Adrian Gubčo 26.06.2026 11:17

Boj proti všetkému. Okolie Zlatých pieskov sa má revitalizovať, časť verejnosti je proti

Odpor verejnosti je štandardnou súčasťou prípravy mnohých projektov, stratégií, vízií a plánov. V niektorých prípadoch je opodstatnený, v iných už menej. K ťažšie pochopiteľným patrí aktuálny boj časti ľudí proti revitalizácii okolia Zlatých pieskov, známeho štrkoviska na východnom okraji mesta. Územie s veľkým potenciálom je na prahu zmeny, čo vyvoláva u niektorých odpor.

Zdroj: TVAR ARchitekti / Ateliér Urban, Bratislava - hlavné mesto SR

Zlaté piesky sú rozsiahlym štrkoviskom, ktoré vzniklo v 50-tych rokoch 20. storočia v súvislosti s masívnou bytovou výstavbou v Bratislave. Po skončení ťažby sa okolie štrkoviska začalo upravovať na rekreačné a športové účely, čím vzniklo populárne prírodné kúpalisko. Mestský Areál zdravia Zlaté Piesky, lokalizovaný v severozápadnej časti štrkoviska, je v letných mesiacoch pomerne populárny, a to aj napriek tomu, že je tu zreteľný investičný dlh.

Ostatné brehy s výnimkou krátkeho úseku severného sú však pomerne zdevastované. Týka sa to východného, južného aj západného, ktoré síce využívajú rozličné skupiny ľudí – plavci, slniaci sa, vodáci, rybári či naturisti – prostredie je však neskultivované a chýba mu náležitá vybavenosť. Pláže sú neupravené, nie sú tu vybudované chodníky, cyklotrasy alebo promenády a absentuje aj mobiliár či osvetlenie.

Ide čiastočne o dôsledok komplikovaných majetkovoprávnych vzťahov, ako aj dlhodobo prehliadaného potenciálu územia. V roku 2009 bola síce na úrovni mestského zastupiteľstva schválená Urbanistická štúdia zóny Zlaté Piesky, Bratislava, ktorá rátala s úpravou brehov, vznikom nových verejných priestorov, športovísk alebo zástavby, v praxi sa tu ale v podstate nič neudialo.

Hlavné mesto si len nedávno začalo uvedomovať veľkosť investičného dlhu a pomaly začína zlepšovať vybavenosť. Aktuálne sa zameriava na rozvoj kempingu či priestorov po bývalých nájomcoch, ktoré vysúdilo v rámci majetkových sporov. Odstránený bol aj zdevastovaný hotel Flóra a na jeho mieste vzniká záchytné parkovisko s 200 stojiskami pre potreby rekreačného areálu, ako aj mestského parkovacieho systému, nakoľko pôjde o P+R parkovisko.

Kľúčové zmeny sa však aktuálne pripravujú na západnom a južnom brehu. V prvom prípade je naplánovaný vznik rekreačno-obytného areálu v réžii spoločnosti Kooperativa prostredníctvom jej dcérskej firmy VIG ZP. Využiť sa má dnes nevyužívané a zarastené územie medzi Studenou ulicou a brehmi štrkoviska.

Investor by tu chcel v prvej fáze vybudovať vstupnú promenádu a Dom športu so športovým zázemím a hotelovou časťou. Športová časť objektu bude tvorená plavárňou s dvomi bazénmi (25-metrovým a 10-metrovým), wellness, fitness centrom, fyzioterapiou a energocentrom. Hotel bude mať deväť podlaží a 96 izieb.

