Adrian Gubčo 21.12.2023 19:11

Plánovanie budúcnosti prichádza. Úrad pre územné plánovanie napreduje v tvorbe digitálnej dvojičky, potenciál je obrovský

Územné plánovanie aj povoľovanie a realizácia výstavby na Slovensku by mala v budúcnosti vyzerať inak ako dnes. Vďaka digitálnemu obrazu štátu – alebo jeho digitálnej dvojičke – by mali mať plánovači a projektanti k dispozícii obrovské množstvo dát, čo prispeje ku kratším procesom a jednoduchšej príprave. Za tvorbou digitálnej dvojičky stojí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach (TUKE).

Vrstvy digitálnej dvojičky mesta. Zdroj: UUPV SR

Prvé výsledky sú na svete

Digitálny obraz krajiny sa stáva realitou. Tvrdí to Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý v uplynulých dňoch predstavil prvé výsledky práce na pilotnom príklade v podobe mesta Žiar nad Hronom. Podľa úradu sa už teraz ukazujú benefity nového prístupu, ktorý sa má do roku 2032 rozšíriť na celé Slovensko.

Žiar nad Hronom bol vybraný ako pilotné územie na základe vopred určených parametrov – obsahuje totiž všetky parametre územia ako sú verejné priestranstvá, obytné zóny, priemyselné a poľnohospodárske zóny, infraštruktúra, lesy, lúky a voľná príroda. Ide o reprezentatívne územné zložky, ktorých skenovanie a spracovanie získaných dát treba vyskúšať predtým, ako sa začne robiť celoplošne.

Ako upozorňuje úrad, so zberom prvých dát sa začalo už v marci. Ďalšie dve skenovania územia na zemskom povrchu, nad ním, ale aj pod ním, prebehli v lete a na jeseň.

„Zber dát prebiehal nielen prostredníctvom skenovania územia, ale taktiež v spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí (napr. dendrológmi) na korekciu údajov,“ vysvetľuje Martina Zeleňáková z TUKE. „Naše tímy preverovali rôzne metódy zberu dát, ktoré sú vhodné na kompletizáciu jednotlivých parametrov. Je dôležité všetko správne otestovať, aby sme zvolili ten najefektívnejší spôsob, z ktorého budeme pri vytváraní digitálneho obrazu krajiny profitovať najviac.“ Univerzitné tímy riešia aj šesť štúdií uskutočniteľnosti (Proof of concept), z ktorých bude následne možné vyskladať celkový obraz skenovaného územia.

Dnes sú už k dispozícii prvé výsledky. Koncept realizovateľnosti spracovania digitálnych modelov územia a stavieb sa overoval v oblasti dendrológie, inteligentného plánu zóny, oznámenia o stavbe, stavbe rodinného domu, monitorovania podzemných sietí a projektu stavby cesty.

Tieto témy neboli vybrané náhodne. „Oblasti, ktorým sa TUKE venuje, boli zvolené s cieľom nájsť, navrhnúť a overiť spôsob, akým sa tieto komplexné agendy dajú previesť do digitálneho sveta. Po overení realizovateľnosti sa vybrané spôsoby špecifikujú do parametrov zadania pre informačný systém,“ ozrejmuje Martin Hypký, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Obyvatelia tak už môžu vidieť výhody. „Prvé hmatateľné, konkrétne pozitívne dopady vidíme už teraz. A to v reálnom presahu na územné plány našich miest a obcí,“ pripomína Milota Sidorová, podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. „TUKE pracovalo na tvorbe pilotného digitálneho obrazu krajiny na území okresu Žiar nad Hronom, v ktorom vytvorili budúci územný plán v novom národnom štandarde. Skrátka z nečitateľného papiera spravili živý dátový model s vrstvami, terénom, stromami a budovami.“

 

Zľava Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom, Martina Zeleňáková, TUKE, Milota Sidorová, podpredsedníčka UUPV SR, Martin Hypký, predseda UUPV SR a Pavel Machava, riaditeľ Tlačového odboru UUPV SR. Zdroj: UUPV SR

 

Ako to funguje

Cieľom štúdie realizovateľnosti v oblasti dendrológie je naučiť umelú inteligenciu klasifikovať zeleň z viacerých hľadísk. Zber údajov prebiehal územným laserovým skenovaním v troch časových obdobiach. Zozbierané mračná bodov sa následne klasifikovali.

Na korekciu údajov boli využité vstupy od dendrológa, ktorý zaevidoval vyše 500 stromov a identifikoval nielen to, o aký strom ide, ale sledoval aj jeho obvod, priemer koruny či vitalitu. Výstupy z týchto meraní nám do budúcna dajú informácie napríklad aj o tom, koľko zelených plôch bude potrebné navrhovať do jednotlivých území.

Štúdia zameraná na inteligentný plán zóny overuje koncepty v rovine spracovania územno-plánovacej dokumentácie pre zefektívnenie zavádzania novej legislatívy v oblasti územného plánovania do praxe. Tím expertov TUKE analyzuje, overuje a testuje koncept nasadenia moderných územných plánov budúcnosti a koncept fungovania digitálneho obrazu krajiny v oblasti územného plánovania.

