Adrian Gubčo 30.04.2023 18:51

Nové centrum a vybavenosť. Hlavný architekt hovorí o budúcnosti Petržalky

Sídlisko Petržalka oslavuje tento rok 50 rokov od začiatku výstavby. Dosiaľ však nie je dobudovaná a nemá parametre plnohodnotnej mestskej časti, resp. mestskej štvrte. Zmeniť by sa to malo v ďalších rokoch, naznačuje Hlavný architekt Bratislavy, Juraj Šujan. Podľa renomovaného architekta má na to všetky predpoklady.

Zdroj: Stavoprojekt 1949 -1989, IURIS

Najväčšie sídlisko na Slovensku i v strednej Európe oslavuje 50. výročie svojho založenia. „Päťdesiate výročie začiatku výstavby dodnes najväčšieho sídliska v strednej Európe je príležitosťou na zamyslenie sa o jeho doterajšom vývoji,“ konštatuje Juraj Šujan, ktorý sa v priebehu minulého roka stal Hlavným architektom Bratislavy. Skúsený odborník bol predtým poradcom primátora pre mestský rozvoj, je autorom viacerých oceňovaných projektov a je všeobecne uznávanou kapacitou na územné plánovanie.

Podľa Šujana boli začiatky prípravy na výstavbu sídliska ukážkové. Prebiehali počas politického odmäku v 60-tych rokoch 20. storočia, čo sa odrazilo aj na koncepte Petržalky. Poukazuje na to, ako vtedajší útvar hlavného architekta, vedený Štefanom Svetkom, vypísal v roku 1966 pod záštitou Medzinárodnej únie architektov medzinárodnú urbanistickú súťaž. Zúčastnilo sa na nej 84 tímov, s výrazným zastúpením súťažiacich spoza železnej opony. „Priniesli mnoho sviežich nápadov a ideí na budovanie novej mestskej štvrte,“ myslí si Šujan.

Neskoršiu prípravu a budovanie sídliska však poznačil politický a spoločenský vývoj po okupácii v roku 1968. Sídlisko, budované panelovou technológiou, navyše typovo obmedzené, sa sústredilo na saturáciu bytových potrieb prílevu obyvateľstva do Bratislavy v 70. až 80. rokoch, výstavba objektov občianskej vybavenosti zaostávala. Pravobrežné centrum okolo línie uvažovaného nosného koľajového systému mestskej dopravy sa podľa hlavného architekta nevybudovalo vôbec.

Tým, že výstavba Petržalky za minulého režimu pomerne dlho saturovala najmä bytové potreby, si vyslúžila prívlastok nocľahárne. Objekty občianskej vybavenosti sa podľa Šujana budovali s časovým sklzom. Aj preto, že pri nich nebolo možné uplatniť typové panelové konštrukcie. Postupne sa však podarilo doplniť aj obchodné, školské a zdravotnícke zariadenia či viacero domov kultúry. „Vyrástli zasadené stromy a sídliská Háje, Lúky a Dvory sa menili na príjemné miesto pre život,“ podotýka Šujan.

Z doterajšieho vývoja Petržalky vyplývajú podľa hlavného architekta úlohy do budúcna. Patrí k nim najmä citlivé dopĺňanie potrebnej vybavenosti, zlepšovanie dopravnej obsluhy a ochrana prírodného charakteru lesných plôch a vodných prvkov.

„Petržalka má všetky urbánne i prírodné predpoklady na to, aby sa stala plnokrvnou mestskou časťou,“ tvrdí Šujan. „S vlastným centrom, zmiešanými rezidenčnými lokalitami s lokálnou vybavenosťou v pešej dostupnosti. Dostatkom pracovných miest predovšetkým v terciárnej sfére, dobudovanou sieťou školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení. A širokou ponukou rekreačných možností.“ Architekt pripomína, že ide o mimoriadne dôležitú časť Bratislavy, kde žije až štvrtina jej obyvateľov. Sama osebe by bola tretie najväčšie mesto na Slovensku.