Smerom k nábrežiu bude umiestnený uzatvorený areál s kontrolou vstupu, kúpaliskom s dvomi bazénmi a jeho zázemím. Pôjde o pavilónový komplex, ktorého súčasťou bude niekoľko objektov, čiastočne umožňujúcich celoročnú prevádzku. V južnej časti nábrežia sa počíta s umiestnením glampingu. Súčasťou zásahov bude aj úprava brehov tak, aby sa príjemne terasovo zvažovali k vode a aby sa zachovalo maximum existujúcich stromov

V neskorších fázach by sa na zostávajúcich plochách smerom k Studenej mali vybudovať aj byty, pričom je tu potenciál pre umiestnenie stoviek rezidencií. Kooperativa sa v posledných rokoch vo väčšej miere obzerá po rezidenčnom segmente vrátane nájomného bývania. Urbanizácia tohto priestoru tak vhodne zapadá do jej stratégie, pričom by bola zároveň spojená so vznikom atraktívneho rekreačného areálu. Architektonické riešenie spracovali Ateliér Urban a TVAR Architekti.

Projekt Kooperativy ráta s premenou zanedbaného územia na atraktívny rezort. Zdroj: VIG ZP / EIA

Ešte významnejší projekt pripravuje Hlavné mesto spoločne s partnermi na južnom brehu Zlatých pieskov. V najbližších rokoch by tu malo vzniknúť futbalové centrum pre mládež, o ktorého realizáciu sa postará najväčší futbalový klub v Bratislave, ŠK Slovan, resp. jeho akadémia. Obsahovať má až sedem futbalových ihrísk, tribúnu a technické zázemie, šatne či ubytovacie kapacity.

Druhou časťou premeny územia je vznik novej atletickej infraštruktúry. V spolupráci so Slovenským atletickým zväzom sa má vybudovať mestský atletický štadión so súťažnými štandardmi. Obsahovať bude plnohodnotný 400-metrový okruh s ôsmimi dráhami, šprintérsku stometrovú rovinku, infraštruktúru pre technické atletické disciplíny a tribúnu s kapacitou tisíc divákov s budovou pod ňou, kde by mal byť šprintérsky tunel, technické miestnosti a sociálne zázemie.

K tomu by sa malo pripojiť ešte multifunkčné ihrisko pre futbal aj minifutbal či multišportová mestská aréna najmä pre halové športy. Táto by mala mať rozmery spĺňajúce štandardy pre viaceré halové športy a ich medzinárodné súťaže. Revitalizovať by mal priľahlý breh Zlatých pieskov, spojený s vybudovaním infraštruktúry pre beh, korčuľovanie či cyklistiku.

Mesto dodáva, že má záujem takúto infraštruktúru postupne rozvíjať pozdĺž celého brehu Zlatých pieskov. Zisky z prenájmu pozemkov pre akadémiu Slovanu chce reinvestovať do rekreačného areálu. Prenájom už schválili aj mestskí poslanci a poslankyne.

Všetko tak nasvedčuje tomu, že by v najbližších rokoch mohlo dôjsť k veľkej kultivácii územia. Na južnom brehu vzniknú športoviská celomestského, ba až národného významu, určené najmä pre mládež a atletiku, ktorá dlhodobo zápasí s nedostatočnými podmienkami. Na západnom bude umiestnený rezort, ktorý zvýši kvalitu poskytovaných služieb v lokalite. Na severozápadnom sa zvýši miera revitalizácie areálu a na ostatných brehoch by mohlo dôjsť aspoň k čiastočným úpravám.

Pre Zlaté piesky ide o výborné správy. Nepôjde už o miesto, kde sa zastavil čas a kde ľudia oddychujú buď v zastaranom rekreačnom areáli, alebo na prašných „plážach“ s komplikovaným prístupom, bez vybavenosti a akokoľvek upravenými brehmi. Napriek tomu sa ozvali ľudia, ktorí sa postavili proti údajnému ohrozeniu, ktorému lokalita „čelí“.

Športoviská vzniknú v priestore medzi Zlatými pieskami, diaľnicou a záhradkárskou kolóniou. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

V posledných dňoch sa objavila na sociálnych sieťach petícia, ktorej cieľom je zabrániť „masívnej výstavbe, ktorá ich (Zlaté piesky – pozn. red.) navždy zmení“. Ako tvrdí organizátorka petície, „hrozí nám strata posledných voľných pláží, oplotenie brehov a výrub stromov. Zlaté piesky majú slúžiť verejnosti, nie developerským záujmom.“ S týmto získala podporu zatiaľ vyše tisíc ľudí.

