Simona Schreinerová 27.10.2025 11:35

Nový Slávik alebo hlas verejnosti? Záhradkári z Dúbravky menia podobu bratislavských projektov

ČLÁNOK BOL DOPLNENÝ. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je pre mnohých developerov „strašiakom“. Dôvodom nemusí byť len samotný proces, ale aj pripomienky verejnosti či následné odvolania voči rozhodnutiam. Proces EIA sa tak neraz predĺži o celé mesiace a môže priniesť aj viaceré neočakávané podmienky pre realizáciu projektu.

Ilustračný záber. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Chvályhodné ciele - na prvý pohľad

„Legendou“ v tejto oblasti je Združenie domových samospráv, spojené s osobou aktivistu „Marcela Slávika“. Dotknuté sa cíti byť prakticky každým zámerom – bez ohľadu na lokalitu či charakter projektu. V ostatnom období sa však pri bratislavských zámeroch objavujú pripomienky aj iného subjektu – občianskeho združenia Záhradkári Dúbravská Hlavica (OZZDH).

Podľa ich oficiálnej stránky s označením Lesná patrola ide o občiansku iniciatívu, ktorá vznikla z potreby chrániť lesy masívu Devínska Kobyla a priľahlých oblastí pred nezodpovedným hospodárením a politikárčením. Členovia združenia sú ľudia, ktorí sa odmietli ďalej prizerať zanedbávaniu lesov a nečinnosti kompetentných orgánov.

Združenie si ako hlavný cieľ stanovilo ochranu lesa, jeho zachovanie pre budúce generácie a vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné hospodárenie, ktoré bude rešpektovať zdravotnú, kultúrnu i rekreačnú funkciu lesa.

Záhradkári Dúbravská Hlavica zdôrazňujú potrebu správať sa k lesom zodpovedne a s ohľadom na ich význam pre celú spoločnosť. Vnímajú ich ako spoločný majetok, ktorého využívanie si vyžaduje transparentnosť, verejnú kontrolu a zapojenie občanov do rozhodovania o veciach verejných.

Na podporu týchto cieľov zriadilo združenie dobrovoľnú občiansku lesnú patrolu, ktorej pôsobnosť sa sústreďuje na územie Devínskej Kobyly a jej priľahlé lesy. Úlohou tejto patroly je monitorovať prebiehajúce hospodárske činnosti, dohliadať na dodržiavanie zákonných postupov a chrániť verejný majetok.

Svojou činnosťou chce pôsobiť preventívne proti neoprávneným zásahom do lesa, upozorňovať na možné porušenia zákona a vyvíjať tlak na kompetentné orgány, aby prijímali opatrenia na zlepšenie stavu. OZZDH sa profiluje ako aktívny ochranca prírody, ktorý zdôrazňuje, že les má slúžiť všetkým, nie len úzkej skupine záujmových strán. Svojou prácou chce podporovať verejnú angažovanosť a posilniť dôveru občanov v participatívne rozhodovanie.

Polyfunkčný súbor Medze. Zdroj: Penta Real Estate

Prvé zmeny boli dosiahnuté

Začalo teda vstupovať aj do procesov EIA. Zatiaľ posledným významným zámerom, do ktorého sa združenie aktívne zapojilo, je Polyfunkčný súbor Medze developera Penta Real Estate, nachádzajúci sa na hranici Dúbravky a Karlovej Vsi v časti Krčace. Z hľadiska dispozičného usporiadania je projekt rozdelený na dve hlavné časti – severnú a južnú zónu. Výstavba bude prebiehať postupne, rozdelená do troch samostatných etáp.

Masívny zámer, ktorý má priniesť stovky bytov, logicky vzbudzuje záujem nielen u samosprávy, ale aj medzi aktivistami. OZ ZDH predložilo Ministerstvu životného prostredia SR viacero pripomienok k projektu Medze, ktorý zasahuje do územia Devínskej Kobyly.