S potenciálom Petržalky pre rozvoj súhlasí aj starosta Petržalky Ján Hrčka. Zdôrazňuje pritom význam zlepšenia dopravy, údržby verejných priestranstiev, modernizácie služieb, kultúrneho či športového vyžitia. „Budúca podoba a fungovanie Petržalky však nezávisí len od rozhodnutí a aktivít mestskej časti, ale aj od zmien územného plánu a činnosti developerov,“ konštatuje. Mestskej časti praje, mal jej rozvoj viac pozitív ako negatív. Je presvedčený, že ak sa bude zlepšovať doprava, udržiavať zeleň i dbať na reguláciu novej zástavby, Petržalka by mohla byť o ďalších 50 rokov ešte lepším miestom pre život.

 

V najbližších rokoch sa majú dobudovať časti Petržalky, ktoré sa naplánovali už pred desiatkami rokov. Zdroj: J&T Real Estate

 

Súčasná podoba Petržalky sa skutočne opiera o výsledky súťaže z rokov 1966-1967. Medzinárodná porota udelila 5 tretích cien (prvú a druhú cenu neudelila), 6 návrhov odmenila finančne a 9 návrhov získalo čestné uznanie. K najvyššie oceneným návrhom patrila dvojica koncepcií od československých tímov, japonský návrh, americký a rakúsky.

Súťaž sa konala v čase, kedy vrchol zažívala tzv. bratislavská urbanistická škola, ku ktorej popredným predstaviteľom patrili architekti Tibor Alexy, Ján Kavan, Filip Trnkus. V ich návrhu, ktorý patril k najvyššie oceneným, skutočne vidno niektoré princípy, ktoré sa preniesli do budúcej podoby sídliska. Tvorbou finálnej vízie Petržalky boli poverení Jozef Chovanec a Stanislav Talaš, ktorí sa pokúsili o určitú syntézu návrhov na základe odporúčaní poroty.

Ako bolo zmienené, v dôsledku tlaku na rýchlu produkciu bytov sa nepodarilo zrealizovať viacero plánovaných častí Petržalky. Kľúčovou časťou bolo centrum, rozkladajúce sa pozdĺž hlavnej komunikačnej osi v severojužnom smere. Základom osi mala byť rýchlodráha, teda v podstate metro, ktorá sa postupne transformovala na električkovú trať. Doplnená mala byť o široký bulvár. V jeho susedstve mala byť vybudovaná zmieňovaná vybavenosť.

Ďalšími nedokončenými sektormi sú Celomestské centrum – Petržalka, teda priestor medzi Einsteinovou a Dunajom, kde mali vzniknúť objekty vybavenosti celomestského významu, areál výstaviska Incheba, kde sa predpokladala výstavba ďalších objektov, vrátane multifunkčnej haly, amfiteátra alebo prístaviska, či priemyselná štvrť južne od sídliska. Táto by pokryla územie medzi súčasnými Slnečnicami a diaľnicou D4.

Od vzniku týchto plánov sa zásadne zmenila spoločenská a ekonomická situácia a inováciami prešiel aj prístup k tvorbe mestského prostredia. Na druhej strane ale nemožno pôvodnej koncepcii Petržalky uprieť racionálne základy, ktorých nerešpektovanie v súčasnosti zhoršuje kvalitu jej urbanistického prostredia. Tým základným je samozrejme absencia lokálneho centra, ktorý je jadrom života každého sídla, a to už od momentu vzniku prvých miest.

Súčasný vývoj smeruje k napraveniu viacerých chýb. Jadro mestskej časti vznikne v priestore medzi Rusovskou cestou a Romanovou ulicou v podobe projektu SOHO Petržalka. Ide o privátny development, pripravovaný spoločnosťou IURIS, avšak s prísnym dohľadom mesta. To isté platí o dobudovaní Celomestského centra, ktoré vznikne pod názvami Nové Lido (JTRE) a Southbank (Penta Real Estate). Všetky tieto zámery prinesú do Petržalky chýbajúcu vybavenosť, služby, bývanie, pracoviská aj verejné priestory.

Okrem kvantitatívneho rastu sa zásadnou výzvou pre Petržalku na najbližšie desaťročia stáva kvalitatívny. V čase oslavy storočnice tak snáď bude už skutočne komplexnou štvrťou – hustou a zároveň zelenou, mestskou a zároveň prírodnou a udržateľnou aj veľkorysou. Do veľkej miery takýto vývoj predpovedá aj Hlavný architekt Bratislavy.

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.