Samotné požiadavky petície sú napísané na prvý pohľad logicky. Občania žiadajú zákaz oplotenia a spoplatnenia brehov, zachovanie verejne prístupných brehov jazera, minimalizáciu výrubov stromov, ochranu vodného vtáctva a ďalších živočíchov, zachovanie kľudových zón pre rekreáciu a rybolov, dôkladné posúdenie všetkých vplyvov na životné prostredie a transparentné informovanie verejnosti a verejné prerokovanie zámeru. Časť z týchto požiadaviek sa napĺňa už teraz, iné sa zas nedajú naplniť vôbec.

Príkladom je zákaz oplotenia a spoplatnenia brehov. To je však nereálne, nakoľko mestský Areál zdravia Zlaté Piesky už funguje v uzavretom režime. Nadviazať naňho má aj projekt Kooperativy, ktorý je však privátny. Brehy samotné sú mestské, napriek tomu je ale územie na rozdiel od iných štrkovísk v meste dostatočne rozľahlé na to, aby vznikol aj takýto areál. Ostatné brehy majú zostať verejne prístupné.

Aktuálne je ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) pre projekt Kooperativy, ktoré bolo spojené s povinnými náležitosťami. Dnes je už vydané právoplatné záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania, ktoré investorovi ukladá určité povinnosti vo vzťahu k ochrane lokálnej fauny i flóry. Jediným účastníkom verejnosti, ktorý sa zapojil do pripomienkovania, bol už tradične „aktivista“ Marcel Slávik.

Petícia tak prišla s oneskorením, ako už býva zvykom. Iniciátorka medzičasom priznáva, že je „milovníčkou konšpirácií“ a naznačuje, že zanedbanie lokality bolo cielené v prospech developerov. Zároveň tvrdí, že mesto ide z územia „vyhnať“ podnikateľov (hoci svoje aktivity vykonávajú na cudzích – mestských pozemkoch), nazdáva sa, že dôjde k veľkej deštrukcii zelene a prírodného prostredia, spojenej so znečistením vody, a vyslovuje názor, že miestne záhradky a pozemky stratia na hodnote.

Nemožno vylúčiť, že práve posledná poznámka je kľúčová. Práve „užívatelia“ priľahlej záhradkárskej kolónie môžu mať určité dôvody na nespokojnosť. Mnoho ľudí si tu pololegálne vybudovalo rodinné domy a teraz sa obávajú, že prídu o pokojné prostredie (hoci hodnota pozemkov výhľadovo skôr narastie). Za daných okolností by dávalo zmysel postaviť sa proti akýmkoľvek výraznejším zmenám.

Podporovatelia petície veria, že teraz sa už automaticky musí s nimi počítať, keď sa budú realizovať v území zmeny. Samotná petícia ale neznamená, že sa jej iniciátori stanú účastníkmi konaní. Ak aj sú splnené jej náležitosti, samospráva ju nanajvýš prerokuje a môže ju vziať na vedomie, nejde ale o akýsi verejný plebiscit o budúcnosti lokality. V skutočnosti tak pre ďalší rozvoj Zlatých pieskov neznamená vôbec nič.

Stále ale ide o zaujímavú sociologickú sondu. Zlaté piesky by mohli byť špičkovým rekreačným územím, dnes sú ale zdevastované a na úrovni východnej Európy. Snaha o zlepšenie je prirodzená, napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí budú protestovať proti tomu, aby sa ich okolie zlepšilo, často z vlastných, malicherných dôvodov. Až priveľmi to pripomína mnohé iniciatívy aj na národnej úrovni, keď spoločnosť miestami doslova bojuje za to, aby sa mala horšie – hlavne aby sa nič nezmenilo.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.