Cieľom bolo dosiahnuť, aby sa pri realizácii rešpektovali zákony o lesoch, chránili pôvodné druhy rastlín a živočíchov a zachovala ekologická rovnováha územia. Združenie žiadalo, aby sa do projektovej dokumentácie doplnilo záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a upozornilo na potrebu revitalizácie 50-metrového ochranného pásma lesa výsadbou pôvodných druhov drevín a krovín.

Zároveň požadovalo, aby sa nepoužívali invázne druhy a aby sa trávnaté plochy zatrávňovali len pôvodnými zmesami. Ministerstvo tieto pripomienky prijalo a premietlo ich do výrokovej časti záverečného stanoviska.

OZ ZDH ďalej navrhlo opatrenia na ochranu chránených druhov rastlín a živočíchov, vrátane presádzania rastlín, zachovania biotopov a rešpektovania sezónnych období. Ministerstvo tieto návrhy akceptovalo. Dôležitou pripomienkou bolo aj zachovanie ekologického koridoru medzi Devínskou Kobylou a Sitinou, ktorý združenie odporučilo riešiť výstavbou ekoduktu. Aj táto požiadavka bola uznaná a začlenená do stanoviska ministerstva.

Z celkového postupu Ministerstva životného prostredia vyplýva, že väčšina pripomienok občianskeho združenia Záhradkári Dúbravská Hlavica bola zohľadnená a premietnutá do záverečného stanoviska. To znamená, že developer bude musieť podmienky rozhodnutia akceptovať, zapracovať ich v ďalších stupňoch povoľovacích procesov a, samozrejme, ich aj zrealizovať.

Fakt, že sa niektoré pripomienky premietli do záverečného rozhodnutia, predstavuje pre občianske združenie úspech, o ktorom informovalo aj na svojom webe. Podľa OZ ZDH sa Bratislava stane prvou Wildlife Friendly metropolou v strednej Európe, keďže bude vybudovaný unikátny koridor, umožňujúci bezpečný pohyb divo žijúcej zveri priamo v urbanizovanom prostredí.

OZ ZDH to však nestačí. Odvolanie podalo aj pri ďalšej etape projektu Medze a pri dostavbe sociálneho zariadenia Dúbravská oáza, výsledok však zatiaľ nie je známy. Odvolanie však podali aj pri projekte Chalupkova R1 v srdci bratislavského downtownu či Kampusu zdravia a športu v Petržalke. Súvis s Devínskou Kobylou nemajú tieto zámery žiadny. 

Dostavba zariadenia Dúbravská oáza. Zdroj: ARCHICO / EIA

Ide o skutočný aktivizmus?

Ide teda o odlišný prístup než v prípade neslávne známeho aktivistu Marcela Slávika? Združenie domových samospráv vo svojich stanovách uvádza, že jeho poslaním je ochrana a zlepšovanie životného prostredia, zvyšovanie povedomia verejnosti o jeho stave a podpora pozitívnych postojov k udržateľnému rozvoju. Zároveň sa chce aktívne zapájať do procesov EIA a prispievať k rozvoju občianskej spoločnosti.

Na papieri ide o chvályhodné ciele. Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv, sa prezentuje ako obhajca kvalitného mestského prostredia, ktorý presadzuje, aby súčasťou každého projektu boli zeleň, vodné prvky, dažďové záhrady či umelecké diela. Rovnaký prístup však uplatňuje pri všetkých konaniach bez ohľadu na charakter projektu.

Združenie tak pravidelne podáva obsiahle, často identické pripomienky k desiatkam zámerov v Bratislave aj mimo nej – od bytových komplexov až po priemyselné parky. Týmto spôsobom vstupuje do väčšiny povoľovacích procesov, ktoré môže predĺžiť o mesiace či dokonca roky.