Koncept štúdie realizovateľnosti stavby rodinného domu posúva spracovanie z 2D roviny do roviny 3D. Účelom je definovať nielen metódy, ale aj softvéry, ktoré by dokázali správne čítať model objektu. Pri digitálnom obraze je možné ísť do vysokej miery detailov, ktoré posúvajú projektovú dokumentáciu do úplne iného levelu.

Cieľom štúdie realizovateľnosti monitoringu podzemných sietí bolo zistiť a identifikovať, kde je daná sieť umiestnená. Reálna poloha siete sa môže meniť, často aj prírodnými vplyvmi. Napriek tomu, že podklady technickej infraštruktúry sú dosť detailné, nemusia byť reálne - to ukázali aj merania v meste Žiar nad Hronom, ktoré potvrdili zmenu trasovania potrubia. Práve táto skutočnosť je dôležitá pri realizácii všetkých väčších stavebných zámerov. 

 

Milota Sidorová, podpredsedníčka UUPV SR, upozorňuje, že prvé benefity sú už viditeľné. Zdroj: UUPV SR

 

Nová úroveň rozvoja mesta

Aktivity Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR súvisia s aplikáciou prijatej zmeny stavebnej a územnoplánovacej legislatívy. Nový Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní by mal vstúpiť do platnosti oficiálne 1. apríla 2024 (hoci sa hovorí o odklade účinnosti minimálne v prípade prvého menovaného zákona), pričom nová zákonná úprava predpokladá dramatickú zmenu zaužívaných postupov.

V prípade územného plánovania sa predpokladá kompletná digitalizácia územných plánov, štandardizácia postupov pri ich tvorbe a podobe a rovnako bude platiť, že všetky obce na Slovensku budú musieť mať povinne svoj územný plán. V prípade veľmi malých obcí sa môžu spojiť s blízkymi samosprávami a pripravovať ho spoločne.

Zmeniť sa majú niektoré princípy územného plánovania. Úrad pripravuje niektoré vzorové alebo predpripravené materiály, ktoré majú tvorcom plánov pomôcť – riešené totiž budú aj nové témy, ktoré doteraz územné plány nereflektovali (obce si po novom budú môcť zadefinovať, kde chcú aktívny parter, farebnosť, definujúce pohľady a i.).

Odrazí sa to na určitom prechode zo súčasného abstraktného plánovania, kde sa prakticky definuje najmä funkcia, na funkčno-priestorovú. „Odstraňujú sa percentá v novej legislatíve, nebude to definovať ani vyhláška. Definovať sa bude len prípustná a neprípustná funkcia. Celkovo ich bude desať,“ popisuje Milota Sidorová. To by skutočne mohlo priniesť zásadné zníženie náročnosti tvorby alebo aktualizácie územných plánov. Je dokonca celkom možné, že na mnohé funkčné úpravy nebude potrebné územný plán aktualizovať.

V prípade stavebnej legislatívy sa pôvodne prenesený výkon štátnej správy vracia späť na štát. Vplyv samospráv na rozhodovanie o podobe plánovaných zámerov sa tak zúži na územné plánovanie. Veľkou zmenou je taktiež zlúčenie súčasných územných a stavebných konaní. Štát si od toho sľubuje dramatické zrýchlenie povoľovania, ktoré je dnes pomalšie ako v mnohých krajinách subsaharskej Afriky.

Cieľovým stavom je automatizácia systému povoľovania, čo bude možné po plnej aplikácii digitálnej dvojičky štátu. Ideou jej tvorcov a obstarávateľov je zanesenie potrebných údajov projektantom do systému, ktorý overí ich súlad s existujúcou reguláciou a parametrami. Na základe toho bude schopný vydať rozhodnutie expresne rýchlo.

Ide o mimoriadne náročnú úlohu. Príprava digitálnej dvojičky štátu zaberie roky, výsledky pilotného programu zo Žiaru nad Hronom sú preto povzbudivé. Ak sa naozaj podarí tento systém implementovať, konkurencieschopnosť Slovenska z pohľadu investorov, rovnako ako jeho potenciál pre ekonomický rozvoj, sa dramaticky zvýši. Zo súčasného biedneho stavu by sa mohla krajina zaradiť rovno medzi inovatívnych lídrov v stavebnej legislatíve.

Ak sa tak nastane, možno očakávať novú stavebnú konjunktúru, ekonomický pokrok a takisto aj rýchlejší rozvoj Bratislavy. Zdĺhavé povoľovacie procesy a neflexibilný Územný plán aktuálne dusia jej potenciál, zhoršujú dostupnosť bývania a znižujú jej príťažlivosť oproti iným stredoeurópskym veľkomestám. Nová legislatíva a s ňou spojené zmeny sú prísľubom, že sa môže situácia dramaticky zlepšiť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.