých kultúrnych inštitúcií svetového významu.
Mohutná kancelárska veža pritom nebude obsahovať ani jedno parkovacie miesto. Dôvodom je jednoznačná londýnska stratégia znižovať závislosť obyvateľov na automobiloch. Namiesto toho sú v podstate donútení využívať vlaky, metro, autobusy, bicykle, nohy alebo taxíky. Tento prístup v skutočnosti nie je ničím výnimočný a využíva sa aj v iných mestách na starom kontinente.
Teraz sa k volaniu po zmene pravidiel oficiálne pridáva prvé slovenské mesto. Trnava navrhuje reguláciu maximálneho počtu parkovacích miest pri novostavbách a významných rekonštrukciách. Horná hranica počtu miest na parkovanie by mohla súčasnú technickú normu prekračovať maximálne o 20 percent. Mestské zastupiteľstvo na februárovom zasadnutí povolilo v tejto súvislosti spracovanie zmeny územného plánu.
„Absencia hornej hranice parkovania vytvára systémovú motiváciu pre automobilovú dopravu na úkor iných dopravných módov. Zavedenie maximálneho limitu predstavuje regulačný nástroj na ochranu verejného priestoru a dopravnej kapacity územia,“ uvádza sa v dôvodovej správe prerokovaného materiálu. Regulácia podľa mestskej samosprávy podporuje efektívnejšie využitie územia a vyššiu kvalitu urbanistických riešení.
Podľa trnavského viceprimátora Marcela Krajča vznikajú v garážach pri niektorých nových bytových domoch neúmerne veľké parkovacie plochy. „Ak by prešiel vývoj dopravy k tomu, kde už smeruje trend v severských krajinách, že klesá počet áut, mali by sme v meste príliš veľa garáží a zostávali by tieto garáže prázdne,“ podotkol.
Mestský úrad v Trnave má podľa prijatého uznesenia do konca roka 2027 zabezpečiť spracovanie a prerokovanie zmeny územného plánu. Následne ho má predložiť na schválenie mestskému zastupiteľstvu.
Samozrejme, tento krok priniesol aj negatívne ohlasy. Opozičný mestský poslanec Jaroslav Holeček tento návrh na zasadnutí zastupiteľstva podrobil kritike. „Keď mesto nie je schopné stavať nové parkovacie domy a keď sú súkromní podnikatelia schopní suplovať mesto v tomto smere, prečo ideme zamedzovať vzniku parkovacích miest,“ povedal.
Slovenský developer stavia v Londýne budovu bez jediného parkovacieho miesta. Zdroj: JTRE
Kritici očividne nepochopili, že krok Trnavy, jednoznačne inšpirovaný vyspelými mestami ako Kodaň alebo Berlín, nesúvisí so schopnosťou mesta či developerov rozširovať parkovanie. Namiesto toho sa má rozvíjať kompaktný urbanizmus, vďaka ktorému bude jednak pre obyvateľov jednoduché mnohé zo životných potrieb naplniť v pešej dostupnosti bydliska, a po druhé, zvýši sa efektivita rozvoja verejnej dopravy.
V budúcnosti by tak obyvatelia Trnavy nemuseli mať takú potrebu chodiť autami. Namiesto toho získa toto západoslovenské mesto kompaktný charakter s dobre vybavenými štvrťami, prepojenými cyklotrasami a lepšie fungujúcou mestskou hromadnou dopravou. Tá je v súčasnosti podrozvinutá a Trnava nemá ani vlastný dopravný podnik. S výstavbou nových štvrtí (Cukrovar, Prúdy, Arboria a predovšetkým Štvrť) sa ale situácia zmení.
Prístup Trnavy je inšpiratívny aj pre Bratislavu, odkiaľ zatiaľ volajú po zmene skôr aktivisti a ojedinelé hlasy zo samosprávneho a urbanistického prostredia. Za kľúčový krok sa považuje zmena výpočtu objemu parkovacích miest v novostavbách. Kým dnes sa stanovuje minimálny počet, želateľný by bol skôr maximálny. Investori by tak s ohľadom na typ zákazníka či polohu projektu mohli určiť, či treba reálne budovať desiatky či stovky stojísk v drahých podzemných priestoroch.
Takýmto spôsobom by mohli výrazne zlacnieť niektoré byty, prípadne by sa mohla otvoriť výstavba v prielukách v centre mesta. Pri kancelárskych budovách by sa zvýšil tlak na skvalitňovanie a využívanie verejnej dopravy či bicyklov.
Nanešťastie, tento krok sa javí ako politicky nepohodlný. Bratislava postupne rozširuje parkovaciu politiku, čo sa stretáva s kritikou politickej opozície, hoci väčšina užívateľov si ju pochvaľuje. Kritici napriek tomu navrhujú riešenia, ktoré by ju pripravili o jej význam – teda vytvoriť nástroj na posilnenie významu alternatívnych foriem prepravy a zlepšiť mobilitu v meste.
Návrh Trnavy je tak pomerne nezvyčajný. Na druhej strane, nie je prekvapivé, že vzišiel práve z tohto mesta. Napokon, je to práve Trnava, ktorá v posledných rokoch dosiahla najväčšie pokroky v rozvoji cyklodopravy, revitalizáciách verejných priestorov a v neposlednom rade aj regulácii parkovania. Aktuálne je na najlepšej ceste dosiahnuť v úrovni práce s mobilitou niektoré z najvyspelejších miest Európy. Je tak živým dôkazom, že zlepšenia sú možné aj v slovenských pomeroch.
(YIM.BA, TASR)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