Podľa informácií z prostredia developerov však existuje spôsob, ako sa takýmto komplikáciám vyhnúť – vstupom do samotného združenia. Členstvo má byť spoplatnené a jeho ročné náklady sa údajne pohybujú v tisíckach eur.

Na rozdiel od Slávika, OZ ZDH pripravila pripomienky, prispôsobené na mieru projektu, v tomto prípade Medzí. Ukázala, že odborne pripravená a dôsledná argumentácia dokáže ovplyvniť aj rozsiahle developerské zámery. Otázkou zostáva, či išlo naozaj o aktivizmus s cieľom ochrany životného prostredia, alebo skôr o súčasť formujúcich sa aktivít organizácie, inšpirovanej Marcelom Slávikom. 

Participácia verejnosti nemusí byť automaticky prekážkou rozvoja, ale jeho prirodzenou súčasťou. Musí však smerovať k hľadaniu rovnováhy medzi záujmami investora a ochranou životného prostredia. Nanešťastie, popri tomto type aktivistov existujú „profesionáli". Skutočnej ochrane prírody či mestského prostredia robia skôr medvediu službu. 

Doplnenie stanoviska Penta Real Estate: Proces EIA sa neskončil vydaním pôvodného záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 4. júla 2024, na ktoré článok odkazuje. Toto stanovisko nebolo právoplatné a bolo predmetom rozkladu, ktorý spoločnosť Dúbravka Development (člen skupiny Penta Real Estate) podala v zákonnej lehote. Rozklad následne posudzovala rozkladová komisia MŽP SR, pričom minister životného prostredia rozhodol 19. februára 2025 o zmene pôvodného stanoviska. Právoplatnosť nadobudlo dňa 19. marca 2025, čo je zverejnené spolu s doložkou právoplatnosti na Enviroportáli.

Rozhodnutím ministra boli viaceré pôvodné podmienky MŽP vypustené alebo zásadne upravené. To sa týka najmä bodov, ktoré článok nesprávne interpretuje ako súčasť záväzných požiadaviek, napríklad: 

• povinnosť zachovať ekologický koridor medzi Devínskou Kobylou a Sitinou formou ekoduktu, 
• povinnosť revitalizovať 50-metrové ochranné pásmo lesa, 
• či vymedzenie „biokoridoru pod vedením vysokého napätia (VVN)", ktoré sa v právoplatnom záverečnom stanovisku už nenachádzajú. 
   

Dôvodom, prečo bola požiadavka na tzv. biokoridor vypustená, bola faktická a technická nemožnosť takýto objekt v danej lokalite zrealizovať. Navrhovaná trasa biokoridoru vedie pod vedením vysokého napätia (VVN), v území s komplikovanými vlastníckymi vzťahmi, kde developer nevlastní pozemky ani pod vedením, ani na jeho opačnej strane. Navyše, takýto typ stavby sa mimo diaľnic na Slovensku doposiaľ nerealizoval a investícia by bola neúmerne vysoká k rozsahu samotného projektu, ktorý by sa po jej zohľadnení stal ekonomicky neudržateľným. Analýza spracovaná v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie zároveň identifikovala iné vhodnejšie lokality, kde má takéto prepojenie reálny zmysel a potenciál. 

Proces EIA bol ukončený až po rozhodnutí ministra a jeho cieľom bolo zabezpečiť odborné, vyvážené a realisticky uskutočniteľné podmienky pre ďalšie povoľovacie konania. Penta Real Estate bude v príprave projektu pokračovať v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi a v koordinácii so štátnymi a mestskými inštitúciami, s cieľom zachovať rovnováhu medzi rozvojom územia a ochranou životného prostredia. 

Právoplatné stanovisko ministra z februára 2025 tak zachováva štandardné opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré sú bežnou súčasťou obdobných projektov, napríklad povinnosť vyžiadať záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, výsadbu pôvodných druhov drevín či presádzanie a ochranu chránených rastlín a živočíchov. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.